Neuropsychológia skúma vzťah medzi štruktúrami a funkciami jednotlivých častí mozgu a ich súvislosť s psychickými procesmi, resp. funkciami a našim správaním. Činnosť mozgu úzko súvisí s tým, aké je naše poznávanie, vnímanie, pamäť a správanie v každodennom živote. Neuropsychológia sa postupom rokov vyvíjala a určitým spôsobom menila aj hlavné oblasti, ktorými sa zaoberá.
Počiatky neuropsychológie sa spájajú s veľkými historickými udalosťami. Prvá a druhá svetová vojna priniesli pacientov s rôznymi formami poškodenia mozgu a práve tam niekde vznikli počiatky neuropsychológie. Prvé otázky, ktoré si neuropsychológovia kládli, boli spojené s tým, že akým spôsobom sú jednotlivé funkcie v mozgu lokalizované a ako konkrétne poškodzujú mozog, čo sa potom prejavuje v každodennom živote pacientov.
Neuropsychológovia pri ďalšom rozvíjaní odboru prišli na to, že dôležitou a nevyhnutnou oblasťou sú určité štandardizované alebo veľmi konkrétne spôsoby, ktorými môžu mozog vyšetriť. Dochádzalo k vytváraniu prvých neuropsychologických metód, ktoré prispievali k tomu, že sa čoraz viac dozvedali o tom, ako náš mozog funguje. Postupne, aj rozvojom nástrojov na meranie kognitívnych funkcií, vytvárali čoraz špecifickejšie testy, prostredníctvom ktorých boli schopní zachytiť nejaké čiastkové funkcie. V 90-tych rokoch sa zamýšľali nad tým, ako sa to všetko môže využiť a preniesť aj do kontextu každodenného fungovania. Aktuálnou je otázka, prečo ďalej skúmať činnosť mozgu, keďže máme už aj neuro-zobrazovacie metódy, ktorými sa k mozgu môžeme priblížiť iným spôsobom ako kedysi. V súčasnosti sa neuropsychológia čoraz viac približuje neurovedám a snaží sa o inovatívne metódy liečby.
V počiatkoch neuropsychológie vznikal aj vo vzťahu k otázkam lokalizácie jednotlivých funkcií tradičný pohľad. Zistilo sa, že niektoré konkrétne štruktúry v mozgu sú spojené s nejakou konkrétnou kognitívnou funkciou. Napr. pamäť veľmi súvisí s činnosťou temporálnych a frontálnych lalokov. V súčasnej dobe sa neuropsychológovia presúvajú skôr do skúmania oblasti neuronálnych sietí a iného poňatia toho, ako to funguje.
V psychológii je najviac testovaný intelekt. Z hľadiska neuropsychológie však môže byť zistený zachovaný intelekt a popri tom môže mať dotyčný veľmi špecifický neuropsychologický deficit. Intelekt pozostáva z dvoch zložiek: verbálnej a performačnej. Závisí to od toho, aké testy realizujú. Verbálne sú väčšinou založené na tom, že majú porozumieť napr. slovám, ako ich vysvetľujú, alebo sú schopní reprodukovať nejakú informáciu spamäti. Performačné spočívajú v tom, že ľudia manipulujú s nejakými predmetmi, napr. skladajú kocky do určitých tvarov. Keď sa na to pozrieme z pohľadu kognície, tak vidíme, že niektoré tie veci, ktoré máme v intelekte, sú zároveň aj v rozložení pri kognícii. Ale sú tam aj časti, ktoré ako keby testy zamerané na intelekt nemerajú. To, čo je veľmi dôležité v neuropsychológii, najmä vo vyššom veku, je schopnosť učiť sa a uchovávanie v pamäti. To je tzv. špecifická epizodická pamäť. Tá absolútne chýba pri meraní intelektu.
