Lockdown si na psychike detí a adolescentov vyberá svoju daň, a to v podobe úzkostí, depresií či porúch príjmu potravy.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Od roku 2020, t. j. odkedy svet zápasí s novým koronavírusom, sa školáci na celom svete stretávajú so striedavým zatváraním a otváraním škôl, ktoré vyplýva z epidemiologickej situácie. Nová štúdia uverejnená v odbornom lekárskom časopise JAMA Pediatrics 18. januára sa zaoberá týmto fenoménom a jeho vplyvom na duševné zdravie detí.
Autori štúdie robili výskum prostredníctvom strojového učenia, čiže pomocou umelej inteligencie, ktorá najprv identifikovala 16 817 štúdií o dopade zatvorených škôl na duševné zdravie školákov počas prvej vlny pandémie od februára do júla 2020. Z nich napokon podrobne preskúmala 151, z ktorých odborníci vyhodnotili ako dôležitých 36 štúdií. Sú zamerané na deti a dospievajúcich z 11 krajín sveta, a to Indie, Bangladéša, Brazílie, Číny, Japonska, Turecka, Talianska, Španielska, Spojeného kráľovstva, Kanady a USA.
Štúdie celkovo evidovali hodnotenia 79 781 detí a mladistvých a 18 028 rodičov. Všetci posudzovali efekt zatvorenia škôl, ktoré sa pohybovalo v intervaloch od 1 týždňa do 3 mesiacov.
Výskum zistil, že sociálna izolácia v dôsledku tohto javu sa na deťoch odrazila v celom rade problémov s duševným aj fyzickým zdravím. Identifikovali najmä úzkosť, depresiu, poruchy spánku, poruchy príjmu potravy, nesústredenosť a nedostatočnú angažovanosť v škole. Deti a mladí ľudia trávili viac času pred monitormi počítačov a na sociálnych sieťach a menej sa hýbali.
Príznaky úzkosti a traumy stúpli nad hraničnú úroveň
Spomedzi skúmaných štúdií zaujala napríklad vysoko kvalitná britská prierezová populačná štúdia. Z nej vyplýva, že 53,3 percenta (326 zo 612) dievčat a 44,0 percent (171 z 389) chlapcov vo veku 13 až 18 rokov malo príznaky úzkosti a traumy nad hraničnou úrovňou populácie. Až 47,4 percenta (290 zo 612) dievčat a 59,6 percenta (232 z 289) chlapcov uviedlo úzkosť, zatiaľ čo depresívne symptómy hlásilo 19,4 percenta (119 zo 612) dievčat a 21,9 percenta (85 z 389) chlapcov.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Zhoršenie psychického zdravia adolescentov mapujú aj v Bangladéši, Brazílii či Kanade. Depresívne symptómy boli hlásené u 28,6 percenta (301 z 1 054) kanadských adolescentov a 26,5 percenta (102 z 384) detí z Bangladéša. Príznaky úzkosti boli hlásené u 19,4 percenta (56 z 289) až 21,8 percenta (63 z 289) Brazílčanov.
Menším deťom sa zhoršilo správanie aj nálada
Menšia stredne kvalitná prierezová štúdia zo Škótska skúmala dopad lockdownu na správanie a nálady detí vo veku 2 až 7 rokov. Až 47 percent z 9 621 rodičov uviedlo, že ich dieťa sa zhoršilo v správaní, a 47 percent rodičov (4276 z 9 608) si všimlo zhoršenie nálady svojho dieťaťa. Deti vo veku 4 – 7 rokov vykazovali hraničné alebo vysoké skóre. Znamená to, že 37 percent malo emocionálne ťažkosti, 43 percent problémy so správaním a 41 percent hyperaktivitu alebo nepozornosť, čo je približne dvojnásobne horší výsledok, ako odborníci očakávali.
Podľa jednej stredne kvalitnej prierezovej kanadskej štúdie zaznamenalo samovražedné myšlienky 17,5 percenta (184 z 1 054) jedincov vo veku 16 až 18 rokov v porovnaní s odhadovanými 6 percentami v období pred pandémiou.
