Hydroponické pestovanie poznali už Indiáni. Farma bez ornej pôdy môže vzniknúť naozaj kdekoľvek a poskytuje potraviny po celý rok.
Budova, v ktorej sídli spoločnosť HAUSNATURA. Zdroj: Lenka Dudlák Sidorová, CVTI SR
Orná pôda a hektáre pozemkov nie sú podmienkou na pestovanie rastlín. Dajú sa pestovať aj úplne bez pôdy a môžu byť dokonca nutrične bohatšie.
Jedným z takýchto príkladov je i hydroponická farma v priestoroch bývalej pošty na jednom z podlaží niekoľkoposchodovej administratívnej budovy na sídlisku v bratislavskej Petržalke. Keď vojdete dnu, akoby ste sa ocitli v dažďovom pralese, zo všetkých strán počuť kvapkanie vody a vo vzduchu intenzívne vonia bazalka a koriander.
Firma, donedávna jediná mestská vertikálna hydroponická farma na Slovensku, začínala s akvapóniou. Ide o metódu, ktorá kombinuje chov rýb s pestovaním rastlín. Vedľajším produktom chovu rýb je voda bohatá na živiny vhodná pre rast rastlín. Akvapónia má však dve zásadnejšie nevýhody. Pre optimálnu premenu rybích exkrementov na živiny pre rastliny sú v systéme potrebné baktérie. Stačí malá chybička, z dôvodu ktorej baktérie zmiznú, a naruší sa celý proces. Ďalšou nevýhodou je, že nie všetky rastliny sa dajú pestovať v roztoku, ktorý produkujú ryby. Napokon prešli na hydropóniu, čo je pestovanie výhradne rastlinnej produkcie v špeciálnom vodnom roztoku.
CEO spoločnosti HAUSNATURA Ing. Roman Gažo, PhD., nám podrobne vysvetlil, ako tento systém funguje, čo na farme pestujú, čo všetko sa dá hydroponicky vypestovať, ale aj to, kedy hydropónia vznikla a akú má históriu.
Bazalka pestovaná hydroponicky. Zdroj: Lenka Dudlák Sidorová, CVTI SR
Pestovanie 365 dní v roku
Aké sú pri hydropónii hlavné technické, resp. prevádzkové výhody alebo nevýhody oproti klasickému pestovaniu v pôde?
Rastliny potrebujú veľa starostlivosti v tom zmysle, že musíte mať adekvátne znalosti, ako celý systém nastaviť a udržiavať, lebo chybička sa okamžite prejaví. Nepoužívame žiadne pesticídy, insekticídy ani žiadnu inú chémiu. Samozrejme, okrem látok, ktoré sa používajú ako hnojivo a ktoré sa pridávajú do živného roztoku. Rastliny dostávajú presne to, čo potrebujú, aby ste dosiahli kvalitnú úrodu. Keďže presne vieme, aké je zloženie živného roztoku, vieme presne dávkovať aj hnojivá, čím optimalizujeme spotrebu týchto látok. Vodu pre živný roztok si pripravujeme sami a pripravený živný roztok cirkuluje v systéme. Tým nedochádza k stratám na množstve vody, iba ak prirodzeným odparom, resp. tým, čo spotrebujú pestované rastliny v zmysle fotosyntézy. Takže u nás nedochádza k plytvaniu s vodou. Biologický odpad, ktorý máme z toho, čo nespracujeme, dávame do zoo. Minimálny zvyšok sa odváža ako biologický odpad.
Pri tomto pestovaní sú rastliny k dispozícii 365 dní v roku a ich rastový cyklus je kratší (od 10 až do 30 percent). Hydroponický systém si môžete spraviť kdekoľvek, pretože nie ste závislý od pôdy. Myslím si, že pre všetky spomenuté výhody je hydroponické pestovanie jednou z ciest, ako v budúcnosti zabezpečiť dostatok výživy vo svete. Taktiež nás neobmedzujú následky klimatických zmien. Takmer všetko sa dá automatizovať, človek tu v podstate len pripravuje roztoky, ale aj to bude v budúcnosti robiť AI a človek to bude len kontrolovať.
