Pritom ich môžu oceniť ľudia s cukrovkou, reumatizmom aj chorobami tráviaceho traktu.
Dula podlhovastá (Cydonia oblonga Mill.). Zdroj: iStockphoto.com
Ovocie duly podlhovastej sa konzumovalo počas celej histórie ľudstva, ale dnes sa považuje skôr za netradičné. Pritom sa dá využiť na liečivé, nutričné aj dekoratívne účely.
Plody duly podlhovastej sa používajú v potravinárskom priemysle ako zdroj pektínu (polysacharid spôsobujúci rôsolovatenie), ktorý chráni kolonálne poškodenie pri syndróme dráždivého čreva. Od ťažkostí môžu uľaviť aj ľuďom s peptickým vredom, ochorením, ktoré charakterizuje nekrotický defekt sliznice žalúdka a dvanástnika (Zahalinezhad a kol., 2016). Inak povedané, pri narušení povrchu orgánov preniká do ich svalovej vrstvy infekcia spôsobená baktériou Helicobacter pylori.
Pre zdravie má veľký význam aj to, že plody duly obsahujú vitamín C a rôzne minerály ako fosfor, vápnik, draslík, sodík a dusík. Na liečebné účely sa však tradične používajú i semená rastliny, a to na hnačku, kašeľ, úplavicu, bolesť v krku, zápchu a bronchitídu.
Mytológia spojená s plodmi duly
Starí Gréci a Rimania považovali stromy duly za posvätné. Venušu, starorímsku bohyňu jari a krásy, často zobrazovali na maľbách a sochách s plodom duly v pravej ruke. Časom s ňou začali vyobrazovať tiež grécku bohyňu Afroditu, ochrankyňu manželstva (Kresánek a Krejča, 1982).
Žlté plody duly sa dokonca stali ústredným motívom dvanástej legendy z veršovaného eposu Herakles od básnika Peisandera z roku 640 p. n. l. Táto legenda rozpráva o činoch gréckeho mytologického hrdinu Herakla (latinsky Hercules), pričom plody duly v nej básnik nazýva zlatými jablkami Hesperidiek, bohýň západu alebo večerných dievok s menami Aiglé, Erychteia, Hesperethúsa a Zoe (Večernica).
Príbeh začína odchodom Herakla do božskej záhrady Hesperidiek. Tu našiel Herakles strom duly, ktorý však strážil obludný drak Ladón. Vedel, že blízko býva aj obor Atlas, no po vzbure proti olympským bohom musel za trest niesť na svojich pleciach nebeskú klenbu, čiže vesmír. Vybral sa za ním s ponukou, že túto ťarchu podrží, ak mu Atlas prinesie zlaté jablká.
Obor mu rád vyhovel, ale keď prišiel s jablkami, odmietol si vesmír prevziať späť. Herkules sa správal, akoby mu to bolo jedno. Chytrácky však povedal, či ho Atlas nevymení, kým si na svojich pleciach upraví leviu kožu. Obor súhlasil a podal Herkulovi zlaté jablká, aby mohol bremeno uchopiť. Ten sa s ním vzápätí rozlúčil a odišiel. Od tohto času sa plody duly považovali za symbol lásky a šťastia (Lust, 1974).
Kópia sochy starorímskej bohyne Venuše, ktorá sa často zobrazovala s dulou v ruke, sa nachádza vo Forest Lawn Memorial Park v Los Angeles. Zdroj: iStockphoto.com
Dula podlhovastá – morfológia, etymológia a pôvod
Dula podlhovastá (Cydonia oblonga Mill.) je ker až stromček s kruhovou korunou s výškou a šírkou 5 až 8 metrov. Husté plstnaté konáriky majú striedavé jednoduché listy s vajcovitou celistvo okrajovou plstnatou čepeľou dlhou 60 až 110 milimetrov.
