Ľan je plodina s dlhou históriou a mimoriadnym benefitom pre zdravie

Ľanový olej pomáha pri tráviacich či dýchacích problémoch a je tiež súčasťou mnohých kozmetických výrobkov.

V slovenskej tradícii plátenníctva sa rastliny ľanu prvotne používali na tkanie plátna. Ľan poznali už starí Slovania a produkcia ľanového plátna ich zamestnávala v lete aj v zime, keď spracovávali ľanové vlákna.

Semená ľanu sú bohatým zdrojom živín. Ich pravidelná konzumácia má pozitívny vplyv na ľudský organizmus, predovšetkým na kardiovaskulárny, imunitný a tráviaci systém. Používajú sa aj pri redukcii hmotnosti a v kozmetike.

Z histórie používania ľanu

Ľan patrí medzi najstaršie kultúrne plodiny na svete. Pestovali ho takmer všetky starobylé kultúrne národy už pred viac než 8 000 rokmi. Prvýkrát bol domestikovaný v regióne známom ako Úrodný polmesiac, ktorý zahŕňal územie dnešného Egypta, Palestíny, Izraela, Iraku, Sýrie, Turecka, Iránu, Libanonu, Cypru a Jordánska.

Starovekí Egypťania používali ľan ako potravinu v podobe chleba z ľanových semien asi v roku 3000 pred n. l. Niektoré národy mali zvyk, že jedlá z ľanu dávali svojim mŕtvym aj „na ďalekú cestu na večnosť“. Rastliny ľanu sa využívali na viazanie múmií, ich olej zase na ich balzamovanie a sušenie. Pred 5 000 rokmi sa používanie tejto plodiny rozšírilo v Európe v oblastiach dnešného Švajčiarska a Nemecka.

Predpokladá sa, že prostredníctvom rozsiahlej obchodnej siete Feničanov, ktorí patrili medzi najlepších moreplavcov staroveku, sa ľan dostal až na Britské ostrovy. Starogrécky lekár Hippokrates (*460 pred n. l. – †380 pred n. l.), ktorý je považovaný za zakladateľa medicíny ako vedeckého odboru, používal ľan pri zápale slizníc. Ďalší Grék, lekárnik a botanik Pedanius Dioskurides (*40 – †90), ho odporúčal na vnútorné i vonkajšie používanie: na zmäkčovanie vredov, na obklady na spáleniny od slnka, ďalej proti kašľu či ako preháňadlo a vo forme kúpeľa pri zápale maternice.

V období stredoveku používala nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka a botanička svätá Hildegarda z Bingenu (*1098 – †1179) rastliny pri bolestiach pľúc a hrudníka. Rozvoj spracovávania ľanu v západnej Európe podnietili aj zákony cisára Karola Veľkého (*742 – †814) a Napoleona Bonaparta (*1769 – †1821).

Vo východoslovanskej Kyjevskej Rusi, ktorá existovala od 9. do 11. storočia, sa ľanový olej používal na liečbu popálenín. Mnoho ľudových liečiteľov často používalo ľanovú múku na zmäkčenie tvrdých abscesov (dutín vyplnených hnisom) a olej sa často používal ako náhrada olivového oleja.

Francúzski prisťahovalci priniesli ľan do Severnej Ameriky v roku 1600 s kolonizáciou Nového sveta. Textilný priemysel sa rozšíril predovšetkým do Kanady, ktorá bola v rokoch 1535 až 1763 francúzskou kolóniou a súčasťou rozsiahlejšej francúzskej kolónie nazývanej Nové Francúzsko.

Švédsky prírodovedec, lekár, entomológ, botanik a zakladateľ taxonómie Carl Linné (*1707 – †1778) dal ľanu vzhľadom na jeho všestranné využitie a užitočnosť prívlastok najužitočnejší – usitatissimum.

