Starí Číňania v tvare jeho listov videli srdce aj pľúca a tieto orgány nimi i liečili. Goethe o nich dokonca zložil báseň.
Ginko. Zdroj: istockphoto.com
Ginko patrí medzi nahosemenné rastliny, ktorých prví zástupcovia sa vyvíjali na konci prvohôr z veľkolistých alebo drobnolistých papraďorastov. Časovo to bolo v perióde permu, čiže pred 290 až 250 miliónmi rokov. V tomto období éra paleifytika (papraďovitých rastlín) pomaly ustupovala rastlinám nahosemenným, ktorým viac vyhovovalo sucho. Dnešné ihličiny, cykasy a ginká sú len nepatrnými zvyškami mnohých nahosemenných rastlín, ktoré kedysi rástli na Zemi a dosiahli najväčší rozvoj v druhohorách (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Posvätný strom
Ginko rastie prirodzene už len na jednom mieste sveta – v Číne –, kde sa dožíva úctyhodného veku od 1 200 do 2 000 rokov. Vďaka tomu, že sa považuje za najposvätnejší strom, rástol pri chrámoch a kláštoroch nielen v Číne, ale aj Japonsku a Kórei, kde ho mnísi svojou starostlivosťou zachránili pre dnešný svet.
Prvé správy o ňom poskytol Engelbert Kaempfer (*1651 – †1716) v legendárnom diele Amoenitates Exoticae z roku 1712. Práve uvedená práca stanovila prvý štandard informácií o krajine vychádzajúceho slnka – Japonsku. V roku 1730 sa ginko dostalo z chrámových záhrad do parkov Európy.
Vedci a lekári len v posledných rokoch ocenili jeho výnimočné zdravotné účinky, ktoré popísali Číňania vo svojom herbári Pen Tsao Ching už pred 2800 rokmi (Su a kol., 2022).
Johann Wolfgang Goethe (*1749 – †1832) videl v tejto rastline symbol priateľstva a lásky. Jej list v tvare srdca ho v roku 1815 inšpiroval k tvorbe básne, v ktorej píše: „Je to živá bytosť, rozdelená vo dvoje; Sú dvaja, ktorí sa vybrali, no sú známi ako jeden.“ (Belwai a kol., 2019).
Etymológia
Carl Linné (*1707 – †1778), švédsky prírodovedec a zakladateľ taxonómie, tento rastlinný druh opísal v roku 1771 a dal mu vedecké meno Ginkgo biloba. Ginkgo – ginkyo je názov stromu v Japonsku. Druhový názov biloba znamená v latinčine dvojlaločný a vystihuje tvar listov. Synonymické označenie Salisburia adiantifolia, používané hlavne v anglosaských krajinách, vzniklo na počesť anglického botanika, spisovateľa a záhradníka Richarda Anthonyho Salisburyho (*1761 – †1829). Slovo adiantifolia je zložené z adiantus = nechtík a folius = list (Kresánek a Krejča, 1982).
Z pohľadu botanika
Ginko je dvojdomý vetroopelivý strom. Rastová architektúra a anatómia dreva pripomína ihličnany. Je to, čo sa objemu koruny týka, veľký, až 30 metrov vysoký, opadavý strom s tenkými konármi. Typ jeho kmeňa je pyknoxylický, charakteristický prevahou vodivých a mechanických pletív nad parenchýmom, pričom má úzke stržňové lúče. Listy vyrastajú na brachyblastoch (skrátené bočné stonky s obmedzeným rastom), sú ploché v tvare vejára s rovnobežnou žilnatinou. Na jeseň menia farbu zo svetlozelenej na jasnožltú a potom opadajú.
Rastlina je dvojdomá, pričom samčie strobily (šištice) pripomínajú jahňady. Na osi vyrastajú v riedkej nepravidelnej špirále. Obyčajne nesú dve mikrosporangiá, ktoré v dobe zrelosti obsahujú peľové zrná s typickou ryhou. Nahé vajíčka vyrastajú obyčajne po dvoch na dlhých stopkách.
Z peľových zŕn vyrastá láčka (orgán v procese opelenia) haustoriálneho typu. Spermatogénna bunka uvoľňuje dva veľké (až 0,1 mm) pohyblivé polyciliátne spermatozoidy (útvary, ktoré majú mnoho bŕv). Samičí mnohobunkový zárodočný miešok je unikátny medzi semennými rastlinami, pretože obsahuje chlorofyl.
V období zrelosti sa na vrchnej časti pri mikropyle (peľový vchod) vyvíjajú dve archegóniá (zárodky). Opelenie prebieha prostredníctvom polinačnej kvapky (otvor s kvapkou tekutiny) vetrom (anemogamia), pričom sa uskutoční až po niekoľkých mesiacoch.
Ginko má stredne veľké semená s priemerom až 20 mm. Osemenie je rozdelené na vnútornú pevnú sklerotestu a vonkajšiu zapáchajúcu dužinatú sarkotestu. Predpokladá sa, že vďaka takejto štruktúre sa semená ginka rozširovali v druhohorách do priestoru pomocou jašterov (endozoochória), ktoré ich požierali (Belwai a kol., 2019).