Jednotlivé, koncové, veľké a pravidelné svetloružové kvety sú päťpočetné a veľké 50 milimetrov. Majú krátky žľaznato pílkový kalich, červenkasto biele korunné lupienky, mnoho nadsemenníkových tyčiniek a spodný päťpuzdrový semenník, pričom kvet kvitne v máji.
Jej plod má svetložlté sfarbenie, nadobúda dĺžku 70 – 120 milimetrov a šírku 60 až 90 milimetrov. V ňom sa nachádza veľké množstvo plano konvexných semien tvaru šošoviek usporiadaných do dvoch zvislých riadkov. Už podľa tvaru malvice možno rozoznať dva varianty. Prvým je ssp. resp. var. piriformis (Med.) Thell., ktorý sa podobá hruške. Druhým je ssp. resp. var. maliformis (Mill.) Thell., ktorý je podobný valcovito hrboľatému jablku. Plody niektorých vyšľachtených odrôd vážia až 3 kilogramy (Jindrová a Malovcová, 2010).
Odborné i vedecké pomenovanie rastliny vychádza z obmeny názvu mesta Kydonu (dnešná Chania) na Kréte, pretože práve tam ju antickí Gréci spoznali a nazývali ju kydonským jablkom. Slovenské pomenovanie má vzťah k českému, odvodenému z gréckeho kydonion.
V niektorých oblastiach sa plodom hovorí aj kutny podľa nemeckého echte quitte. Druhé meno oblongus je po latinsky podlhovastý alebo pozdĺžny pre tvar plodov. Pod ľudovými názvami ju poznáme ako gdula, guňa alebo bižalma (Kresánek a Krejča, 1982).
Dula sa pravdepodobne po zdomácnení v kultúrach Kaukazu dávno pred naším letopočtom dostala do Malej Ázie, antického Grécka a ďalej na Apeninský polostrov. V Európe sa začala pestovať v kláštorných a panských záhradách v stredoveku, predovšetkým ako liečivá rastlina.
Zber a sušenie
Plody sú najskôr zelené, až neskôr sa ich farba pri dozrievaní zmení na výrazne žltú. Dozreté plody sú pekné veľké, majú jemné plstnaté chĺpky a intenzívne voňajú. Duly oberáme na jeseň čo najneskôr, ale ešte pred príchodom prvých mrazov, aby nenamrzli (niektoré zdroje uvádzajú naopak, zber až po prvých mrazoch). V našich zemepisných šírkach je to spravidla koncom októbra alebo začiatkom novembra.
V dobrej suchej pivnici alebo komore vydržia nepoškodené veľmi dlho. Dozreté plody sú veľmi aromatické, naše babičky ich dávali do skríň medzi bielizeň ako prírodný deodorant a odpudzovač molí.
Okrem zrelých plodov sa vyberajú semená, ktoré sa v nich nachádzajú. Zvyčajne sa získavajú ako vedľajší produkt pri spracovávaní plodov. Sušia sa v tieni alebo umelo pri teplote nanajvýš 50 stupňov Celzia. Musia sa dokonale vysušiť, lebo inak ľahko plesnivejú.
Semenná droga (Semen cydoniae) vo vode silno napučiava. Za pomoci Karola I. Veľkého (*742 – †814) a jeho kapitulárov – kráľovských nariadení – sa duly dostali severne za Alpy a poznala ich napríklad bylinárka abatiša Hildegarda (*1098 – †1179). Neskôr sa práve semená stali oficiálne v mnohých liekopisoch (Lust, 1974).
Ovocie dula a dulová marmeláda. Zdroj: iStockphoto.com
Účinné látky v plodoch duly
Dula obsahuje v 100 gramoch 56 kalórií, 0,1 gramu tukov, 15 gramov sacharidov, 1,9 gramu vlákniny, 0,4 gramu bielkovín, antioxidanty, vitamín A, B1-tiamín, B6-pyridoxín a vitamín C. Okrem toho tvoria jej obsah aj rôzne plodové kyseliny (izoméry kyseliny chlorogenovej, 3-, 4- a 5- O-kafeoylchinové kyseliny a iné), kvercitín, rutín, pektín, menšie množstvo silice a triesloviny.
