Cesnak medvedí sa ocitol v popredí vážneho liečebného záujmu až v ostatnom čase, a to vďaka obsahu antibakteriálnych fytoncídov.
Cesnak medvedí (Alium ursinum L.) je široko rozšírený v Európe aj v Ázii. Foto: iStockphoto.com
Príbeh využitia cesnaku medvedieho (Alium ursinum L.) začína nálezom jeho zuhoľnatených cibúľ na neskoro mezolitickom táborisku v Halsskove v Dánsku, ktoré vekovo spadá do časového úseku medzi rokmi 7450 až 3250 pred naším letopočtom. Ide o záverečné obdobie prisvojovacieho hospodárstva, keď sa človek živil lovom a zberom. Ľudia v tomto čase lovili menšiu zver a postupovali do ďalších oblastí. Významný sa pre nich stal rybolov, zber mušlí, ale hlavne zber rastlinných produktov. Lov ustáva a nahradzuje ho usadlejší spôsob života zberačov a rybárov, spojený s počiatkami matriarchátu (Sobolewska a kol., 2015).
Cesnak medvedí využívali na dochucovanie jedál už raní Kelti a starí Rimania, ale aj západní Slovania. Kráľ Frankov a cisár Západu Karol Veľký (*768 – †814) zaradil cesnak medvedí ako koreninu do svojich kapitulácií – kráľovských dekrétov o školstve, kláštornej a cirkevnej organizácii, ktoré mali názov Capitulare de Villis Imperialibis.
Etymológia, morfológia a reprodukcia
Ursinum, druhové meno cesnaku medvedieho latinského pôvodu, je odvodené od ursus – medveď. Súvisí s ľudovou rozprávkou. Podľa nej medvede po prebudení zo zimného spánku konzumovali túto rastlinu, aby sa zbavili toxínov, ktoré sa im počas neho v organizme nahromadili a obnovili svoju silu.
Iná etymologická hypotéza odkazuje na najväčšie súhvezdie severnej oblohy Veľkej medvedice – Ursa major –, pretože najmä v starom Grécku rástol cesnak medvedí hlavne v jeho severných oblastiach (Kresánek a Krejča, 1982).
Pozrite si
Ako všetky druhy rodu cesnak, teda Allium L., aj cesnak medvedí má názov odvodený od starého latinského pomenovania allium, ktoré uvádza už Plínius (*29 – †79) v prírodopisnej encyklopédii nesúcej názov Historia Naturalis. Označenie cesnak – česnek je bežné vo všetkých slovanských jazykoch a údajne súvisí so slovom česať, ktoré v tomto prípade odkazuje na zložené, akoby rozčesnuté cibule (Rystonová, 2007). Iný názor hovorí, že výraz allium môže byť odvodený od keltského výrazu all, ktorý znamená páliť, štípať a odkazuje na chuť cesnaku.
Cesnak medvedí je trváca rastlina s trojhranným stvolom vysokým 0,1 až 0,3 m. Listy vyrastajú priamo z cibule. Sú ploché, majú jednoduché elipsovité až kopijovité čepele a dlhé listové stopky. Stvol sa končí riedkym viackvetým okolíkom šesťpočetných kvetov, za mladi obalených krátkym blanitým tulcom. Okvetné lístky sú biele a dlhšie ako tyčinky. Nitky sú vláskovité, semenníky vrchné, trojpuzdrové s jednou čnelkou. Väčšina bylinožravcov sa cesnaku vyhýba, pretože nepríjemne páchne (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Rastlina sa rozmnožuje hlavne čiernymi semenami umiestnenými v kapsulách, ktoré sú široké 2 a 3 mm. Priemerná hmotnosť semena je 5,4 ± 0,7 mg. Z rastliny sa uvoľňujú v júni alebo júli. Väčšina z nich padne priamo na zem, pretože sú ťažké, vietor ich neprepravuje na veľké vzdialenosti. Klíčia až po dvoch ročných obdobiach zimy do konca marca. Populácia na stanovišti produkuje ročne veľké množstvo semien, presnejšie od 2 692 až po 5 612 semien/m-2 (Sobolewska a kol., 2015).
Pesto z medvedieho cesnaku. Zdroj: iStockphoto.com
Geografické rozšírenie a požiadavky na biotop (stanovište)
Tento rastlinný druh je široko rozšírený v Európe a Ázii. Hoci nerastie vo vysokých nadmorských výškach nad 1 900 m nad morom, môžeme ho nájsť v prirodzených porastoch od Stredomoria až po Škandináviu a od Malej Ázie cez Kaukaz, Sibír až po polostrov Kamčatka (Eksia a kol., 2020).
Rastie na vlhkých až mokrých, mierne kyslých až neutrálnych stanovištiach, spravidla v polotieni až tieni. Podmáčanie a sucho sa však považujú za faktory, ktoré životný cyklus rastliny obmedzujú.
Na Slovensku často tvorí husté populačné pokrytie s veľkými plochami v hrabovo-dubových, bukových a lužných lesoch. Pod hustými kobercami cesnaku medvedieho je súťaž o priestor a svetlo. Je to silný medzidruhový konkurent, ktorý ovplyvňuje rast iných druhov rastlín. Experimentálne údaje z klíčenia semien a rastové testy sadeníc ukázali, že vodnatý extrakt a prchavé zlúčeniny inhibujú (spomaľujú) rast napríklad šalátu, pšenice a láskavca (Sobolewska a kol., 2015).
