Odborníci z UK: Stereotypy o iných kultúrach podporuje aj škola

VEDA NA DOSAH

Škola, rodina, rovesníci či tretí sektor ovplyvňujú a kultivujú poznanie mladých ľudí.

Ilustračná fotografia. Stretnutie ľudí z rôznych etník vplývajú na naše vedomosti o kultúrach.

Ilustračná fotografia dvoch študentiek rôzneho pôvodu. Zdroj: Univerzita Komenského

Kde pramení radikalizácia mladých ľudí v Európe, spochybňovanie významu európskej integrácie či absentujúci rešpekt voči menšinám a kultúrnej rôznorodosti? Na tieto otázky hľadá odpoveď medzinárodná skupina vedcov, ktorej súčasťou sú aj religionisti a sociológovia z Univerzity Komenského v Bratislave. V spoločnom projekte deviatich krajín CHIEF (Cultural Heritage and Identities of Europe’s Future) poukazujú na to, že príčiny daného stavu môžeme nachádzať v obsahu vzdelávania strednej školy, ako aj v kultúrnom i sociálnom kapitáli rodiny.

Vedci skúmajú, ako vzniká poznanie o kultúre v školách, ale aj ako sa ďalej šíri medzi ľuďmi nielen v rodine. Práve spoločenské interakcie majú veľmi silný vplyv na to, ako mladí ľudia získavajú vedomosti o európskej kultúre a kultúre vôbec.

Len európska literatúra

„To, s kým sa stýkame, rozprávame, komu dôverujeme alebo nedôverujeme, súvisí s našou kultúrnou gramotnosťou, s poznaním, ktoré podmieňuje schopnosť porozumieť ľuďom s odlišným názorom, spoločenským statusom, etnickým pôvodom či estetickým cítením,“ vysvetľuje docent Dušan Deák, vedúci projektu za Univerzitu Komenského.

Vzdelávacie prostredie, kde okrem školy patria aj rodina, rovesníci, tretí sektor alebo inštitúcie pamäti, ovplyvňuje a kultivuje poznanie mladých ľudí.

„K najvypuklejším prejavom sociálnej dištancie patrí vzťah k inakosti a odlišnosti,“ hovoria odborníci. Zjavne sa prejavuje v prípade etnických menšín, marginalizovaných skupín, ľudí s odlišnou vierou či imigrantov, ale aj v každodenných medziľudských vzťahoch, ktoré následne formujú, čo a akým spôsobom spoznávame.

Spoznávaniu iných kultúr u mládeže výraznejšie nenapomáha ani výučba v strednej škole. Je veľmi úzko orientovaná na domáce kultúrne prostredie. Napríklad v zozname svetovej literatúry pre gymnáziá chýbajú diela z krajín mimo európskeho kontinentu, nanajvýš sa v ňom vyskytuje americké dielo. Európska únia zdôrazňuje témy, ako sú multikultúrna výchova, kultúrna tolerancia či kultúrna diverzita.

Medzinárodná skupina na čele s britskou Aston University však odhalila, že vo výučbe (a nielen u nás) sa nič zásadné nezmenilo. V školách sa s týmito pojmami pracuje bez hlbšieho pochopenia. Stereotypizácia iných kultúr alebo menšinových názorov pretrváva. Výskumníci upozorňujú, že dialóg medzi aktérmi vzdelávacieho prostredia by mal byť intenzívnejší. Školské prostredie totiž nie je oddelené od spoločenského prostredia a zažitých stereotypov.

Protichodná prax

Výsledky kvalitatívneho výskumu a rozhovorov so študentmi aj na gymnáziách naznačujú, že napríklad školské exkurzie do Osvienčimu neúčinkujú, ak pedagógovia na hodinách nevenujú náležitú pozornosť a nenabádajú žiakov hľadať prepojenia medzi minulosťou a súčasnosťou. Exkurzie mali byť prevenciou radikalizácie mládeže po tom, ako sa do parlamentu dostala extrémistická ĽSNS. Študenti si z tejto skúsenosti väčšinou odnesú odpor k minulému extrémizmu. Nie sú však schopní určiť extrémizmus v rétorike a snahách súčasných lídrov.

„V mnohých prípadoch u nás história nie je učiteľkou života, ale len učiteľkou dejín. V praxi to prináša situácie, keď študent, ktorý preferuje extrémistických politikov, súčasne vyjadrí svoj nesúhlas s hrôzami, ktoré sa diali v koncentračných táboroch. Popri tomto všetkom netreba zabúdať ani na vplyv sociálnych sietí,“ upozorňuje Matej Karásek z Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK.

Dôležité rodinné prostredie

Slovenskí vedci z Univerzity Komenského spravili sociologický aj etnografický výskum medzi žiakmi a učiteľmi v troch vybraných mikroregiónoch Slovenska. Kritériom ich výberu bola rôzna miera urbanizácie, socio-ekonomická úroveň a odlišný stupeň etnickej či národnostnej heterogenity. Ukázalo sa, že väčšina skúmaných stredných škôl ponúka svojim študentom a študentkám mnohé možnosti zapájania sa do kultúry a rozvoja kultúrnych kompetencií.

„Nie je rozhodujúca lokalita, ale skôr typ strednej školy. Napríklad gymnáziá vo všeobecnosti ponúkajú viac týchto možností ako stredné odborné školy. Školy sa líšia aj v tom, aký dôraz kladú na rozvoj medzikultúrnej interakcie a rešpektu iných kultúr či podporu diskusie o aktuálnych spoločenských otázkach,“ vysvetľuje sociológ z UK Roman Džambazovič.

Potvrdila sa aj dôležitosť rodinného prostredia pri osvojovaní si a preberaní určitých kultúrnych vzorcov správania. Ak rodičia s deťmi navštevovali divadlá, galérie, častejšie čítali či navštevovali knižnicu, inklinujú k týmto aktivitám vo voľnom čase aj v neskoršom veku svojho života.

Projekt ešte nie je ukončený a analýza získaných údajov naďalej prebieha.

Zdroj: Tlačová správa Univerzity Komenského

(MAT)

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.