Na hmyzej farme vedca Jaroslava Michalka sa larvy menia na výživné krmivo napríklad pre sliepky.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Vedec Jaroslav Michalko pracuje v Ústave biotechnológií Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre. S premenou kuchynského odpadu prostredníctvom lariev muchy čiernej na krmivo pre hospodárske zvieratá, napríklad pre hydinu, začal experimentovať kvôli plánom s vlastným malým chovom sliepok. Svoj nápad však rýchlo pretavil do startupu BioConvert, s ktorým sa zúčastnil na programe EIT Jumpstarter a koncom minulého roku v ňom vyhral 1. cenu v kategórii nový európsky Bauhaus.
EIT Jumpstarter je šesťmesačný program podporovaný Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) pre začínajúcich inovátorov, vedcov, doktorandov a magisterských študentov, ktorí chcú naštartovať svoje podnikanie. Minulý rok sa uskutočnil v siedmich kategóriách, a to zdravie, potraviny, suroviny, energie, mestská doprava, výroba a nový európsky Bauhaus (so zameraním na udržateľné a inkluzívne životné priestory). Autori najzaujímavejších nápadov dostanú v EIT Jumpstarter koučov, ktorí ich vyškolia, ako jednotlivé nápady premeniť na realizovateľný obchodný model. Ten potom prezentujú vo veľkom finále. Najlepšie tímy či najlepší jednotlivci v každej kategórii vyhrávajú 10 000 eur a prístup k EIT komunitnej sieti.
Kategória, v ktorej zvíťazil Jaroslav Michalko so svojím startupom, je pomenovaná podľa kreatívnej a interdisciplinárnej iniciatívy Európskej únie Nový európsky Bauhaus. Táto iniciatíva vytvára priestor na dialóg s cieľom navrhovať spôsob života v budúcnosti, v ktorom sa spája umenie, kultúra, sociálne začlenenie, veda a technológie.
Vedec Jaroslav Michalko zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a larvy muchy čiernej, ktoré sa stali súčasťou konceptu jeho startupu BioConvert. Zdroj: archív JM
Z rozhovoru s Jaroslavom Michalkom sa dozviete:
- prečo je mucha domáca pre jeho projekt nevhodná a tropická mucha čierna mu vyhovuje,
- aké druhy hospodárskych zvierat možno kŕmiť larvami muchy čiernej,
- či v prípade úniku z chovnej stanice nemôže tento druh ohroziť prirodzenú biodiverzitu v našej lokalite,
- ako jeho hmyzia farma vyzerá a funguje,
- ako by sa mohol jeho koncept uplatniť pri zbere potravinového bioodpadu a jeho premene na krmivo pre hospodárske zvieratá,
- ako mu pri naštartovaní podnikania pomohol program EIT Jumpstarter.
O zrode nápadu a o programe Jumpstarter
Ako vám napadlo rozbehnúť podnikanie s premenou potravinového odpadu na krmivo pre hospodárske zvieratá pomocou muchy čiernej?
Nedávno som sa presťahoval na dedinu a uvažoval som nad tým, ako si zabezpečiť zdroj lacného výživného krmiva pre hydinu, ktorú plánujem chovať na svojom dvore. Vedel som, že sliepky milujú hmyz a že larvy hmyzu sú veľmi dobrým zdrojom bielkovín. Keďže som ekologicky zmýšľajúci človek, ktorý rád experimentuje, a profesionálnym zameraním som biotechnológ, k startupu, hoci som si to vtedy neuvedomoval, bol už len krôčik.
Najprv som si začal túto problematiku študovať. Vedel som, že v trópoch sa hmyz chová vo veľkom, ale podľa mojich informácií na Slovensku veľkokapacitné hmyzie farmy ešte nemáme. Oslovil som jednu spoločnosť, ktorá sa zaoberá zberom a spracovaním potravinového odpadu v blízkosti Nitry. Myšlienka jeho premeny pomocou muchy čiernej na potravu pre chov hydiny sa jej hneď zapáčila.
Znamená to, že s vami na nej začali hneď spolupracovať?
Vytvorili sme spolu experimentálnu hmyziu farmu, kde sme koncept začali skúšať. Samozrejme, nešlo to tak ľahko, ako sme si predstavovali. Museli sme, doslova aj prenesene, vychytať veľa múch. Ale nakoniec sa nám podarilo systém vyladiť aj rozšíriť jeho produkčnú kapacitu.
Akú rolu v tom zohral program EIT Jumpstarter?
Zhodou okolností práve, keď sme začali na experimente pracovať, som sa zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre dozvedel o možnosti zapojiť sa do programu EIT Jumpstarter. Povedal som si, že to skúsim. Hovoril som si, že takýto zelený projekt by mohol zaujať, lebo hmyzie farmy by mohli byť alternatívou k súčasnému spracovaniu potravinového odpadu priemyselným kompostovaním alebo jeho spracúvaním v bioplynových staniciach. No a dostal som s ním šancu zúčastniť sa na šesťmesačnom skupinovom školiacom programe EIT Jumpstarter.
Ako prebiehal?
Mal tri etapy. Postúpilo doň dvestodvadsať projektov. V prvej etape sme iba prezentovali svoj nápad. Do druhej etapy, ktorá pozostávala z rôznych školení, vybrala porota stodvadsať nápadov. V nej nám mentori formou rôznych školení, cvičení a konzultácií priblížili všetky časti, ktoré má obsahovať dobrý podnikateľský plán. Učili nás, ako osloviť potenciálnych zákazníkov, ako otestovať, či je náš obchodný model skutočne realizovateľný. A v závere sme svoj podnikateľský plán prezentovali.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Mnoho zaujímavých nápadov, ktoré sa vyvinú v univerzitných prostrediach a publikujú sa o nich odborné články, žiaľ, končí v zásuvkách. Autori ich totiž nevedia rozvinúť tak, aby boli aj komerčne zaujímavé. Každému inovátorovi by som preto tento program odporúčal. Dá sa v ňom veľa naučiť o podnikateľskom zmýšľaní.
O muche čiernej
Od začiatku ste vedeli, že vo svojom projekte chcete pracovať s tropickou muchou čiernou? Nebola by vhodná aj naša mucha domáca?
Na konverziu, čiže premenu živín, sa dajú použiť rôzne druhy hmyzu vrátane múch, ktoré nám bežne poletujú v kuchyni. Problémom s muchami domácimi však je, že sadajú na rôzne veci a potraviny, pričom môžu prenášať rozličné nebezpečné mikroorganizmy. Okrem toho sú aj dosť otravné. BioConvert využíva na spracovanie odpadu larvy neškodnej tropickej muchy čiernej, ktorá je oproti našim muchám omnoho pokojnejšia a neprenáša ochorenia.
Ako je to možné?
Dospelé jedince muchy čiernej majú zdegenerovaný tráviaci trakt, preto prijímajú len vodu. A ani nesadajú na potraviny, len vyhľadávajú miesta v blízkosti nejakého zdroja živín, kde by nakládli vajíčka. Keďže ani vajíčka nekladú priamo na potraviny, nehrozí, že by na ne preniesli nebezpečné mikroorganizmy. Z tohto pohľadu je mucha čierna aj bezpečnejšia.
Ide o tropickú muchu. Znamená to, že ju dovážate z tropických krajín?
To nie je potrebné. Jej larvy sa dajú kúpiť v malom množstve cez internet, poznajú ju napríklad chovatelia plazov. Chov muchy čiernej nie je v rámci Európskej únie zakázaný, pretože je to bežná mucha, ktorá sa vyskytuje na viacerých kontinentoch.
Nepredstavuje teda u nás riziko vo vzťahu k prirodzenej biodiverzite, ak by vám z chovu uletela?
Podobné otázky dostávam veľmi často. Týkajú sa toho, či nespôsobia nejakú ekologickú katastrofu, kebyže mi muchy uletia, či napríklad nemôžu zmutovať a potom vytlačiť naše druhy. Nie. Legislatíva Európskej únie by ani nedovolila chovať niečo, čo by predstavovalo takéto riziko.