Mytológia

V rímskej mytológii tkala bohyňa múdrosti a remesiel Minerva z ľanu plachty a odevy pre bohov. Pomáhali jej pri tom tri grácie, Aglaia, Eufrosyné a Thaleia, ktoré symbolizujú pôvab, krásu a radosť. Vo svete smrteľníkov sa však našla rovnako zručná a mimoriadne talentovaná tkáčka menom Arachné. Chýr o jej tkaných obrazoch sa niesol široko-ďaleko, dokonca ich chodili obdivovať aj nymfy z lesov a lúk. Arachné prepadla pýche a vyzvala bohyňu Minervu na súťaž. Obe sa tak stretli v súboji o najkrajšiu tapisériu. Kým Minerva vo svojom diele oslavuje božskú moc a poriadok, Arachné poukazuje na chyby bohov.

Bohyňa Minerva, ktorá na gobelínoch stvárnila dvanásť olympských bohov, do zobrazenia vložila aj tajné varovanie, že „pýcha predchádza pád“. Arachné, ktorá si ho nevšimla, bohov zobrazila pri ľúbostných radovánkach, čo sa im vôbec nepáčilo. Keďže boli obe diela rovnako krásne, nedokázal nik rozhodnúť, ktoré je dokonalejšie a skvostnejšie. Minerva z čírej žiarlivosti a hnevu, že sa jej vyrovnala obyčajná smrteľníčka, tapisériu konkurentky roztrhala na kusy. Arachné prepadol taký žiaľ, že sa obesila. Bohyňa, nepovažujúc smrť za dostatočný trest, ju oživila a premenila na pavúka a odsúdila tento hmyz na večné tkanie pavučín.

Výskyt a opis

Pôvod ľanu siateho (Linum usitatissimum L.) vysvetľujú dve teórie. Prvá tvrdí, že sa vyvinul z divokého druhu prirodzeným výberom pestovateľov počas dlhého obdobia. Najpravdepodobnejším predkom je divo rastúci druh v oblasti celého Stredomoria, Linum angustifolium Huds. Podľa druhej teórie vznikol kultivovaný ľan z polyfyletickej skupiny, ktorá nie je prirodzená. Druh teda nevznikol zo spoločného rastlinného predka, ale pochádza z rôznych vývojových línií.

Ľan sa dnes pestuje na celom svete. Medzi jeho najväčších producentov patrí Belgicko, Maďarsko, India, Argentína, Maroko, ale aj štáty Severnej Ameriky. Jeho dlhá pestovateľská história mu priniesla označenie svetová superpotravina.

Ľan je jednoročná rastlina, ktorá môže dorásť až do výšky 0,3 až 1,2 metra. Jeho vzpriamená stonka je na vrchole metlovito rozkonárená, pričom je pokrytá ľahkou voskovou vrstvou a vyznačuje sa početnými listami. Listy sú malé, striedavé, čiarkovité a majú charakteristický sivozelený odtieň. V ich pazuchách vyrastajú od júna do augusta kvety, ktoré dosahujú veľkosť niekoľko desiatok milimetrov. Nachádzajú sa na samom vrchole stonky a konárov. Sú obojpohlavné, pravidelné, päťpočetné, pazušné alebo koncové stopkaté s trvácim kalichom, bledomodrou alebo bielou korunou. Päť jednozväzkových tyčiniek a spodný semenník má päť čneliek. Plody sú päťpuzdrové tobolky, obsahujúce hnedé semená. Majú 6 až 9 milimetrov, sú lesklé, podlhovasto vajcovité, stlačené, červenkastohnedej farby.

Pestovanie

Na veľkých plochách, na ktorých sa ľan pestuje, je najvhodnejšou predplodinou ozimná raž, jarný jačmeň, prípadne zemiaky. Ideálna je hlinito-piesočnatá a piesočnato-hlinitá pôda s pH 5,5 až 6,5. S jej prípravou začneme na jeseň hlbokou orbou asi 0,2 metra a viac. Z pestovateľských skúseností vyplýva, že čím bude orba hlbšia, tým budú stonky ľanu vyššie. Na jar treba pôdu zjemniť a skypriť na malé hrudky zeminy do hĺbky 60 milimetrov.