Fyzická aktivita sa u detí podľa štúdie znížila o štvrtinu až polovicu. Štúdia v USA odhaduje, že zatvorenia škôl, ktoré by trvalo dva mesiace, by malo za následok približne 11-percentný nárast detskej obezity.
Dopad pandémie na psychiku školákov bolo vidno hneď
Na portáli Veda na dosah sme o dopade pandémie a zatvárania škôl na psychiku detí hovorili s odborníkmi už mesiac po tom, ako sa nový koronavírus objavil na Slovensku TU. Koordinátorka dištančného poradenstva Linky detskej istoty Mgr. Táňa Ivanič Rybanská už vtedy upozorňovala, že táto linka je od pandémie extrémne vyťažená a téma pandémie sa objavuje až v 90 percentách hovorov.
Mladšie deti sa podľa nej pýtali, prečo musia byť doma, čo je pandémia, ako vírus pôsobí, či ho môžu dostať aj ony a kedy sa to všetko už skončí. „Hovoria o tom, z čoho majú strach. Vravia, že nemôžu ísť k starým rodičom a behať voľne vonku s kamarátmi bez rúška. Veľa rozprávajú aj o škole, ako sa teraz učia, ako im chýba školské prostredie, ako im chýbajú spolužiaci, ale aj učitelia a ich športové či umelecké krúžky,“ približovala odborníčka.
Ako náročnejšie hodnotila hovory so staršími deťmi a mladými ľuďmi, ktorí prezentovali svoje obavy z budúcnosti, ale aj z perspektívy pre ich pokračujúce vzdelávanie.
Zahraničné dáta o psychickom zdraví detí sme chceli porovnať s dátami v tejto oblasti zo Slovenska. Oslovili sme preto Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Momentálne ich však ešte len vyhodnocujú a prezentovať ich budú na konferencii s názvom Dieťa v ohrození XXIX. – Ohrozenie duševného zdravia dieťaťa v súčasnosti? Konferencia sa uskutoční 17. februára 2022 a prihlásiť sa na ňu môžete TU.
Deti sú odolné, ale nie nezlomné
Autori spomínanej štúdie v JAMA Pediatrics podotýkajú, že úplné alebo čiastočné zatvorenie škôl ako súčasť sociálneho dištancovania a úsilia o obmedzenie prenosu SARS-CoV-2 zaviedla v roku 2020 takmer každá krajina. Dodávajú, že podľa odhadov sa toto opatrenie počas prvej vlny pandémie dotklo až 1,5 miliardy detí a dospievajúcich mladších ako 20 rokov. Dnes už nielen teória, ale aj dôkazy naznačujú, že zatváranie škôl a obmedzovanie sociálnej interakcie medzi deťmi a dospievajúcimi môžu súvisieť so spustením viacerých negatívnych psychických mechanizmov.
Zatvorenie škôl znižuje prístup k službám, ktoré školy poskytujú, ako je napríklad stravovanie, poskytovanie školských pomôcok, poskytovanie psychologickej pomoci v školách a ich blízkosti či ponuka krúžkov. Skrátenie času, keď sú deti pod pedagogickým dozorom, zas otvára priestor pre zneužívanie alebo zanedbávanie detí.
Zníženie sociálnych kontaktov medzi deťmi a významnými dospelými, ako sú rodičia a učitelia, zapríčiňuje, že deti a dospievajúci nemajú potrebnú sociálnu podporu a nemôžu sa dostatočne rozvíjať.
Autori štúdie, ktorá môže pomôcť identifikovať klinické postupy, politické aj systémové zásahy a priority výskumu so zameraním na zmiernenie škôd spôsobených zatváraním škôl uzatvárajú, že deti sú odolné, ale táto ich odolnosť si vyžaduje individuálnu podporu, systémové riešenie, spoločenské investície a vedecký výskum krátkodobých, strednodobých a dlhodobých dopadov pandémie na deti.