Medzi nevýhody patrí hlavne energia, takže cena energie je pre nás kritickým faktorom. Platí to všeobecne pre hydroponické pestovanie, hoci pre vertikálne pestovanie je to významnejšie. Ďalšou nevýhodou sú pomerne značné náklady na vybudovanie takéhoto systému. Aj keď ho už vybudujete, nejaký čas trvá, kým celú prevádzku „vyladíte“ tak, aby ste dosiahli ciele, ktoré ste si stanovili.
Aké je zloženie látok alebo živín, ktoré sa rastlinám dávajú do roztoku?
Raz za týždeň si dávame robiť rozbor živného roztoku v autorizovanom laboratóriu. Výsledky porovnáme s množstvami prvkov stanovenými pre pestovanie a rozdiel doplníme do živného roztoku.
Aktívne sledujeme 30 prvkov, 15 z nich kontrolujeme v súvislosti s prípravou živného roztoku, ostatné nám dávajú prehľad, či systém pracuje dokonale. Pre zaujímavosť možno uviesť, že u nás v systéme cirkuluje cca 9250 litrov živného roztoku a aby rastliny mali všetko, čo potrebujú pre svoj rast a aby sme my dostali kvalitnú úrodu, kontrolujeme aj prvky, ktoré pridávame v množstve 1 g.
Petržlenová vňať v hydroponickom regáli. Zdroj: Lenka Dudlák Sidorová, CVTI SR
Výživa rastlín pod drobnohľadom
Dá sa povedať, že sú rastliny takto lepšie vyživované ako tie na poli?
Ide hlavne o to, že tu je všetko prísne kontrolované. Presne viete, aké je zloženie živného roztoku.
Dostanú sa sem do uzavretej budovy nejaké škodce, ktoré by napádali rastliny?
Nie. Nepotrebujeme pesticídy ani herbicídy. Jediné, čo tu máme, sú feromónové lapače (lepkavé plochy) na mušky či vošky.
Čo všetko aktuálne pestujete na vašej hydroponickej farme?
Momentálne tu pestujeme 14 rastlín, prevažne šaláty a bylinky, respektíve koreniny. Zo šalátov pestujeme šalátovú horčicu, šalát Lollo Biondo, baby rímsky šalát, mangold červený a žltý, mizunu (japonská horčica) a frisée (druh čakanky). Z byliniek najmä rôzne druhy bazalky, napríklad thajskú, zelenú a tmavú, ďalej petržlen listový, koriander a mätu. To je taký základ, čo pestujeme a predávame. Okrem toho pestujeme i niektoré rastliny používané vo farmácii alebo v kozmetickom priemysle.
Ako sú na tom vaše rastlinky chuťovo?
Znalci hovoria, že rastliny pestované hydroponicky majú intenzívnejšiu chuť a vôňu. Keď k nám príde niekto do prevádzky, už pri dverách hovorí, že cíti bazalku a koriander. V literatúre sa spomína, že rastliny, ktoré takto vypestujete, sú nutrične bohatšie oproti rastlinám vypestovaným v pôde.
Rastliny pestované hydroponicky sú nutrične bohatšie. Zdroj: Lenka Dudlák Sidorová, CVTI SR
Hydroponicky vypestujete všetko
Vedeli by ste tiež vypestovať koreňovú zeleninu, prípadne strom?
V zásade vypestujete hydroponicky všetko. Rastliny nepotrebujú pre svoj život pôdu, potrebujú výživu. To platí pre všetky rastliny. Otázne zostáva len nájsť tú správnu formu a tie správne podmienky, aby ste vypestovali rastlinu podľa vašej predstavy.