Ľanové osivo sejeme najlepšie koncom marca až začiatkom apríla pri teplote pôdy asi 6 stupňov Celzia do hĺbky 20 až 30 milimetrov. V podhorských oblastiach je lepšie so sejbou počkať až do 15. mája. Na vysiatie jedného hektára potrebujeme od 10 do 14 kilogramov osiva. Klíčenie ľanu trvá 3 až 8 dní v závislosti od vlhkosti a teploty pôdy. Ďalšie tri týždne rastliny rastú pomerne pomaly, potom sa však ich ontogenéza výrazne zrýchli a začnú tvoriť kvety. Vegetácia trvá 100 až 120 dní. Buriny v poraste nepriaznivo ovplyvňujú výnos semien. Z tohto dôvodu ich treba pravidelne odstraňovať kultiváciou hlavne počas prvého mesiaca rastu plodiny.

Ľanu sa dobre darí v oblastiach s ročným úhrnom zrážok asi 600 milimetrov, ktoré sú priaznivo rozdelené na celé vegetačné obdobie. Najviac vlahy potrebuje rastlina pri klíčení, menej počas rastu. Pri kvitnutí a zbere sú zrážky nevýhodou.

Pri ľane môžete rozoznať štyri druhy zrelosti: zelenú (celá rastlina je zelená, len spodné listy začínajú žltnúť), rano žltú (rastlina je svetložltá, spodné listy začínajú odpadávať), žltú (rastlina je žltá, zostávajú len horné listy) a hnedú (stonka je žltohnedá, bez listov a s hnedou tobolkou). Optimálny čas zberu ľanu na vlákno aj na semeno je v žltej zrelosti alebo pri začiatku zrelosti hnedej.

Zber, sušenie a skladovanie

Pri zbere trháme celé rastliny aj s koreňmi. Tobolky oddelíme hneď po vytrhaní alebo ich ponecháme s tobolkami 5 až 10 dní. Stonky ukladáme do riadkov na rosenie. Ak sa rozhodneme pre delený zber, môžeme ľan trhať v skorej žltej zrelosti. Takto získame kvalitné vlákno aj semeno. Z hektára ľanového poľa získame zhruba dve až tri tony semena. Z neho sa dá zhruba tretina premeniť na olej pomocou lisovania.

Farmaceutickú drogu (Semen lini) tvoria zrelé semená, ktoré sa zbierajú v auguste až septembri. Nazbierané a dôkladne očistené sa sušia na slnku alebo v sušiarňach pri teplote do 40 stupňov Celzia. Na ich skladovanie používame obaly alebo vzduchotesné nádoby pri teplote nepresahujúcej 30 stupňov Celzia. Zabezpečíme, aby boli semená v suchu a bez prístupu priameho slnečného žiarenia. Môžeme ich skladovať v kovovej alebo sklenenej nádobe. Droga je bez zápachu. Pri žuvaní nadobúda slizkú konzistenciu a po ochutnaní pripomína olej.

Účinné látky

Semená majú predovšetkým sliz (3 – 6 %), uložený iba v epidermálnych bunkách osemenia, ďalej vysychavý mastný olej (30 – 40 %) a bielkovinové látky (nad 20 %). Kvantitatívne 7 gramov mletého ľanu (zhruba objem polievkovej lyžice) obsahuje 1,3 gramu bielkovín, 3 gramy tukov, 2 gramy cukrov a 2 gramy vlákniny. Energetická hodnota (na 100 gramov) je 534 kilokalórií.

Semená obsahujú aj pomerne veľké množstvá jedovatých kyanogénnych glykozidov (asi 1,5 %). Ide o linamarín a lotaustralín, ktoré sa uvoľňujú najmä z drvených semien. Pre vnútorné upotrebenie musia stačiť dve polievkové lyžice drvených semien. Odporúča sa teda predovšetkým užívanie nedrvených semien. Z ďalších látok sú to enzýmy a voda.

Ľanový olej (Oleum lini) je obsiahnutý z 30 až 40 percent v zrelých semenách. Získava sa lisovaním alebo extrakciou. Olej je bohatý na glyceridy nenasýtených kyselín, ako je kyselina linolénová (až 65 %)  a linolová (až 25 %), okrem toho obsahuje špeciálne mastné nenasýtené kyseliny. Olej má veľmi široké technické uplatnenie, napríklad pri výrobe mydiel, fermeže a linolea.

Esencia používaná v homeopatii sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich bylí a tinktúra zo semien.