V šupke boli identifikované kaempferol-3-glukozid, kaempferol-3-rutinozid, kaempferol glykozid, kvercitujúce glykozidy acetylované kyselinou p-kumarovou a dva acetylované glykozidy emferolu. Z minerálnych látok obsahuje draslík, vápnik, meď, horčík, sodík a železo (Ashraf a kol., 2016).
Semená obsahujú predovšetkým slizovité látky (až do 22 percent), najmä pentózany, ktoré sa ukladajú v zhrubnutej vrstve vonkajšej pokožky osemenia, preto semená vo vode napúčajú. Okrem toho obsahujú kyanogénny glykozid amygdalin, ktorý je neoprávnene vydávaný za údajný vitamín B17, ďalej mastný olej, trieslovinu, tanín a albumín (Duke a kol.,2002).
Liečebné využitie duly a recepty
Plody duly obsahujú rozpustné vlákniny a pektín, ktoré upokojujú peristaltiku čriev. Nepresladené dulové dezerty sa odporúčajú ako prvá pevná strava po akútnej fáze hnačky spôsobenej zápalom žalúdka a tenkého čreva.
Pektín nepriamo znižuje v čreve hladinu krvného cholesterolu, spomaľuje vstrebávanie glukózy do krvi, a tým pomáha predchádzať nežiaducim glykemickým skokom v krvi nielen u diabetikov, ale aj u zdravých ľudí (Hamauzu a kol., 2007).
Plody duly sú vynikajúce na liečenie reumatizmu. Čaj z nich sa spravidla nepripravuje, odporúča sa konzumácia pečeného, vareného či sušeného ovocia. Efekt by sa mal prejaviť pri pravidelnej konzumácii troch plodov denne už po troch týždňoch. Dávku však možno bez obáv zvýšiť aj na osem až desať kusov. Sušené malvice sa používajú pri žalúdočných ťažkostiach a bolestiach v krku, účinkujú proti hnačkám a krvácaniu rozličného druhu (Gondolová a Hadrabová, 2008.).
Semená majú schopnosť uvoľňovať sliz, a tým ochraňovať sliznice pred zápalmi. Sliz chladí a kryje, pričom zmäkčuje, preto sa uplatňuje predovšetkým proti kašľu.
Výluh, ktorý pripravíme macerovaním semien vo vlažnej vode, používame zvonka na ochranu pokožky a slizníc pred škodlivými vplyvmi.
Ak do mätového čaju pridáme 2 polievkové lyžice dulového želé, získame vynikajúci prostriedok proti nadúvaniu. Treba ho piť denne 1 až 2 šálky po jedle a krátkymi dúškami.
Kúpeľ v odvare z dulových listov zmierňuje problémy spojené s hemoroidmi.
Keďže prípravky zo semien na izoláciu slizu treba pripravovať z celej, nedrvenej drogy, prechádza do slizu i hydrolýzou odštiepený jedovatý kyanovodík. Ich vnútorné upotrebenie v terapii je zriedkavé. Dávkujú sa 1 až 3 gramy na šálku ako macerát, prípadne čaj. Uplatňujú sa tak pri žalúdočných a črevných ochoreniach (Mirmohammadiu a kol., 2015).
Ľudovo sa sliz používal aj pri zápaloch očí, všeobecne na rozličné chladivé obklady a bol súčasťou kloktadiel pri zápaloch v ústnej dutine a hrtane. Sliz mal kedysi aj technické využitie ako apretačný prostriedok v textilnom a tlačiarenskom priemysle (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Dula ako potravina
Plody do konzumnej zrelosti v čerstvom stave dozrejú len v tých najjužnejších oblastiach Slovenska, ale pri správnom spôsobe spracovania využijeme aj tie, ktoré na strome celkom nedozreli. Môžeme z nich pripraviť džem, lekvár, sirup či želé.