Pestovať sa dajú napríklad aj hľuzy, zemiaky, resp. plodiny, ktoré rastú v zemi. Pre takéto plodiny sa vyvinula aeropónia (Pozn. red.: Ide o jednu z foriem hydroponického pestovania, kde sa využíva hmla živného roztoku na výživu rastlín namiesto pôdy alebo vodného roztoku).
Z čoho je hmota, z ktorej rastú rastlinky?
Semienka sa sadia do hmoty, ktorej obchodný názov je rockwool. Rockwool je rozdrvený kameň, z ktorého sa urobia vlákna (podobne ako keď sa robí cukrová vata) a tie sa skomprimujú do požadovaného tvaru. Pre nás je to len nosné médium, ktoré udržiava rastlinky vo vhodnej polohe. Do tejto hmoty sa sadia semienka. Keď vyrastie sadenička, presadíme ju do platne, ktorá pláva na živnom roztoku.
Kde sa dajú kúpiť vaše produkty? Koľko supermarketov zásobujete?
Momentálne zásobujeme supermarkety YEME a niekoľko menších obchodov, ale produkty sa dajú kúpiť aj priamo od nás, a to objednávkou cez internet. Zadáte si čas vyzdvihnutia, my vám produkty maximálne hodinu pred príchodom pripravíme, takže rastliny budú úplne čerstvé a nutrične najbohatšie.
Mangold v hydroponickom regáli. Zdroj: Lenka Dudlák Sidorová, CVTI SR
Aj v uzavretom priestore rastlina vie, či je leto alebo zima
Aká veľká je táto farma? Pestujete len v tejto jednej miestnosti?
Áno, celé toto bol kedysi objekt pošty, ktorá sa zrušila. Celková plocha, na ktorej pestujeme, má okolo 220 metrov štvorcových. Nie je to maximálna kapacita, ale len to, čo zatiaľ využívame. Vzadu máme pripravené nové regály. Zatiaľ zvažujeme, čo v nich budeme pestovať.
Ako náročné je takéto pestovanie? Dokázal by si aj bežný človek takto vypestovať niečo doma alebo v garáži?
Ak chcete hydroponicky pestovať rastliny ako hobby, je to relatívne jednoduchá metóda. Dajú sa kúpiť celé zariadenia aj s návodom, ako zarábať a dávkovať zmesové hnojivá. Je to vhodná metóda i na domáce pestovanie. A v interiéri má tiež dekoračný charakter. Na internete som videl izbu pestovateľa, ktorý mal na stene hydroponický systém, kde pestoval šaláty. Užitočné a zároveň príjemné. Iná otázka je, ak sa chcete venovať hydropónii komerčne. To vyžaduje mať tak teoretické vedomosti, ako aj praktické skúsenosti.
Rastlina je živý organizmus, ktorý reaguje na prostredie, v ktorom sa nachádza, a mnohokrát sa správa inak, ako sa od nej očakáva. Hneď dá najavo, keď nie je niečo v poriadku. Rastlina vám to ukáže najmä na listoch alebo na koreňoch. Alebo reaguje i na to, ktoré ročné obdobie je a podobne. Napríklad v lete je cyklus rastu kratší a v zime sa predĺži. Na takéto situácie musí pestovateľ vedieť zareagovať.
To je zvláštne, keď je rastlina vnútri v dobrých podmienkach. Ako vie, či je leto alebo zima?
Napríklad pri bazalke zelenej trvá rast zo sadeničky do veľkosti vhodnej na zber okolo 21 dní, v zime sa tento cyklus predĺži na 28 až 33 dní. V lete sa, naopak, tento cyklus skráti až na 14 dní. Pritom podmienky sú stále štandardné, rovnaká je teplota aj vlhkosť a aj svetlo svieti stále v rovnakých cykloch a v rovnakej intenzite.
Šalát vypestovaný bez pôdy. Zdroj: Lenka Dudlák Sidorová, CVTI SR
Bez GMO
Bolo by možné vyriešiť v takomto systéme aj opeľovanie?