Najúčinnejšou liečivou zložkou semien je sliz, ktorý hydrolyzuje na glukózu, arabinózu, xylózu, ramnózu, fukózu, kyselinu galakturonovú, manurovú a glukuronovú. Prítomný olej je zložený najmä z aglycerolov kyseliny linolenovej, linolovej a olejovej. Droga obsahuje tiež fosfáty, steroly, niektoré enzýmy, esenciálne mastné kyseliny a vitamíny B, E, K, C, ako aj minerály.

Liečebné využitie

Semeno ľanu patrí vzhľadom na vysoký obsah slizov medzi preháňadlá pôsobiace na základe napučiavania. Po vložení do vody sa okolo nich vytvorí hrubý slizovitý obal. Semená napučia na štvornásobok až osemnásobok pôvodného objemu. Pridanie mletých ľanových semienok do receptov, ako sú koláče, chlieb a sušienky, môže zvýšiť nutričnú hodnotu týchto potravín. Ľanové semienka sa môžu pridávať aj priamo do jedál, šalátov a polievok.

Ich schopnosť napučiavať podporená vysokým podielom hrubej vlákniny spôsobuje nárast objemu v črevách, ktoré sa roztiahnutím podráždia, čím sa povzbudí črevná peristaltika a urýchli prechod tráveniny (chýmusu) črevami. Droga sa pri zápche podáva nerozomletá alebo zľahka podrvená (nemletá), pretože účinné látky sú v osemení a pacient sa chce spravidla vyhnúť prísunu energie z oleja obsiahnutého v semenách. Účinok sa dostaví po 18 až 24 hodinách a pri chronickej zápche až po 2 – 3 dňoch.

Odvary z drogy majú dezinfekčný a laxatívny účinok (schopnosť vyprázdňovania čriev). Sliznice tráviacich ústrojov navyše pokrývajú tenkou vrstvou slizu, čím chránia pred dráždením a pred rôznymi škodlivinami. Ľudové liečiteľstvo odporúča používanie ľanových semien i pri prostate, žlčníkových kameňoch, cukrovke či zachrípnutí.

Ľanový olej pomáha pri potláčaní určitých druhov rakoviny, pri ochorení kĺbov, pri tráviacich či dýchacích problémoch, je súčasťou mnohých kozmetických výrobkov. Odporúčaná denná dávka je jedna až dve lyžice. Dôležité je však vybrať si ten správny ľanový olej. Najlepší je lisovaný za studena.

Recepty

Vnútorný opuch liečime zaliatím 4 čajových lyžičiek rozdrvených semienok litrom vody a lúhujeme štvrť hodiny. Pre zlepšenie chuti pridáme trochu citrónovej šťavy. Odporúča sa piť pol šálky v intervaloch 2 hodín (najlepšie horúce).

Na prípravu lieku proti reumatizmu pridáme 1,5 šálky vody k 2 čajovým lyžičkám semienok a lúhujeme aspoň 15 minút, potom výsledný roztok precedíme cez gázu. Pijeme po 1 polievkovej lyžici asi 4- až 5-krát denne.

Kašeľ môžeme liečiť troma polievkovými lyžicami semienok zaliatymi 1,5 šálkou vody, ktorú povaríme na miernom ohni aspoň 10 minút. Precedíme a pridáme 5 čajových lyžičiek koreňa sladkého drievka. Následne ochutíme 400 gramami medu a varíme na miernom ohni ďalších 5 minút. Pijeme pred jedlom 2/3 šálky.

Ako preháňadlo sa používa macerát z dvoch lyžičiek semena na 0,1 litra vody. Pije sa ráno a večer po 0,1 litra.

Ako laxans slúži kúra, pri ktorej prvý deň podávame 3-krát denne 1 polievkovú lyžicu semena, ktoré je potrebné dobre požuť a zjesť. Druhý a tretí deň jeme 3-krát denne po 2 polievkové lyžice semena. Štvrtý deň by sa mal dostaviť požadovaný efekt. Nasledujúce dva až tri týždne by sme mali jesť polievkovú lyžicu semien už len 2-krát denne. Potom dávku pomaly znižujeme, až drogu celkom vysadíme. Kúru je dobré ukončiť jedením štyroch polievkových lyžíc naklíčenej pšenice denne počas jedného mesiaca.

