Michaela Havrlentová, molekulárna biologička a koordinátorka Dňa fascinácie rastlinami 2022 na Slovensku, približuje, čo táto akcia prinesie.
Molekulárna biologička Michaela Havrlentová. Zdroj: archív MH
Deň fascinácie rastlinami, v anglickom origináli Fascination of Plant´s Day, si na Slovensku pripomíname od roku 2013 a zapája sa doň okolo 50 krajín sveta. V skutočnosti ide o reťaz podujatí, ktoré sa začínajú 14. mája a končia 28. mája. Ich podrobný zoznam nájdete v pozvánke po kliknutí na nasledujúci link, kde si ich zároveň môžete naplánovať do svojho Google kalendára: Deň fascinácie rastlinami 2022.
V rozhovore sa dočítate:
- čo nové zistili rastlinní biológovia o inteligencii rastlín,
- ako reagujú na klimatickú krízu a či sú schopné ju prežiť,
- o zdravej plodine, ktorá ľuďom v minulosti pomohla prežiť ekonomicky ťažké obdobia,
- o konkrétnych podujatiach Dňa fascinácie rastlinami na Slovensku 2022.
O múdrosti rastlín
Kto vymyslel podujatie Deň fascinácie rastlinami a prečo?
S výzvou naň prišla nezávislá akademická organizácia EPSO (Európska organizácia pre rastlinnú biológiu, v origináli European Plant Science Organisation) v roku 2012. EPSO sídli v Bruseli a reprezentuje vyše 200 výskumných inštitúcií, organizácií a univerzít z 31 krajín Európy. Cieľom tejto aktivity je upozorniť na nenahraditeľný význam rastlín v živote človeka a nadchnúť pre ne a ich fascinujúci svet čo najviac ľudí na celom svete.
Pred pár rokmi vedci zaujímavo spopularizovali rastlinnú ríšu, keď zistili, že rastliny spolu komunikujú, cítia stres aj bolesť, niektoré dokonca vedia počítať. Čo ďalšie odvtedy odhalili o ich schopnostiach?
Rastliny sú skutočne zaznávané organizmy. Označujeme ich za nepohyblivé a často aj neživé, pritom okrem dokázaných a vedecky overených schopností komunikovať medzi sebou, pamätať si a reagovať na stres, majú aj ďalšie veľmi zaujímavé vlastnosti. Rastlinní neurobiológovia sú presvedčení, že rastlinná koreňová špička je porovnateľná s mozgom nižších živočíchov a je akousi riadiacou centrálou ich organizmu.
Lyko zase zabezpečuje šírenie akčných potenciálov podobne ako u človeka nervový systém. Špekuluje sa dokonca o tom, že rastliny, napríklad kávovník, kakaovník či tabak, nás dokážu ovládať prostredníctvom psychoaktívnych látok, ktoré produkujú.
Najnovšie sa napríklad študuje vzťah rastliny a pôdnych mikroorganizmov. Dokázalo sa, že rastlina v skorých štádia vývinu produkuje svojím koreňovým systémom do pôdy sacharidy, ktorými k sebe láka mikrooranizmy. Tie následne využíva na rozklad látok, ktoré sa v pôde vyskytujú, podobne, ako nám pomáha v procese trávenia mikrobióm hrubého čreva.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Ako rastliny reagujú na klimatickú krízu
Dnes je veľkou témou, a to aj v súvislosti s rastlinnou ríšou, globálne otepľovanie. Hovorí sa však najmä o dopade sucha na poľnohospodárske plodiny. Ako vplýva rastúca teplota na Zemi na rastliny na lúkach, v lesoch, ale i v bežných záhradách?
Ak rastliny necháme žiť v pokoji a nezasahujeme príliš do ich života, prekvapia nás obrovskou plasticitou, čiže schopnosťou prispôsobovať sa meniacim podmienkam prostredia, medzi ktoré patrí aj klimatická zmena. Napríklad kaktusy majú veľmi hrubú kutikulu (vrstva kutínu, organickej látky, ktorá pokrýva vonkajšie strany pokožkových buniek rastlín a zabraňuje stratám vody – pozn. red.) na prežitie v podmienkach arídnej, čiže púštnej klímy.