Pestovatelia, ktorí pestujú hydroponicky plodiny vyžadujúce opeľovanie, opeľujú mechanicky alebo na to využívajú včielky či čmeliakov. Metód je viacero. Niekedy stačí, keď po rastlinách prejdete rukou a na blizne sa zachytí rozprášený peľ, niekedy to nestačí, tak je potrebný hmyz.
Musia byť rastliny na takéto pestovanie geneticky upravené?
Nie, v našej prevádzke s GMO semenami nepracujeme. Ide o semená v biokvalite, vypestované z rastlín v biohospodárstve.
Koľko hydroponických fariem je okrem vás na Slovensku?
Naša firma začala ako prvá vertikálna mestská farma na Slovensku. Pred rokom ma kontaktovala spoločnosť z južného Slovenska, že pestujú rastliny podobným systémom. Také klasické, čiže skleníkové sú tu viaceré.
A ako je hydropónia rozšírená vo svete? Ktorá krajina je v tomto najväčším priekopníkom?
Priekopníkom komerčného hydroponického pestovania boli USA. V 20. rokoch minulého storočia začal Dr. William Gericke komerčne využívať hydroponické pestovanie. V tom čase to bola senzácia. Všetko sa zdalo veľmi jednoduché – žiadne obrábanie pôdy, žiadne zavlažovanie. Niektorí novinári avizovali koniec pôdnemu pestovaniu. Jednoducho všetci boli nadšení. Trvalo to dovtedy, kým nasledovníci, ktorí nemali dostatočné vedomosti o takomto pestovaní, nezistili, že ich výpestky nezodpovedajú ich predstavám. Ako rýchlo boli všetci nadšení, tak rýchlo nadšenie opadlo. Ale základy boli položené. Mimochodom, jeho kniha o hydroponickom pestovaní sa stále predáva.
Klíčiaca úroda v hydroponickom roztoku. Zdroj: Lenka Dudlák Sidorová, CVTI SR
Hydropóniu poznali už Indiáni
Ako stará je táto technika pestovania? Kto ju prvý vymyslel?
Hydropónia sa používala už veľmi dávno. Predpokladá sa, že aj Semiramidine visuté záhrady v Babylone mohli fungovať na podobnom systéme. Niekedy v 12. storočí n. l. latinskoamerickí Indiáni, usadení okolo jazera Titicaca, kde je kamenistá, nie veľmi úrodná pôda, tiež využívali fakt, že rastliny nepotrebujú pre svoj život pôdu. Z trstiny robili rohože, na ktoré dali hlinu, nasadili tam semená a takto pripravené rohože nechali plávať na hladine. Semená vyklíčili a pustili korienky priamo do jazierka. Takýmto spôsobom pestovali napríklad kukuricu. Marco Polo tiež opisuje pestovanie rastlín na vode, rovnako aj misionári v Japonsku. Takže to nie je nejaká nová metóda, ľudia ju intuitívne objavili už dávno.
Ako ste sa k tomu dostali vy?
Keď som hľadal na internete riešenia, ako zadržať vodu v záhrade, ktorá je na svahu, stále na mňa „vyskakovali“ informácie o hydropónii. Bral som to ako nejaký výmysel. Ako môžu rastliny rásť bez pôdy? Až som raz natrafil na informáciu o dusíkatom cykle v akvapónii. To už bola chémia a tej som rozumel. Začal som to detailnejšie študovať. A skončil som tak, že sa tomu profesionálne venujem.
Ing. Roman Gažo, PhD., študoval na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Université de Fribourgh vo Švajčiarsku. Pracoval vo vrcholových pozíciách vo firmách na Slovensku a v Česku. Pôsobil aj ako lektor a konzultant pre marketingový manažment. V súčasnosti sa venuje rozvoju hydroponického pestovania rastlín.
(LDS)