Listy ginka v tvare sŕdc inšpirovali básnika Johanna Wolfganga Goetheho k tvorbe básne. Zdroj: iStockphoto.com
Pestovanie, zber a sušenie
Strom ginka potrebuje pri dorastaní do značnej výšky dostatok miesta. Rastie však pomerne pomaly, priemerne 0,3 m za rok, a to v období od konca mája do konca septembra. Pri jeho sadení sa odporúča využiť sadenice. Dá sa vypestovať aj zo semien, prináša to však oveľa viac práce.
Ginku najviac vyhovuje priepustná, suchšia ílovitá pôda. Všeobecne sa mu darí v suchších pôdach, dôležité je, aby mali kyslejšie pH. Uprednostňuje slnečné stanovištia, pričom dobre zvláda teplé ovzdušie.
Naopak, nevyhovuje mu dlhodobý tieň a zamokrená pôda. Je mrazuvzdorné a výnimočne odolné voči škodcom. Keďže výborne zvláda aj znečistený mestský vzduch, je vhodné i do mestskej výsadby (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Listy ginka sa zbierajú zamladi, čiže po období kvitnutia na jar a začiatkom leta od mája do júla, najlepšie jednu až dve hodiny popoludní. Sušíme ich na tienistom mieste s prístupom vzduchu.
Čínska medicína využíva na liečebné účely semenné kôstkovice žltkastej farby, pretože uľahčujú dýchanie, čistia pľúca od hlienov a pomáhajú pri ďalších procesoch v tele. Treba však dať pozor, pretože čerstvé semená majú jedovaté výhonky a klíčky (Belwai a kol., 2019). Liečivé sú aj mladé listové púčiky (Kresánek a Krejča, 1982).
Tinktúra z ginka. Zdroj: iStockphoto.com
Účinné látky
Suchý list ginka (Ginkgo folium) obsahuje flavonoidy (kvercetín, kempferol), biflavonoidy (ginkgetín, amentoflavón, bilobetín), diterpénlaktóny (ginkgetín, bilobetín), diterpénlaktóny (ginkgolidy A, B a C), seskviterpén (bilobalid), proantokyanidíny, ginkové kyseliny a alkyfenoly.
Semená obsahujú podobne flavonoidy, mastné kyseliny, lipidy, steroly, pigmenty, diterpénlaktón, ale aj jedovatý metylpyridoxín (Jindrová a Malovcová, 2010).
Fytoterapia
Ginko dvojlaločné sa považuje za liečivú rastlinu tretieho tisícročia. Množstvo vedeckých prác dokázalo, že má veľmi široké spektrum liečebného použitia. Pomáha na cievne ochorenia, účinkuje proti kŕčovým žilám aj kôrnateniu tepien. Zlepšuje prietok krvi a prekrvenie končatín, a tak ho môžeme použiť na prevenciu infarktu myokardu a mozgových príhod.
Účinkuje proti cievnym bolestiam hlavy. Odporúča sa pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe. Spomaľuje procesy starnutia, udržuje duševné schopnosti starších ľudí, psychickú sviežosť a využíva sa i na zlepšenie pamäti (Duke a kol., 2002).
V jeho prípade sa popisujú antibakteriálne účinky – tlmí aktivitu stafylokokov, streptokokov, koliformných baktérií a plesní. Pomáha tlmiť výtoky pri gynekologických ochoreniach.
Pri liečbe ginkom sa spravidla aplikujú injekcie. Kvapky a dražé slúžia hlavne ako cievne aktivátory (prostriedky vyvolávajúce činnosť). Jeho užívanie sa odporúča pri periférnych arteriálnych poruchách krvného prietoku, arteriosklerotických angiopatiách (cievnych ochoreniach), diabetických cievnych poškodeniach, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo odumierania tkanív. Ďalej je vhodné pri liečbe gangrén, poškodenia nikotínom, ako sú napríklad zápaly vnútornej steny ciev, hormonálne a nervovo podmienených cievnych poruchách, bronchiálnej astme, nedostačujúcom mozgovom prekrvení a výžive ako následku mozgovej sklerózy bez psychických príznakov (alebo i s nimi) a podobne. (Su a kol., 2022).
Ak máme k dispozícii listovú drogu, môžeme si pripraviť zápar. Jednu čajovú lyžičku zalejeme 1,5 dl vriacej vody a necháme 5 minút vylúhovať. Vhodnejšia je však tinktúra, ktorú možno užívať 2- až 3-krát denne po 20 až 25 kvapiek. Je vynikajúcim prostriedkom na prevenciu infarktov a mozgových príhod (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Použitá literatúra:
Belwal, T., Giri, L., Bahukhandi, A., Tariq, M., Kewlani, P., Bhatt, I.D., Rawal, S.R.: Ginkgo biloba. 2019: Nonvitamin and Nonmineral Nutritional Suplements. 2nd Edition, Elsevier, 232 pp.;
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.;
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.;
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.;
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.;
Su, X., Shi, R., Hu, H., Hu, L., Wei, O., Guan, Y., Chang, J., Li, Ch. 2022: Medicinal Values and Potential Risks Evaluation of Ginkgo biloba Leaf Extract (GBE) Drinks Made from the Leaves in Autumn as Dietary Supplements. In: Molecules, 27, 7479, 1-18