Projekt NEUROPSY
Ide o rozsiahly projekt, ktorý uskutočňuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univezity Komenského v Bratislave v spolupráci s Centrom Memory. Do projektu je zapojených viacero ľudí z praxe, ktorí pomáhajú so zberom dat a prípravou výstupov. Cieľom projektu Štandardizácia neuropsychologickej batérie NEUROPSY je vytvorenie psychologických testov na meranie pamäti, pozornosti, rýchlosť spracovania informácií u zdravých ľudí aj u ľudí s rôznymi psychickými poruchami. Posudzujú sa v ňom psychické funkcie, ktoré sa podieľajú na poznávaní a súvisia s bežným fungovaním človeka v rôznych životných situáciách. Ide najmä o pamäť, pozornosť, rýchlosť reakcií a ďalšie. Na ich hodnotenie sa používajú tzv. neuropsychologické testy. Pozostávajú zo špeciálne navrhnutých úloh s jasne definovanými postupmi, ktoré sú testované na jednotlivých osobách spolupracujúcich s administrátorom.
Narušené kognitívne procesy môžu viesť k rôznym symptómom duševných porúch. V prípade depresie vysvetlia, aký je vzťah medzi kogníciou, smutnou náladou a neschopnosťou tešiť sa. Dozvieme sa, prečo oslabenie kognitívnych funkcií u pacientov so schizofréniou spôsobuje závažné problémy pri zvládaní každodenného života a ako môže komplexné vyšetrenie kognitívnych funkcií odhaliť Alzheimerovu chorobu v jej skorých štádiách.
Na Slovensku bolo v minulosti vydaných a štandardizovaných niekoľko neuropsychologických testov. Aktuálne trendy v neuropsychologickom výskume podporujú tvorbu a vývoj flexibilných súborov testov tzv. neuropsychologických batérií, ktoré sú vyvinuté pre pacientov s rôznymi poruchami a ochoreniami. Tvorbou takýchto batérií sa dá zoštandardizovať proces hodnotenia, ktorý umožní vzájomné a dostatočne reliabilné a valídne zhodnotenie stavu kognitívnych (poznávacích) funkcií pacienta. Na Slovensku v súčasnosti nie je takáto testová batéria dostupná. Cieľom projektu, ktorý potrvá do roku 2019, je práve jej zostavenie a overenie. Projekt a výsledky z neho pomôžu k lepšiemu porozumeniu fungovania psychických funkcií a prispejú tiež k zlepšeniu psychologickej diagnostiky.
Neurodegeneratívne ochorenia
Ide o progredujúce ochorenia charakterizované úbytkom špecifických skupín neurónov, čo následne podmieňuje klinický obraz daného ochorenia. Prototypickými ochoreniami sú: Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, Frontotemporálna demencia, Amyotrofická laterálna skleróza a Huntingtonova choroba. Úvodné štádiá týchto ochorení sú: Preklinická fáza – ešte nie sú prítomné prejavy rozvoja ochorenia detekovateľné bežnými klinickými metódami. Identifikácia osôb v riziku vzniku neurodegeneratívneho ochorenia. Prodromálna fáza – rozvoj prvých prejavov ochorenia, úvodné štádium neurodegeneratívnych ochorení. Identifikácia osôb s klinicky významnými prejavmi rozvoja neurodegeneratívneho ochorenia, mierna kognitívna porucha.
Na tému Neuropsychológia nie je len o zhoršenej pamäti vystúpili vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE Mgr. Petra Brandoburová, PhD. a PhDr. Michal Hajdúk, PhD. Podujatie, ktoré moderovala Zuzana Hajdu z NCP VaT pri CVTI SR, sa uskutočnilo v rámci Týždňa vedy a techniky 2018 v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave.
Mgr. Petra Brandoburová, PhD., je absolventkou doktorandského štúdia v odbore klinickej psychológie na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Od skončenia štúdia pôsobí v Centre MEMORY n. o. a na II. Neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UNB v Bratislave. Profesionálne sa orientuje na prácu so seniorskou populáciou. Výskumne sa venuje neurologickým ochoreniam, predovšetkým Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe, s dôrazom na bežný život pacientov. Je aj tajomníčkou Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti.
PhDr. Michal Hajdúk, PhD., pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty UK a UNB v Bratislave. Súčasne sa venuje výskumu aj klinickej praxi. Po skončení PhD štúdia z klinickej psychológie získal prestížne Fulbrightovo štipendium. Počas pobytu v USA pôsobil na School of Behavioral and Brain Sciences, University of Texas at Dallas, s ktorou doteraz úzko spolupracuje. Vo svojom výskume sa primárne zaoberá sociálnym poznávaním a jeho dopadom na každodenné fungovanie u pacientov so schizofréniou.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Obrázky: z prezentácie Petry Brandoburovej a Michala Hajdúka