Impregnácia bunkovej steny rôznymi látkami (betaglukán, triesloviny, anorganické látky a iné) ju robí pevnejšou a menej priepustnou, čo môžeme pozorovať napríklad pri ovse, exotickom čajovníku alebo niektorých liečivých rastlinách. Ako zásobáreň vody fungujú aj trichómy (výrastky z pokožkových buniek, chĺpky – pozn. red.), ktoré nás popŕhlia pri pŕhľave dvojdomej, ale rastlinu chránia pred nadmerným vyparovaním, žiarením a výkyvmi teploty.
Pozrite si
Na druhej strane pri nadmernom zavlažovaní a povodniach, keď v rastline vzniká stres z nedostatku kyslíka, dochádza k tvorbe adventívnych koreňov (vedľajších koreňov, ktoré vyrastajú na iných miestach ako zvyčajne – pozn. red.) nad hladinou vody alebo vzdušných pneumatofórov (bočných koreňov vyrastajúcich z pôdy do ovzdušia – pozn. red.). Na konároch brezy, čerešne, hľuzách zemiakov alebo plodoch jabloní zas z toho istého dôvodu vznikajú lenticely (výstupky rôznych tvarov a veľkostí – pozn. red.).
Xantofylový cyklus, čiže komplex procesov prebiehajúci v membránach tylakoidov, vnútorných štruktúr chloroplastov, zameraný na premenu niektorých rastlinných pigmentov, sa vyvinul rastlinám, napríklad šalátu. A to vplyvom nadbytočného žiarenia, ktoré súvisí so znečistením atmosféry skleníkovými plynmi a degradáciou ozónovej vrstvy, ktorá prepúšťa vysoké dávky UV B žiarenia.
Plodina, ktorá pomohla ľuďom prežiť ťažšie obdobia
Okrem klimatickej krízy zasahuje ľudstvo aj pandémia covidu, rusko-ukrajinská vojna a s tým všetkým súvisiace zdražovanie potravín. Pestujú sa na Slovensku plodiny, ktoré tu boli už aj v minulosti a mohli by nám v tejto situácii pomôcť stravovať sa zdravo a zároveň nie pridraho?
Jednoznačne by som odporúčala ovos. Počas prvej Československej republiky patril ovos siaty medzi rozšírenejšie obilniny. Kedysi sa považoval za potravinu chudobných a práve vďaka nemu ľudia prežili ťažšie obdobia. V súčasnosti zažíva renesanciu. Plodina nie je náročná a drahá na pestovanie, pretože nevyžaduje špeciálne postreky a hnojivá.
Zrno ovsa siateho je nutrične veľmi hodnotné. Obsahuje veľa potravinovej vlákniny, ktorá rýchlo a na dlho zasýti, z obilnín obsahuje relatívne najviac bielkovín a rastlinných tukov, betaglukány, ktoré majú množstvo zdraviu prospešných účinkov a vitamíny skupiny B a E. Ovos sa dá konzumovať nielen vo forme kaší a tyčiniek, ale ovsené vločky a otruby možno použiť miesto múky na zahusťovanie jedál, nahé zrno ako naturálnu ryžu, dokonca sa z neho dá pripraviť aj mlieku podobný nápoj.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Maku na tanieri sa netreba báť
Ľudí väčšinou upútavajú cudzokrajné exotické rastliny pre svoje tvary, pestrú farebnosť alebo napríklad mäsožravosť. Ktorú rastlinu z územia Slovenska by ste označili za exotickú a prečo?
Ťažko vybrať jednu rastlinu, pretože každý rastlinný druh je niečím výnimočný a môžeme ho v istých ohľadoch považovať za exotický. Vyberiem niečo z oblasti, ktorej sa venujem. Očarujúci je napríklad mak siaty. Možno v ponímaní niektorých je to rastlina kontroverzná, pretože produkuje psychoaktívne látky. Tie sa však nevyskytujú v semenách slovenských odrôd pestovaných na slovenských poliach, a tak sa maku na našom tanieri netreba báť. Naopak, je to tradičná plodina slovenského poľnohospodárstva a pre náš organizmus je nielen zdrojom cenných bielkovín, obsahuje ich okolo 20 percent, ale aj nenasýtených mastných kyselín, ktoré pozitívne pôsobia na náš srdcovo-cievny a nervový systém, minerálnych prvkov, ako sú fosfor, vápnik, železo alebo vitamín E.
