Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Telo si pamätá každú traumu, aj keď sme sa z nej už vyliečili

VEDA NA DOSAH

Traumatické udalosti menia naše telo. Trpí viac fyzická či psychická stránka človeka?

Traumatické udalosti spôsobujú zmeny v našom tele. Zdroj: iStock.com/Madrolly

Traumatické udalosti spôsobujú zmeny v našom tele. Zdroj: iStock.com/Madrolly

Ako traumatické udalosti ovplyvňujú naše telo? Podľa novej štúdie sú zmeny v imunitnej, nervovej a endokrinnej sústave stále prítomné, aj keď máme už dobrý psychický stav. Odborníci teda predpokladajú, že telo si pamätá traumu aj po tom, čo sa myseľ začala spamätávať.

Traumatické udalosti spôsobujú zmeny v tele. Odborníci ich pozorovali u ľudí, ktorí boli obeťou terorizmu alebo iných stresových udalostí. Všimli si, že mali vyššiu srdcovú frekvenciu, kardiovaskulárne problémy či vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu) v slinách.

Vedci chceli preskúmať, ako trauma ovplyvňuje biologické procesy, a to prostredníctvom bezprecedentného dlhodobého a retrospektívneho hodnotenia šesťdesiatich ľudí, ktorí prežili bombový útok v Oklahoma City z roku 1995. Porovnávali ich špecifické biomarkery s inými 23 účastníkmi výskumu, ktorí túto ťažkú traumu nezažili.

Markery zahŕňali reaktivitu srdcovej frekvencie a krvného tlaku, rannú hladinu kortizolu a cytokíny interleukín 1-beta a interleukín 2-R. Tieto cytokíny súvisia s funkciou imunitnej sústavy, pričom ten prvý z nich iniciuje zápal, keď je telo choré alebo poškodené, zatiaľ čo interleukín 2-R aktivuje bunky pri boji proti infekciám a ochoreniam.

Zmeny v biologických systémoch

Výsledky odhalili, že osoby, ktoré prežili útok, mali vyššiu hladinu interleukínu 1-beta v porovnaní s kontrolnou skupinou, ale nižšiu hladinu interleukínu 2-R. Vykazovali aj nižšiu hladinu kortizolu a vyšší pokojový diastolický krvný tlak.

V rámci štúdie odborníci posudzovali duševné zdravie všetkých účastníkov. Odhalili, že skóre posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) a depresie u tých, ktorí prežili, bolo vo všeobecnosti nízke a významne sa nelíšilo od kontrolnej skupiny. Uvádzali však horšiu všeobecnú fyzickú pohodu, a to napriek tomu, že boli fyzicky zdraví.

Vedci tak predpokladajú, že reakcia organizmu na stres sa neodráža v emocionálnom stave, ktorý daná osoba prežila. U týchto ľudí sa trvalé následky traumatickej udalosti prejavili viac na fyzickej stránke než na psychickej. Po prežití ťažkej traumy sa biologické systémy úplne zmenia. Podľa spoluautorky štúdie doktorky Rachel Zettlovej, klinickej docentky na Katedre psychiatrie a behaviorálnych vied Lekárskej fakulty Oklahomskej univerzity, si traumu pamätá nielen naša myseľ, ale aj telo, ktoré sa vplyvom nej zmení.

Táto štúdia je prvou svojho druhu, ktorá komplexne skúma dlhodobé biologické reakcie na stres v troch fyziologických systémoch u ľudí, ktorí prežili tú istú traumatickú udalosť. Môže priniesť nové poznatky o dlhodobom zdraví ľudí, ktorí prežili traumu.

Zdroj: IFL Science

(RR)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup