Plán obnovy po pandémii počíta so šiestimi miliardami eur

Marta Bartošovičová

Dokument sa zameriava na oblasti, ako sú zelená ekonomika, zdravie, vzdelávanie či veda a výskum.

Solárne panely na výrobu obnoviteľnej zelenej energie. Zdroj: iStockphoto.com

Solárne panely na výrobu obnoviteľnej zelenej energie. Zdroj: iStockphoto.com

Plán obnovy a odolnosti je kľúčový dokument, na základe ktorého bude Slovensko v najbližších rokoch čerpať z Európskej únie (EÚ) prostriedky. Mali by nám výrazne pomôcť v reštarte ekonomiky, ktorú oslabila pandémia. Zameriava sa na oblasti, v ktorých najviac zaostávame.

Dokument obsahuje reformy a investície v celkovej výške okolo šesť miliárd eur, ktoré by sme mali vyčerpať do roku 2026. Sleduje päť hlavných priorít. Sú nimi zelená ekonomika, zdravie, efektívna verejná správa, vzdelávanie, veda, výskum a inovácie.

Priority vychádzajú z odporúčaní Európskej komisie, Programového vyhlásenia vlády a z Národného programu reforiem. Vzišli tiež z diskusií na odbornej a politickej úrovni, ako aj kritérií EÚ, ktoré musí Slovensko splniť. Napríklad v oblasti vedy by sa reformy mali sústrediť na komplexnú zmenu riadenia a konsolidáciu štátnych agentúr.

„Plán obnovy nie je postavený na zelenej lúke, ale odráža striktné požiadavky stanovené na európskej úrovni a zároveň adresuje veľké národné priority, ako je školstvo, zdravotníctvo či efektívna verejná správa, teda oblasti, ktoré boli na Slovensku dlhodobo zanedbávané a ktoré sú kľúčové pre rast životnej úrovne a kvalitu života,“ zdôraznil v tlačovej správe štátny tajomník ministerstva financií Ľuboš Jančík.

Stavba diaľnice na Slovensku. Zdroj: iStockphoto.com

Stavba diaľnice na Slovensku. Zdroj: iStockphoto.com

K plánu prišlo množstvo pripomienok

Plán obnovy bol v marci v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Mohli sa k nemu vyjadriť všetky zainteresované strany vrátane verejnosti. K zneniu prišlo vyše 2 500 pripomienok, z nich bolo 684 akceptovaných, z toho 270 zásadných.

Množstvo si ministerstvo vysvetľuje veľkým záujmom odbornej i širokej verejnosti o reformy, ako aj ich nutnosťou v kľúčových oblastiach. Odborníci upozorňujú, že najmä z časových dôvodov nie je reálne, aby boli všetky vyhodnotené a zapracované. Do dokumentu ich zapracovali približne tisíc. Podrobnejšia je teraz napríklad oblasť podnikov sociálnej ekonomiky, viac prostriedkov by malo ísť na rozvoj cyklodopravy a na ochranu klímy.

Premiér Eduard Heger pre agentúru TASR povedal, že plán obnovy je veľmi dôležitý, pretože „má v sebe konkrétne míľniky, čiže je to cestovná mapa k tomuto úspechu“. Na dokumente pracujú už desať mesiacov a blíži sa termín jeho predloženia Európskej komisii. Tá posúdi, či Slovensko spĺňa podmienky a kritériá, ktoré mu na čerpanie prostriedkov stanovila.

Dokument kritizovali najmä tie strany, ktoré nebudú môcť čerpať zdroje. Išlo najmä o poľnohospodárov, potravinárov, výhrady mali tiež súkromné nemocnice, ale aj priemyselne orientovaní exportéri. Premiér však reagoval, že plán obnovy sa sústredí na najdôležitejšie oblasti a všetky ostatné stále budú môcť čerpať rádovo miliardy eur z klasických eurofondov.

