Vedci zo SAV a Prešovskej univerzity u nich zaznamenali vyšší stres a úzkosť. Apelujú preto na tvorcov sociálnych politík.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Pri tvorbe štúdie sa spojili vedci zo Spoločenského ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SpÚ CSPV SAV) v Bratislave a vedci z Inštitútu psychológie Prešovskej univerzity v Prešove (PU v Prešove), aby sledovali zmeny v duševnom zdraví rodičov počas poldruha roka pandémie.
Vzhľadom na charakter protipandemických opatrení, ktorými sa Slovensko riadilo od marca 2020, sa rodičia zaradili medzi najzraniteľnejšie skupiny. Boli vystavení strachu o zdravie svojich detí, problémom súvisiacim s dištančným vzdelávaním a prácou z domu či rizikám spojeným s poklesom alebo stratou príjmu.
Výskumný tím zo SvÚ CSPV SAV zaujímalo, do akej miery sa spomenuté faktory premietli do mentálneho zdravia rodičov na Slovensku.
Miery stresu a úzkosti sa v priebehu zberu dát menili
Od jesene 2020 uskutočnili výskumníci a výskumníčky štyri vlny zberu dát (október 2020, december 2020, december 2021 a marec 2022) na reprezentatívnej vzorke 2000 respondentov a respondentiek. Sledovali všeobecnú úzkosť a depresiu a tiež úzkosť a stres súvisiaci s ochorením covid-19.
„Zistili sme, že celková úroveň depresie a úzkosti rodičov počas pandémie vykazovala známky stability v čase, zaznamenali sme však výraznejšie zmeny v úrovni stresu a úzkosti súvisiacej s pandémiou covid-19. Úzkosť ovplyvnená pandémiou sa začala výrazne znižovať po prvých dvoch vlnách zberu údajov. Naopak, stres súvisiaci s covidom sa časom zvýšil, pričom jeho vrchol sme pozorovali v tretej vlne zberu údajov, teda na konci roka 2021,“ vysvetlila spoluautorka štúdie Denisa Fedáková zo SvÚ CSPV SAV.
Úzkosť ovplyvnená pandémiou ochorenia covid-19 sa začala výrazne znižovať po prvých dvoch vlnách zberu údajov. Zdroj: SAV
Vrchol stresu súvisiaceho s pandémiou ochorenia covid-19 nastal v tretej vlne zberu údajov. Zdroj: SAV
Duševné zdravie ovplyvňoval aj príjem
Duševné zdravie rodičov v sledovanom období ovplyvňoval príjem a socioekonomický status domácností. „Čím nižšie boli objektívne ukazovatele príjmu a úroveň subjektívneho socioekonomického statusu, tým vyššie boli hodnoty depresie a úzkosti reportovanej rodičmi, ako aj hodnoty úzkosti a stresu súvisiacich s pandémiou ochorenia covid-19,“ doplnila vedkyňa.
V tejto súvislosti tím výskumníkov a výskumníčok upozorňuje, že pokiaľ ide o odporúčania pre tvorbu sociálnych politík, javí sa byť dôležité venovať zvýšenú pozornosť pocitom a obavám rodičov, pretože úroveň ich mentálneho zdravia klesá, keď je ohrozený ich príjem a finančná situácia domácnosti, ich vlastné bezpečie a bezpečie ich detí. Rodičia sú dôležitými osobami v živote detí a starostlivosť o mentálne zdravie rodičov by mala byť jednou zložkou sociálnych politík.
Štúdia je súčasťou projektu APVV20-0319 pod názvom Behaviorálne aspekty covid-19: Mapovanie správania súvisiaceho s pandémiou a jej psychologické, sociálne a ekonomické dôsledky. Preprint štúdie je dostupný na: https://psyarxiv.com/86m3y.
Zdroj: TS SAV (GL)