Pozrite si
A navyše mucha čierna neprežije v našej prírode zimu. Chováme ju preto v uzatvorených podmienkach s kontrolovanou teplotou, vlhkosťou, svetlom a ďalšími parametrami, ktoré sú potrebné na to, aby sa vo všetkých vývinových štádiách cítila čo najlepšie. Muchy potrebujú priestor na lietanie a na kladenie vajíčok, larvy musíme chovať oddelene a v uzatvorenejších nádobách na substráte, lebo sa boja svetla.
O podobe a prevádzke hmyzej farmy
Ako vaša farma vyzerá? Možno si ju predstaviť ako obrovské terárium alebo veľkú miestnosť?
Začínali sme v miestnosti malej kancelárie, ale, samozrejme, muchy sme nenechali poletovať len tak. Okrem toho, čo som spomínal, musia byť aj v špeciálnych sieťkach a podmienkach vhodných na to, aby sa mohli spáriť, naklásť vajíčka a podobne. Neskôr sme sa presťahovali do nových priestorov a chováme muchy v lodných kontajneroch, v ktorých je možné podmienky chovu lepšie kontrolovať.
Ide vám predovšetkým o larvy, ktoré kŕmite bioodpadom z potravín, aby sa dali použiť ako krmivo pre sliepky alebo dobytok. Prijímajú ich zvieratá zaživa alebo v sušenej podobe?
Larvy kŕmime spracovaným bioodpadom a to, či sa použijú ako krmivo v sušenej alebo v živej podobe, závisí okrem iného aj od logistiky, keďže manipulácia so živými larvami je náročnejšia. Pre malochovateľov rýb a hydiny sú vhodné aj živé larvy, lebo sliepky majú najradšej, keď sa pred nimi ešte hýbu a keď si ich môžu uloviť.
Ale v prípade stredných alebo väčších chovov by sa to nedalo logisticky zvládnuť. Pre ne je vhodnejšie spracovať larvy do formy prášku, granulátu alebo peliet. Takýmto spracovaním sa navyše v biomase zvyšuje množstvo bielkovín, čo je pre krmivo výhodné, a znižuje sa množstvo tuku. Larvy muchy čiernej totiž okrem veľkého množstva bielkovín obsahujú aj vysoké množstvo olejov a tukov a tie sa dajú použiť zase iným spôsobom, napríklad na výrobu bionafty.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
V podstate sú veľmi vhodnou náhradou klasicky používaných kŕmnych zmesí. Viem, že ošípané tiež obľubujú živé larvy, ale pre hovädzí dobytok by boli vhodnejšie v spracovanej forme. V čerstvom stave sú vhodnejšie pre monogastrické zvieratá, čiže tie, ktoré majú jeden žalúdok.
Ako bioodpad pre larvy spracúvate?
Na kŕmenie lariev používame iba čerstvé zvyšky potravín z rôznych stravovacích zariadení a vyradené potraviny zo supermarketov. Odpad sa musí pred spracovaním hygienizovať, čo znamená, že sa musí zahriať na vysokú teplotu, aby sme zneškodnili možné škodlivé organizmy.
V podstate im varíte…
Obrazne povedané áno, ale keďže bioodpad spracúvame pri zhruba sedemdesiatich stupňoch Celzia, skôr by som to prirovnal k pasterizácii alebo k nejakému tepelnému konzervovaniu než k vareniu.
Chutia týmto larvám niektoré potraviny viac a niektoré menej?
V podstate áno. Majú radi polotekutú stravu, niečo ako pomyje. Ale najviac im chutia halušky, napríklad s vajcom, ktoré získavame z reštaurácií a jedální.
Obľubujú aj mäso?
Áno, odpadové živočíšne bielkoviny veľmi obľubujú, podobne ako i naše muchy domáce. Súvisí to s tým, že muchy v prírode slúžia ako rozkladače zvyškov, napríklad aj uhynutých zvierat. Taktiež by o tom vedeli rozprávať forenzní kriminalisti, ktorí dokážu identifikovať čas úmrtia práve podľa druhov múch, ktoré nachádzajú na zomrelom človeku.