Ontogenéza a zber
Obdobie aktívneho rastu cesnaku medvedieho trvá len 4 mesiace. Od začiatku marca má ešte v podraste dostatok svetla a nie je tienený. Koncom jari však práve listy krycích rastlinných druhov, hlavne stromov, chránia rastliny pred priamym slnečným žiarením a pomáhajú udržiavať vlhkosť pôdy. S tým je spojené rýchle ukladanie živín do cibuliek. Nadzemné časti s príchodom leta náhle vädnú a miera úmrtnosti jedincov sa odhaduje až na 21 percent. Priemerná dĺžka života a tvorby semien je od 4 do 8 rokov (Eksia a kol., 2020).
Z rastliny sa zbiera celá kvitnúca vňať (Herba allii ursini), ale aj cibuľa (Bulbus allii ursini). Zber vňate prebieha v máji a júni, cibúľ až v auguste a septembri. Prakticky sa teda využíva celá rastlina. Nazbierané rastlinné časti sa zvyčajne nesušia, pretože by stratili svoju účinnosť. Čerstvý rastlinný materiál výrazne páchne najmä v období kvetu.
Pozrite si
Liečebne aktívne komponenty – fytoncídy
Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádzajú účinné látky, a to organické zlúčeniny síry, napríklad S-alkylcysteinsulfoxidy (aliín, propenylaliín a tak ďalej). Pri krájaní alebo roztieraní cesnaku vznikajú pôsobením enzýmu cesnakové oleje (nestále dialkyltiosulfináty ako alicín), ktoré sa menia na nepríjemne páchnuce dialkyloligosulfidy. Tie sa nájdu po použití cesnaku aj v ľudskom organizme, sú vo vydychovanom vzduchu a vylučujú sa i pokožkou. Ďalej sa z alicínu môžu tvoriť vinylditiíny alebo ajoény. Okrem toho táto rastlina obsahuje glutamylpeptidy, steroidné a triterpénové saponíny, lektíny, polysacharidy a stopové prvky, napríklad selén (Jindrova a Malovcová, 2010).
Súbor týchto látok so silnými antimikrobiálnymi účinkami, ktoré priaznivo ovplyvňujú ústnu a črevnú mikroflóru, nazývame fytoncídy.
V oficiálnej alopatickej medicíne sa z rastliny uplatňujú hotové priemyselne pripravované výrobky (u nás sa nevyrábajú), napríklad šťava z čerstvej rastliny (2- až 3-krát denne po 10 až 20 kvapiek) alebo dražé (3- až 4-krát po 2 dražé denne). Tieto prípravky sa indikujú najmä pri hnilobných a kvasných žalúdočných ťažkostiach a pri zápaloch tenkého čreva akéhokoľvek pôvodu. V ľudovom liečiteľstve sa výťažkami z rastliny liečia nielen uvedené choroby, ale aj zvýšený krvný tlak, artérioskleróza, závraty, nespavosť, chrípka, črevné parazity a tak ďalej (Duke a kol., 2002).
Cesnak medvedí ako potravina
U nás je v obľube zbieranie mladých šťavnatých listov na jar, cibuliek na jeseň a ich šťava s 8 mg/100 g-1 vitamínu C tvorí chuťovú zložku bylinných kúr. Rastlinné časti používame na prípravu šalátov, nátierok, na dochucovanie polievok a iných jedál, pričom ich celková energetická hodnota je 591 KJ a obsahujú 1,8 percenta bielkovín, 33,5 percenta sacharidov, až 0,5 percenta minerálnych látok, z toho 57 mg/100 g-1 vápnika, 23 mg/100 g-1 horčíka, 36 mg/100 g-1 fosforu, 3,1 mg/100 g-1 železa (Sobolewska a kol., 2015).
Biologická ochrana rastlín
Cesnak medvedí patrí medzi rastlinné druhy, ktoré sa používajú na biologickú ochranu iných rastlín. Aplikácia extraktov potvrdila, že niektoré prírodné látky sú selektívne, a preto sa pri pestovaní plodín používajú na ochranu pred viacerými škodcami. Medzi tieto patogény patria baktériové choroby, vošky, roztoče a hrdze.
Receptúra prípravy extraktu a jeho spôsob aplikácie je nasledovná. 150 g rozdrveného cesnaku zalejeme 10 l vody, pridáme 2 čajové lyžičky parafínu. Necháme 24 hodín lúhovať, prípadne pridáme 100 g mazľavého mydla, premiešame a prefiltrujeme. Neriedeným nálevom striekame pestované rastliny pri napadnutí škodcami, preventívne na začiatku kvitnutia 3-krát a následne v 3-dňových intervaloch, a to až do tvorby úrody (Eksia a kol., 2020).
Použitá literatúra: Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.;
Ekşia, G., Mine, A., Özkana, G., Koyuncub, M. 2020: Garlic and Onions: An eastern Tale. Journal of Ethnopharmacology. Vol. 253, p. 1-17;
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.;
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.;
Lachowicz, S., Kolniak-Ostek, J., Oszmianski, J., Wisniewski, R. 2016: Influence of Maturity on the Content of Phenolic Compounds of Alium ursinum L.. Journal of Food Processing and Preservation, Vol. 1, Iss. 1, p. 1-10;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.;
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.;
Sobolewska, D., Podolak, I., Makowska, J. 2015: Allium ursinum: Botanical, Phytochemical and Pharmacological Overview. Phytochemical Review, Vol. 14, Iss. 2, p. 81–97.
