Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Informačnú dobu nahradila doba hoaxová. Čo s tým?

VEDA NA DOSAH

Zaručený recept neexistuje, niekoľko tipov vám však pri hľadaní pravdy na internete môže pomôcť. 

Žena čítajúca noviny s nepravdivými novinkami. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto: Nepravdivé noviny. Zdroj: iStockphoto.com

Ako to bolo s útokom na Dvojičky? Je Zem skutočne guľatá? Naozaj svet ovládajú tajné spolky? A ak áno, sú to židia, slobodomurári, ilumináti či skupina Bilderberg? 

A viete, čo majú všetky tieto (a mnohé iné) teórie spoločné? 

Pri rozhovoroch o nich pravidelne zaznieva veľmi dôležitá veta: „Kto vie, ako to v skutočnosti vlastne bolo či je.“ Prečo je táto veta, ktorá môže v rámci diskusie vyjadrovať všetko – konšpirácie od výmyslu sveta – alebo nič, lebo diskutérovi sa nechce ďalej hádať, taká dôležitá? 

Je zaklínadlom, ktoré naznačuje, že za čímkoľvek môže byť čokoľvek. A toto čokoľvek je tajomné, lákavé a všemohúce. Dokáže zjednodušiť zložité, ale aj, naopak, skomplikovať jednoduché, a to podľa momentálnej potreby. Koho potreby? No predsa toho, kto tuší, že veci sú inak, ako sa na prvý pohľad zdá. 

Univerzálny recept na odhalenie hoaxov neexistuje. Bludy sa, ruka v ruke s technológiami, menia a zdokonaľujú. Morská panna z Fidži je už dnes každému na smiech, zato videá, zvané deepfake, ktorých úroveň je lepšia zo dňa na deň, vyrážajú dych už teraz. 

Tu je pár tipov, na ktoré sa dá spoliehať niekedy okolo roku 2021, o rok či dva už možno budeme potrebovať nové. 

Toronto, Kanada, 26. jún 2010: Skupina protestujúcich žiadajúcich vyšetrenie udalosti z 11. septembra. Zdroj: iStockphoto.com

Toronto, Kanada, 26. jún 2010: Skupina protestujúcich žiada vyšetrenie udalosti z 11. septembra. Zdroj: iStockphoto.com

Utajený svedok prináša nové informácie o páde Dvojičiek! 

Alebo pravidlo č. 1: ŠOKUJÚCI TITULOK!

Kontroverzná téma v spojení s bulvárnym titulkom je prvým varovným signálom. Žijeme vo svete, keď je veľmi ťažké objaviť niečo šokujúce, neuveriteľné či záhadné. Napriek tomu, že sa šokujúce, záhadné a neuveriteľné udalosti udejú „raz za uhorský rok“, bulvárne médiá a ich fanúšikovia takéto situácie zažívajú doslova každý druhý deň. 

Dobrým príkladom môže byť práve pád Dvojičiek. Ten preskúmalo množstvo odborníkov zo všetkých vedných odborov, ktoré pripadali do úvahy – od politických analytikov cez statikov, leteckých inžinierov, fyzikov, matematikov až po psychológov. 

Napriek tomu je každý rok 11. septembra internet plný teórií laikov, ktorí ani po 20 rokoch neveria, že to mohlo byť tak, ako tvrdia odborníci. 

Vedci objavili nový druh koralov na Galapágoch

Alebo pravidlo č. 2: Overte si pravdivosť vizuálnej dokumentácie. 

Mŕtve telá, plné pláže, odborníci, o ktorých ste nikdy nepočuli. Konšpirátori často používajú nesúvisiace, upravené alebo zle interpretované obrázky. Ak sa vám na obrázkoch niečo nezdá, siahnite po reverznom vyhľadávaní (spätné vyhľadávanie zdroja fotografií). 

Nastavte sa kurzorom na fotografiu a po kliknutí na pravé tlačidlo myšky sa vám objaví možnosť vyhľadať fotografiu v prehliadači Google (obrázok 1). Ak sa vám táto možnosť nezobrazuje, skopírujte adresu obrázka alebo si ho stiahnite do počítača a využite možnosť vyhľadávania fotografií pomocou malej ikony fotoaparátu v prehliadači (obrázok 2). 

Ilustračná foto: fraktál. Zdroj: Devianart, CVTI SR

Ilustračná fotografia zobrazuje fraktál (grafika vytvorená v špeciálnom programe). Ten sa začal v apríli 2021 šíriť prostredníctvom sociálnych sietí s popisom, ktorý hovoril, že ide o novoobjavený koral na Galapágoch. V skutočnosti šlo o grafiku zverejnenú španielom Jorgeom Abalom na stránke Devianart. Jeho dielo niekto skopíroval a rozšíril s vymysleným popisom. Zdroj: Deviantart.com

Pri videách deepfake či zvukových nahrávkach však v súčasnosti ľahký návod na rozpoznanie neexistuje. Pravda je, že zatiaľ nebolo zdokumentované masívne zneužitie tohto typu materiálu, hromadne boli doteraz šírené len edukatívne videá. 