Konfederácia odborových zväzov plán nepodporila. V stanovisku napísala, že nemôže zaujať definitívny postoj. Predkladateľ návrhu im neskoro doručil vyhodnotenia vznesených pripomienok. Oneskorene tiež predložil aj zmenený plán obnovy na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady. Konfederácia spomenula, že sociálnych partnerov nezapojili dostatočne do konzultácií i samotnej tvorby plánu.

Upozornili na ignorovanie kultúry

Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje 78 malých i stredných nemocníc a iných zdravotníckych zariadení, poslala sťažnosť Európskej komisii na ministerstvo. Podľa asociácie nedostanú ani cent na modernizáciu. Ide o župné, mestské a súkromné nemocnice i tie, ktoré sú v spoluvlastníctve štátu. Pokrývajú pritom takmer tri milióny pacientov. Viceprezident asociácie Igor Pramuk si myslí, že ministerstvá financií a zdravotníctva sú diskriminačné. Zdroje podľa neho majú smerovať iba do dvoch až troch štátnych nemocníc.

Verejnosť v rámci obnovy budov navrhuje, že zo zdrojov by mali byť podporované najmä kvalitné projekty, pri ktorých sa dosahuje minimálne päťdesiat až šesťdesiat percent úspory konečnej spotreby energie. Historické a pamiatkové budovy, ktoré nikto neopravil viac ako päťdesiat rokov, predstavujú potenciál pre úsporu energie. Nie však zateplením, ale kvalitnou hĺbkovou obnovou.

Hromadná pripomienka upozorňuje aj na to, že predložený návrh úplne ignoruje kultúru a kreatívny priemysel, pričom tieto oblasti patria k najviac zdecimovaným pandémiou. Autori žiadajú, aby ministerstvo prehodnotilo priority plánu a vyčlenilo dve percentá z prostriedkov do ich obnovy.

Moderná budova nemocnice. Zdroj: iStockphoto.com

Moderná budova nemocnice. Zdroj: iStockphoto.com

Ako vyzerá finálna verzia

Plán obnovy obsahuje reformy a investície v celkovej hodnote 6,6 miliardy eur, ktoré sa uskutočnia v rokoch 2021 až 2026. Ráta sa so 66 reformami, medzi ktorými je napríklad riadenie vysokých škôl, optimalizácia siete nemocníc, rozšírenie bezzásahového územia, obnova vodných tokov či nová cyklistická infraštruktúra.

Najväčšia suma – 2,3 miliardy eur – má ísť do zelenej ekonomiky, ktorá zahŕňa obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru, adaptáciu na zmenu klímy, dekarbonizáciu priemyslu, obnovu budov či udržateľnú dopravu. Do oblasti efektívnej verejnej správy a digitalizácie bude smerovať 1,1 miliardy eur, ráta sa aj s kybernetickou bezpečnosťou, zlepšením podnikateľského prostredia či bojom proti korupcii. Zdravie dostane 1,5 miliardy eur, vzdelávanie takmer deväťsto miliónov, veda a výskum viac ako sedemsto miliónov.

Znenie schválila vláda 28. apríla. Teraz je ho potrebné do konca apríla oficiálne predložiť Európskej komisii.

„Plán obnovy a odolnosti nie je iba prostriedkom na reštartovanie ekonomiky po kríze spôsobenej novým koronavírusom, ale je aj príležitosťou k celkovej modernizácii krajiny,“ povedala v príhovore prezidentka Zuzana Čaputová. Dodala, že obzvlášť ju teší zohľadnenie potreby boja proti klimatickým zmenám pri zostavovaní plánu obnovy. Podľa nej aj vďaka plánu obnovy môžeme dokázať, že štáty môžu byť ekonomicky bohaté, ale aj ekologicky udržateľné.

„Na to, aby sa vypracovaný a schválený národný plán mohol zmeniť na skutočnosť bude potrebné, aby sme prekročili limity našich doterajších prístupov,“ zdôraznila prezidentka.

Zdroje: Ministerstvo financií (1, 2), Vláda Slovenskej republiky (1, 2, 3), Slov-Lex, TA3

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.