V Portugalsku toto ovocie nazývajú marmelo a práve od neho je odvodený tiež názov marmeláda.
Plody duly sa v južných krajinách Európy najčastejšie využívajú na výrobu kompótov, džemov, želé, muštu, ale aj vína a destilátov. Obľúbenou pochúťkou je tiež dulový syr.
Skvelá chuť a vôňa dulových zaváranín a džemov je taká špecifická, že je veľmi ťažké ju opísať. Toto zaujímavé, tak trochu zabudnuté a nedocenené ovocie by si zaslúžilo dôstojný návrat na náš stôl v domácnosti (Jindrová a Malovcová, 2010).
Enzymatická degradácia syntetických farbív
V posledných desaťročiach sa v potravinách, koži, gumárenských, kozmetických a vo farmaceutických prípravkoch využívajú rôzne syntetické farbivá, a tým sa živé organizmy vrátane človeka vystavujú riziku vzniku rôznych chorôb včítane rakoviny.
Vedci a výskumníci hľadajú spôsoby, ako sa zbaviť týchto priemyselných odpadov pomocou lacnej a účinnej metódy enzymatickej degradácie (Mobarekeh a kol., 2015).
Z plodov duly bol izolovaný enzým polyfenoloxidáza (PPO), ktorý je zapojený do hnednutia ovocia. Je to tetramér, ktorý obsahuje štyri atómy medi na molekulu. V štúdii sa porovnali voľné a imobilizované guľôčky kalciumalginátu PPO. Ich odfarbovacia aktivita spomínaných xenobiotík bola preukazná pri pH 4,0 až 7,0 (Arabici a Usluoglu, 2014).
Použitá literatúra:
Ashratm, M.U., Gulzar, M., Hussain, M.A., Bukhari, S.N.A. 2016: Cydonia oblongata M., A Medicinal Plant Rich in Phytonutrients for Pharmaceuticals. In: Frontiers in Pharmaology, Vol. 7, Iss. 163, p. 1-20;
Arabaci, G., Usluoglu, A. 2014: The Enzymatic Decolonization of Textile Dyes by the Immobilized Polyphenoloxidase from Quince leaves.In: Scientific World Journal, Vol. 12, Iss. 2, p. 156-164;
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., du Cellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.;
Hamauzu, Y., Irie, M., Kondo, M., Fujita, T. 2008: Anti-ulcerative Properties of Crude Polyphenols and Juice of Apple and Chinese Quince Extracts. In: Food Chemistry. Vol. 108, Iss. 5, p. 488-495;
Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.;
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.;
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.;
Mirmohammadlu, M., Hosseini, S. H., Kamalinejad, M., Gavgani, M.E., Noubarani, M.,Eskandari,M.R. 2015: Hypolipidemic;
Hepatoprotective and Renoprotective Effects of Cydonia oblonga Mill. Fruit in Streptozotocin-Induced Diabetic Rats. In: Iranian Journal of Pharmaceutic Research, Vol. 14, Iss. 11, p. 1207-1214;
Mobarakeh, K.M., Etebari, M., Zolfaghari, B., Dehkordi, A.J. 2015: Evaluation of Genoprotective Effects of Hydroalcoholic and Polyphenolic Extractsof Quince by Cometassay. In: Journal Republic Pharmaceutical Science, Vol. 4, Iss. 1, p. 141-147;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.;
Zohalinezhad, M.E., Imanieh, M.H., Samani, S.M., Mohagheghzadeh, A., Dehghani, S.M., Haghighat, M. 2015: Effects of Quince Syrupon Clinical Symptoms of Children with Symptomatic Gastroesophagealre Flux Disease: a Double-blindrandomized Controlled Clinical Trial. In: Complementary Theory Clinical Practice, Vol. 21, Iss. 2, p. 268-276