Rastlinná ríša z mnohých uhlov
Koľko organizácií na Slovensku sa zapája do podujatia Deň fascinácie rastlinami? Ako prezentujú rastlinnú ríšu?
V Slovenskej republike sa do výzvy Deň fascinácie rastlinami zapojilo v tomto roku 12 organizácií. Prezentácia témy, teda fascinovať rastlinami všetkých od škôlkarov až po dôchodcov, je ozaj rôznorodá. Včelári v Bratislave napríklad vysvetlia, prečo sú rastliny dôležité pre včely a, naopak, včely pre rastliny. Pátračku po fascinujúcich rastlinách zase organizuje Strom života v Bratislave a prednášky onlineovo i naživo Botanický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) a Slovenská botanická spoločnosť spolu s Katedrou fyziológie rastlín Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Aké podujatia sa chystajú mimo Bratislavy?
V Nitre si môžu prísť na svoje malí výskumníci. Ústav genetiky a biotechnológií rastlín a tiež Katedra botaniky a genetiky Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pre nich pripravili zaujímavé laboratórne cvičenia a ukážky prístrojov, ktorými sa poznáva v rastlinách neznáme.
V Piešťanoch v priestoroch Výskumného ústavu rastlinnej výroby, ktoré patrí pod Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, sa zase návštevníci môžu dozvedieť, aký význam majú trávy pre prírodu aj človeka, ba dokonca skúsiť narábať s kosou. Na tomto mieste môžu tiež hostia zistiť, ako sa jednoduchými laboratórnymi postupmi skúmajú poľnohospodárske rastliny a pôda a ochutnať výrobky zo slovenskej pšenice, maku a ovsa.
Pozrite si
Deň otvorených dverí zameraný na význam rastlín v biodynamickom poľnohospodárstve pripravuje Libichava. Zvolenská univerzita pripravila exkurziu do Podpoľania za pestrou lesnou aj nelesnou vegetáciou a Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici exkurziu do chráneného areálu Svarkovica.
Zapojilo sa do Dňa fascinácie rastlín aj východné Slovensko?
V Košiciach bude v Botanickej záhrade pripravená fascinujúca výstava exotických rastlín spolu so živými exotickými motýľmi. Hostia tak budú mať príležitosť naživo vzhliadnuť organizmy, ktoré väčšinou vidíme len v dokumentárnych filmoch.
Čo by ste chceli pri príležitosti Dňa fascinácie rastlinami zdôrazniť?
Najmä to, že rastliny sú očarujúce organizmy. Z jedného malého semienka vyrastá obrovská rôznorodosť životov – rastliny sotva viditeľné voľným okom aj takmer 120 metrov vysoké sekvojovce, rastliny s prekrásnymi voňavými farebnými kvetmi aj obilniny, nenápadné trávy, ktoré nás živia svojimi semenami.
Okrem toho, že rastliny pre nás produkujú jedlo a kyslík, liečivé rastliny nás môžu liečiť, iné nám poskytujú recyklovateľné prírodné suroviny pre chemický a textilný priemysel a mnoho ďalšieho. Vážme si ich, poznávajme ich a pristupujme k nim ako k živým organizmom, aj keď nie sú pohyblivé ako zvieratá. Rastliny by bez nás prežili, ale prežijeme aj my bez nich?
Michaela Havrlentová
Doc. RNDr. Michaela Havrlentová, PhD., ukončila štúdium biológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a titul PhD. obhájila v odbore aplikovaná biológia na Fakulte prírodných vied UKF v Nitre. Od roku 1997 pracuje ako vedecký pracovník vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch, kde sa venuje kvalite poľnohospodárskych plodín vo vzťahu k faktorom prostredia. Od roku 2014 okrem toho vyučuje na Katedre biotechnológií Fakulty prírodných vied Univerzity Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave, kde prednáša biológiu a rastlinné a potravinárske biotechnológie a kde sa v roku 2021 habilitovala v odbore molekulárna biológia.