Pozrite si
No čo sa týka múch a potravinového odpadu, spomeňte si, koľko múch poletuje v lete okolo kontajnerov. Keby ste nádobu s kuchynskými zvyškami nechali dva týždne na slnku a potom ju vysypali, zistíte, že na dne sa to hemží všetkým možným.
O vízii ekologickejšej budúcnosti
Mohli by mať mestskí ľudia alebo stravovacie kantíny a reštaurácie k dispozícii kontajnery s muchami čiernymi, kde by vyhadzovali biologický odpad a ich larvy by si potom odvážali napríklad farmári?
Ako som spomínal, chov muchy čiernej si vyžaduje v súvislosti s jej jednotlivými štádiami dodržanie špeciálnych podmienok, takže to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Na jej veľkochov ako aj nakladanie s odpadom sú navyše potrebné špeciálne povolenia.
Ale dnes už existujú firmy, ktoré zbierajú kuchynský odpad a potom ho vedia vo svoje prevádzke spracovať a použiť. Ideálne by teda bolo, ak by sa prevádzka takejto firmy spojila s nejakou hmyzou farmou. Pokiaľ viem, na Slovensku sme zatiaľ jedinou farmou tohto druhu. A výhoda systému, ktorý používame, je v tom, že jeho produkčná kapacita sa dá ľahko navýšiť, pretože ho robíme v moduloch. Čím viac modulov budeme mať, tým viac dokážeme vyprodukovať.
Žena predávajúca pražený hmyz na trhu v Kambodži (2014). Zdroj: iStockphoto.com
Nová odpadová legislatíva ukladá od začiatku minulého roka samosprávam povinnosť zabezpečovať zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, ktorého veľkú časť tvoria kuchynské zvyšky z domácností. V prípade, že sa ľudia naučia takýto odpad správne triediť a samosprávy budú naklonené inováciám, kontajnery s potravinovým odpadom môžu pokojne smerovať nielen do priemyselných kompostární a bioplynových staníc, ale aj na našu hmyziu farmu, kde sa premenia na vysoko hodnotné bielkovinové krmivo pre zvieratá na farmách. Tie sa zase stanú potravou pre ľudí, čím sa kolobeh premeny potravinového odpadu späť na potraviny uzavrie.
Vaša hmyzia farma je zatiaľ experimentálna alebo je už zavedená do praxe?
Je v poloprevádzke. Krmivo pre zvieratá ešte neprodukujeme, pretože pracujeme na získaní príslušných povolení, certifikácií a ochrane duševného vlastníctva. To všetko nejaký čas trvá. Na začiatku roka 2021 ešte ani legislatíva Európskej únie neumožňovala použiť larvy, respektíve hmyzie proteíny na kŕmenie hydiny alebo ošípaných, iba rýb a „nepotravinových” zvierat. Ale už vyše troch mesiacov to umožňuje. Kobylky, múčne červy a výrobky z nich si dokonca môžete kúpiť aj ako potravinu pre ľudí.
Sú aj larvy muchy čiernej vhodné ako súčasť ľudskej stravy?
V tropických krajinách, napríklad v Malajzii či Kambodži, ich ľudia konzumujú. Európska únia ich zatiaľ schválila len pre zvieratá, ale myslím si, že postupne bude povoľovať ďalšie druhy hmyzu ako stravu vhodnú pre ľudí. Je to len otázka času, ktorá súvisí s úpravou legislatívnych smerníc. Nevidím problém v tom, že by boli nejedlé alebo nebezpečné.
Vy ste larvy, ktoré chováte, už ochutnali?
Nie. Hoci, keď s nimi pracujem na farme okolo obeda, lačno na ne pozerám (smiech). Ale ešte som nemal možnosť ochutnať žiaden jedlý hmyz.
Váš prvotný zámer bol chovať larvy muchy čiernej pre svoje sliepky. Ako chutia im?
Pravdupovediac som sa k chovu sliepok ešte nedostal. Tento rok to mám v pláne. V spolupráci s inými farmármi sme ale testovali, ako sliepkam chutia. Môžeme povedať, že veľmi. Doslova sa idú za nimi pobiť.