Na vonkajšie použitie sa z ľanového semena pripravuje „múka“, ktorá sa používa na zmäkčujúce obklady.

Studený čaj z ľanových semien použitý ako obklad je zasa vynikajúcim liekom pri spáleninách. Obklady však treba často vymieňať.

Zaujímavé je aj použitie ľanového semena pri odstraňovaní cudzích teliesok z oka. Vloží sa medzi oko a viečko, pričom napučaním sa teliesko objaví a môže sa vybrať.

Iné využitie

Ľanové semeno sa v kozmetológii používa na zlepšenie stavu pokožky a vlasov. V salónoch, ale aj doma sa z nich vyrábajú rôzne masky, ktorých výhodou je ich aplikácia na rôzne typy pleti.

Na obnovenie elasticity tváre, spevnenie kontúr a zjednotenie tónu pleti odporúčame pripraviť si masku so smotanou. Recept je takýto – 1 polievkovú lyžicu ľanových semienok zalejeme 1 šálkou vody a varíme na miernom ohni asi 15 minút. Do vychladnutého nálevu pridáme 2 polievkové lyžice smotany. Masku nanesieme na celú tvár, pričom venujeme zvláštnu pozornosť oblasti očí.

Na odstránenie olupovania a zníženie začervenania sa môže použiť maska s medom. Pre jej prípravu použijeme 1 polievkovú lyžicu ľanových semienok, ktoré varíme vo vode 15 minút a precedíme. Do výsledného nálevu pridáme 1 polievkovú lyžicu medu a broskyňový olej. Masku nanesieme na celú tvár na 15 – 20 minút.

Na výživu suchej pokožky sa odporúča pripraviť masku s rastlinným olejom. Dve polievkové lyžice ľanových semienok rozomeľte na múku a pridajte 2 polievkové lyžice nerafinovaného oleja. Výslednú zmes nalejte do tmavej fľaše a nechajte lúhovať 10 dní. Nanášame na tvár pomocou vatového tampónu na noc.

Treba zdôrazniť, že ľanové vlákna majú antistatické, antibakteriálne i termoregulačné vlastnosti s blahodarnými účinkami  na ľudský organizmus. Z tohto dôvodu by mal návrat pestovania ľanu na tkanie plátna a rozvoj plátenníctva ako remesla veľký význam.

Kontraindikácie

Pitie odvaru z ľanových semien sa neodporúča pri pankreatitíde a cholecystitíde, žlčových a močových kameňoch, pri patológiách spojených so zhoršeným pohybom potravy, hypertenzii a cukrovke. Predávkovanie môže spôsobiť problémy s gastrointestinálnym traktom, ktoré sú sprevádzané bolesťou, nadúvaním, nevoľnosťou a problémami so stolicou.

Použitá literatúra

Ansari, R., Zarshenas, M. M., Dadbakhsh, A. H. 2018: A Review on Pharmacological and Clinical Aspects of Linum usitatissimum L. In: Current Drug Discovery Technologies, roč. 15, č. 1, s. 12 – 19.

Duke,  J. A., Bogenschutz-Godwin, M. J., duCellier, J., Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2. vyd., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 s.

Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s. r. o.: Bratislava. 535 s.

Guo, Z., Xu, L. 2000: Flax, from Ancient Herbal Medicine to Modern Medicine. In: World Phytomedicine, roč. 15, č. 1,  s. 2 – 4.

Kauser, S., Ashaiq, H., Shamir, A., Ghulam, F., Ambreen, S. J., Zain Ul, A., Khurram, K., Shazia, Y., Saima, A., Anjum, S., Sameh, A. K. 2024: Flaxseed (Linum usitatissimum): Phytochemistry, Pharmacological Characteristics and Functional Food Applications. In: Food Chemistry Advances, roč. 4, č. 4, s. 231 – 243.

Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n. p.: Martin, 767 s.

Jhala, J. A., Hall, L. M. 2010: Flax (Linum usitatissimum L.): Current Uses and Future Applications. In: Australian Journal of Basic and Applied Sciences, roč. 4, č. 9., s. 4 304 – 4 312.

Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.

(zh)