Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Slovenský knižničný skvost: Bibliotheca Apponyiana – Apponyiovská knižnica

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto / Apponyiovská knižnica

Tak ako má Rakúsko svoju nádhernú knižnicu v kláštore v Melku, má aj Slovensko jednu z najkrajších európskych historických knižníc, ktorá sa nachádza v kaštieli rodiny Aponnyiovcov v Oponiciach.

Nenápadná dedinka Oponice sa spomína v prvých písomných zmienkach už v roku 1244, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bola osídlená už dávno predtým. Na konci trinásteho storočia pripadla rodine Čákovcov, ktorá tu vybudovala kamenný hrad. História rodiny Oponiovcov – Apponyi sa začala datovať od roku 1395, kedy hrad dostala – pri deľbe majetku vtedajšieho majiteľa – jedna z jeho dcér, vydatá za magistra de Ewrs. Po dvadsiatich rokoch pobytu a zveľaďovania Oponíc si rodina zmenila podľa svojho sídla meno na Apponyi. Po rôznych dramatických udalostiach, ktoré sprevádzali vpády Turkov, rodinné nezhody a kurucké povstania, kamenný hrad v roku 1645 počas búrky čiastočne vyhorel, a jeho zachovalé časti v 18. storočí zrúcali cisárske vojská.

ilustračné foto / Apponyiovská knižnica

Oponický kaštieľ, v ktorom sa nachádza aj spomínaná knižnica, dali Apponnyiovci postaviť v 16. – 17. storočí podľa predlohy talianskych renesančných sídiel. Kaštieľ bol obkolesený veľkým parkom s exotickými drevinami a v rokoch 1844 – 46 mu nechali pristavať priestranné severné krídlo, do ktorého rodina umiestnila už vtedy rozsiahlu knižnicu. Jej zakladateľom bol Juraj Anton Apponyi (1754 – 1817), ktorý jej základy začal tvoriť vo Viedni, kde zastával významné politické a spoločenské funkcie a k jeho veľkým vášňam patrilo práve zbieranie vzácnych kníh. Koncom 18.storočia sa v knižnici nachádzalo 30 tisíc zväzkov. Ako svojho prvého knihovníka si gróf vybral jezuitského duchovného Augustína Michelazziho, ktorý knihy katalogizoval, pričom tri z jeho katalógov sa zachovali dodnes. Po smrti zakladateľa knižnice, pokračoval v jeho diele syn Anton, ktorý vyplatil svojim dvom bratom podiely z nej. Zrejme jej časť musel z priestorových dôvodov predať, pretože z roku 1818 – 19 pochádza aukčný spis, v ktorom sa popisujú jednotlivé knihy a obrazy zo zbierky, ktoré boli určené na predaj. Anton Apponyi bol výborným diplomatom a pre knižnicu dal v roku 1825 postaviť v Bratislave budovu na Kozej ulici, dnes už budova ale neexistuje. Knižnica bola prístupná verejnosti, dokonca sa zachoval aj výpožičný poriadok, otváracie hodiny a pravidlá, ktoré museli návštevníci dodržiavať. V knižnici študovali dokonca aj štúrovci, a poznali ju i v Londýne pod názvom Public National Library of Presburg. ilustračné foto / Apponyiovská knižnicaKeď gróf Apponyi v roku 1846 nedostal každoročných 400 zlatých, ktoré mu mesto poskytovalo na podporu udržiavania chodu knižnice, rozhodol sa ju presťahovať do rodinného sídla v Oponiciach. Po jeho smrti prevzal správu knižnice syn Július, ktorý do chodu knižnice príliš nezasahoval. Keď Július zomrel, začal sa o knižnicu začal starať jeho syn Ľudovít, dvorný maršal cisára Františka Jozefa II. Ten na aukcii v roku 1892 predal z knižnice okolo 2 000 vzácnych zväzkov. Posledným majiteľov bol Henrich Apponyi, dobrodruh a cestovateľ, ktorý svojimi výpravami zruinoval Oponické panstvo. Knižnica, ako súčasť splácania jeho dlhov prešla do vlastníctva grófa Károlyiho, ten ju však nemal záujem zachovať a v roku 1939 poslal na aukciu do Prahy okolo 10 tisíc zväzkov, z ktorých sa však predalo iba 1 302 – ostatné sa stratili. Druhá svetová vojna zabránila predaju ďalších kníh, ale knižnica prežila ťažké časy iba zázrakom. Až v 50-tych rokoch v nej začal pátrať a katalogizovať ju externý pracovník Matice slovenskej – Dr. Gajdoš, neskôr bola knižnica prevezená do Martina. Impozantné knižné zbierky sa v súčasnosti opäť nachádzajú v Oponiciach, obsahujú 9 000 titulov a 12 000 zväzkov písaných v desiatich jazykoch. Medzi najvzácnejšie z nich patrí aj dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1508. Slovenský knižničný skvost je aj naďalej prístupný verejnosti, navyše v prekrásne dobovo zrekonštruovaných priestoroch knižnice Oponického kaštieľa.

 

Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Infromácie poskytla: Lívia Fábryová, Aponyiovci a ich knižnica v Oponiciach

Zdroj: http://www.chateauappony.sk/kastiel-chateau-oponice/historicka-kniznica

Foto: http://www.chateauappony.sk

Uverejnila: ZVČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky