Paježura Attenboroughova bola po prvý raz objavená a zdokumentovaná v roku 1961. Po 62 rokoch ju konečne našli v Kyklopských horách.
Paježura Attenboroughova (Zaglossus attenboroughi) na trojsekundovom zábere z fotopasce. Zdroj: University of Oxford
Vedci sa tešia zo vzácneho objavu. Prostredníctvom fotopasce zachytili paježuru Attenboroughovu (Zaglossus attenboroughi), predstaviteľku čeľade ježurovité, pomenovanú po britskom prírodovedcovi, scenáristovi, producentovi a ochrancovi prírody sirovi Davidovi Attenboroughovi.
Tím vedcov z Oxfordskej univerzity kamerou zachytil vzácny druh ježury v lete tohto roka v jednej z najmenej preskúmaných oblastí sveta, na malom území Kyklopských hôr v indonézskej provincii Papua.
Ide o unikátny nález živočícha, o ktorom si vedci aj ochrancovia prírody mysleli, že vyhynul. Jediný zdokumentovaný exemplár má 62 rokov a nachádza sa v depozitári holandského múzea.
Múzejný kus z roku 1961
Exotickú paježuru opísal v roku 1961 holandský biológ na základe jediného mŕtveho exemplára tohto živočícha. Paježura Attenboroughova má ostne ako jež, rypák mravčiara a nohy krta.
V roku 1998 bol múzejný exponát podrobený röntgenovej analýze. Tá ukázala, že ide o nový druh, a meno dostal na počesť známeho prírodovedca sira Davida Attenborougha.
Od roku 1961 nebol zastrelený ani odchytený žiadny ďalší predstaviteľ tohto živočícha. Členom expedície, ktorá sa uskutočnila v roku 2007, sa podarilo nájsť len nory a stopy zvieraťa. Opierali sa aj o tvrdenia domorodcov, že paježuru videli.
Aktuálny záznam, na ktorom paježura Attenboroughova prejde popred kameru, ukázal, že tento druh stále žije. Obavy vedcov, že bol vyhubený, sa tak nepotvrdili.
Plachý cicavec
Paježury sa podľa vedcov objavili na Zemi ešte v časoch dinosaurov približne pred 200 miliónmi rokov.
O ježurách je známe, že ich pozorovanie v prírode je veľmi náročné, lebo sú to mimoriadne plaché nočné tvory, žijúce v norách. Tajomná paježura Attenboroughova nebola zaznamenaná nikde inde, iba v Kyklopských horách, a v súčasnosti je na Červenom zozname ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). Klasifikovaná je ako kriticky ohrozený druh.
Aby tím čo najviac zvýšil šance na nájdenie tohto živočícha, rozmiestnil viac ako 80 trailových kamier a uskutočnil viacero horských výstupov.
Šťastie na strane vedcov
Vedci strávili v lese takmer štyri týždne, no po paježure nenašli ani stopu. Šťastie sa na nich usmialo až v posledný deň. Na pamäťovej karte mali miesto už len pre niekoľko záberov, keď sa im podarilo nasnímať nepolapiteľného cicavca. Sú to vôbec prvé zábery paježury Attenboroughovej. Identifikáciu druhu neskôr potvrdil biológ Kristofer Helgen, hlavný vedecký pracovník a riaditeľ Výskumného ústavu Austrálskeho múzea (AMRI).
Úspech aj vďaka vzťahom s miestnou komunitou
Dr. James Kempton z Katedry biológie na Oxfordskej univerzite na margo mimoriadneho objavu uviedol: „Tento objav je výsledkom tvrdej práce a viac ako triapolročného plánovania. Vďaka programu YAPPENDA sme strávili roky budovaním vzťahu s komunitou Yongsu Sapari z osady na severnom pobreží Kyklopov. Náš vzťah s domorodým obyvateľstvom založený na dôvere bol základným kameňom úspechu, pretože sa s nami miestni podelili o svoje vedomosti, ako sa pohybovať v týchto zradných horách. Dokonca nám umožnili výskum na územiach, na ktoré ľudská noha nikdy predtým nevkročila.“
Jeden z najnezvyčajnejších cicavcov Zeme
Paježura Attenboroughova patrí medzi cicavce z radu kloakovcov (Monotremata). Ide o malú skupinu evolučne najstarších žijúcich cicavcov pochádzajúcich z Austrálie (vrátane Tasmánie) a z Novej Guiney, ktorých tráviaca, vylučovacia a rozmnožovacia sústava vyúsťujú do kloaky (odtiaľ pochádza aj ich názov).
Sú to vajcorodé cicavce, ktorých mláďatá sa živia mliekom. Mlieko je produktom mliečnych žliaz, ktoré ústia na povrch pokožky. Samice nemajú mliečne bradavky, mláďatá tak mlieko olizujú z povrchu pokožky. Majú nedokonalú termoreguláciu, ich teplota tela kolíše medzi 25 až 36 stupňov Celzia. Zo zmyslov majú najlepšie vyvinutý čuch a podobne ako vtáky majú na oku žmurku. Patria sem dve čeľade, ježurovité a vtákopyskovité.
Medzinárodná spolupráca
Na expedícii spolupracovali Oxfordská univerzita, indonézska mimovládna organizácia Yayasan Pelayanan Papua Nenda (YAPPENDA), Univerzita Cenderawasih (UNCEN), papuánska BBKSDA, Národná agentúra pre výskum a inovácie Indonézie (BRIN) a organizácia Re:Wild.
Znovuobjavenie paježury je prvým úspechom misie, ktorá je ešte len na začiatku. Paježura Attenboroughova je ukážkovým živočíchom z oblasti Kyklopských hôr a symbolom jeho mimoriadnej biodiverzity.
Tím dúfa, že jej znovuobjavenie pomôže upriamiť pozornosť na potrebu ochrany tohto špecifického územia a indonézskej Novej Guiney, a zaväzuje sa podporovať dlhodobé monitorovanie paježury. Expedícia je akýmsi mementom pre ľudstvo, že treba chrániť jedinečné ekosystémy na našej planéte.
„Tropické dažďové pralesy patria medzi najdôležitejšie a najohrozenejšie suchozemské ekosystémy. Je našou povinnosťou podporovať našich kolegov v prvej línii prostredníctvom výmeny vedomostí, zručností a vybavenia,“ uviedol doktor Leonidas-Romanos Davranoglou z Prírodovedného múzea Oxfordskej univerzity.
Ďalšie informácie o expedícii sa dočítate na stránke Expedition Cyclops.
Zdroj: University of Oxford, Encyclopedia Beliana, BBC, WAWA Conservation
(zh)
