Nová štúdia vedcov z Univerzity v Plymouthe ukázala, že vysoké koncentrácie chlórnanu sodného nezničia spóry Clostridium difficile.
Umývanie podláh v nemocnici. Zdroj: iStockphoto.com
Chlórové dezinfekčné prostriedky, známe i ako bielidlá, ktoré sa používajú v nemocniciach a iných zdravotných zariadeniach, sú pri ničení superbaktérií, napríklad aj Clostridium difficile, rovnako neúčinné ako voda, uvádza nová štúdia z Británie.
Používanie prípravkov na báze chlóru
Roztok chlórnanu sodného, v populácii známeho tiež ako bielidlo, sa často používa ako dezinfekčný prostriedok alebo bieliace činidlo. Je považovaný za najstarší bieliaci prostriedok na svete.
História používania roztokov na báze chlóru na dezinfekciu vody a sanitáciu prostredia siaha až na prelom 18. a 19. storočia. Účinok chlóru bol vo veľkom meradle po prvýkrát spoľahlivo otestovaný pri rozsiahlych epidémiách cholery a pri likvidácii horúčky šestonedieľok (omladníc), na ktorú často zomierali ženy po pôrode. Práve v Budapešti v prvej tretine 19. storočia prispela dezinfekcia chlórom k takmer úplnému odstráneniu tohto ochorenia vyvolaného bakteriálnou infekciou (pôvodcom býva mnohokrát Streptococcus pyogenes).
Ilustrácia baktérie Clostridium difficile. Zdroj: iStockphoto.com
Rezistentná baktéria
Baktéria Clostridium difficile (C. diff.) je celosvetovo najčastejšou príčinou hnačky spojenou s antibiotikami. C. diff., ktorá tvorí spóry, má približne 5 percent dospelej svetovej populácie a 15 – 70 percent dojčiat v hrubom čreve, kde nespôsobuje žiadne klinické problémy. Je však vysokoodolná proti väčšine širokospektrálnych antibiotík.
Pri dobrých podmienkach môže vzniknúť infekcia, ktorá sa obvykle prejaví do 5 – 10 dní od začiatku užívania antibiotík. Tá je vo väčšine prípadov sprevádzaná miernymi hnačkami. Nebezpečné sú však kmene produkujúce toxíny, ktoré vedú k pseudomembranóznemu (pablanovému) zápalu sliznice hrubého čreva s vážnymi následkami. V Európe zomrie na infekciu približne 8500 ľudí ročne.
Nakaziť sa môžete aj v nemocniciach
Nový výskum Univerzity v Plymouthe ukázal, že vysoké koncentrácie chlórnanu sodného nezničia spóry C. diff. Klinické prostredie tak podľa vedcov nemusí byť pre personál a pacientov čisté a bezpečné. Spóry vystavili 10-minútovému kontaktu so zvyšujúcimi sa koncentráciami chlórnanu sodného od 1 000 do 10 000 ppm (počet častíc látky na 1 milión ostatných častíc). V skutočnosti neboli chlórové chemikálie ako povrchový dezinfekčný prostriedok pri poškodzovaní spór o nič účinnejšie než voda.
Čistenie povrchov. Zdroj: iStockphoto.com
„Potrebujeme preto aktualizovať a prehodnotiť účinné postupy kontroly tejto infekcie, aby sme prerušili reťazec prenosu,“ uvádzajú autori štúdie publikovanej v Microbiology.
Spóry C. diff sú vysokoodolné voči biocídnym dezinfekčným prostriedkom, vysušeniu aj pri nedostatku živín či vysokom UV žiarení. To znamená, že môžu prežiť v prostredí celé mesiace. Infikovaní pacienti môžu vylučovať do prostredia 104–107 spór na gram stolice. Prenos v prostredí zdravotnej starostlivosti prebieha primárne fekálno-orálnou cestou buď priamym kontaktom s infikovanou osobou, alebo nepriamym kontaktom s kontaminovaným zdrojom. Spóry sa môžu neustále prenášať prostredníctvom obuvi, povrchov a osobných ochranných prostriedkov, čo vedie k ďalšiemu šíreniu infekcie.
Zdroj: Chlorito, Lekar, Medscape
(JM)