Určite to nie je tým, že by si konšpirátori či iní internetoví vandali mysleli, že je to už príliš alebo sa báli. Dôvodov môže byť niekoľko. 

Vytvoriť deepfake je veľmi adresné – nejde o bezmenný mém, ale zneužitie konkrétnej tváre a konkrétnej osoby. Zároveň ide aj o „väčšie klamstvo“, ako keď k fotke Milana Lasicu neznámy autor dopíše citát, ktorý Lasica nikdy nepovedal. Takéto videá preto predstavujú novú úroveň hoaxov. 

Ďalším dôvodom môže byť aj to, že ide o pomerne náročnú technológiu, ktorú neovláda každý, a vyrobiť vernú napodobeninu videa či zvuku je ťažké i drahé.

Je to však otázka času a bude zaujímavé sledovať, aké trendy v ochrane budú nasledovať.

Čítajte aj

Hrob neznámeho vojaka

Alebo pravidlo č. 3: Akýkoľvek obsah by mal mať skutočného autora a uvedené zdroje.

K hoaxom sa autori neradi priznávajú. Dôvod je jednoduchý. Sám tvorca hoaxu väčšinou vie, že ide o blud a chce sa vyhnúť nielen konfrontáciám, ale aj prípadným trestnoprávnym dôsledkom. 

Ak však informácia nemá zdroj alebo uvedeného autora, každému, kto by ich chcel riešiť, nezostáva veľa možností, ako vypátrať, kto za bludom stojí. Preto možno použiť nasledovné prirovnanie. Vyšetrovatelia či inštitúcie, ktoré hoaxy uvádzajú na pravú mieru, môžu akurát tak plakať na hrobe neznámeho vojaka. 

Pri čítaní správ či prezeraní akéhokoľvek mediálneho výstupu (audio aj video) je preto mimoriadne dôležité vedieť, kto je jeho autorom, aké zdroje pri vytváraní textu používal a kto sú respondenti, ktorí vo výstupe figurujú. 

Je totiž rozdiel, či je autorom človek bez náležitého vzdelania a či sa k vakcinácii proti covidu-19 vyjadruje imunológ alebo epidemiologička, alebo niekto, kto síce môže mať titul, ale získal ho na stavebnej fakulte. 

Ak v úvode a ani po preskočení na záver článku nie je jasne uvedené celé meno autora a v prípade vedeckého článku ani zdroje, je vyššia pravdepodobnosť, že pôjde o pochybnú informáciu. 

Nápis "Čítajte medzi riadkami/lžami!" Zdroj: iStockphoto.com

Nápis Čítajte medzi riadkami/lžami! Zdroj: iStockphoto.com

Kto vie, ako to v skutočnosti vlastne je? 

V skratke? Ten, kto tomu skutočne rozumie. 

Na odhalenie hoaxu je potrebné v zásade jediné: rozumieť téme, ktorej sa týka. Všetky ostatné tipy na odhalenie bludného obsahu budú vždy platné len v niektorých situáciách. Aj hoax môže mať autora, aj dezinformačný text môže použiť pravdivú fotografiu či pravdivé video.    

Nikto z nás nie je expertom na všetko, je preto prirodzené, že v niektorých oblastiach bude pre nás ťažšie posúdiť, čo je a čo nie je pravda. Pretože sa každý z nás vyzná len v obmedzenom množstve tém, je dôležité, aby sme dôverovali autoritám, ktoré majú pre pochopenie danej témy kompetencie, vzdelanie a predpoklady. 

Posledným pravidlom, ktoré môže pomôcť pri odlišovaní pravdy od bludov, je povedomie o médiách, ktoré môžu nepravdivé informácie šíriť. Konšpirátori často pohŕdavo hovoria o „mainstreamových médiách“ ako o tých, ktoré idú s hlavným prúdom a nehľadajú „iné vysvetlenia“. 

V podstate majú pravdu. Tieto stredoprúdové médiá sú totiž transparentné, uvádzajú zdroje, ich autori používajú svoje vlastné mená a za informácie, ktoré šíria, sú trestnoprávne zodpovední. 

Ak si teda nie ste istí, či je zdroj vašej informácie v poriadku, overte si ho na zoznamoch webu Konspiratori.sk. 

Ak máte pochybnosti o konkrétnom obsahu, môžete ho poslať na fakty@afp.com. Pravdovravnosti facebookových stránok sa venuje stránka blbec.online alebo facebookový profil Hoaxy a podvody – Polícia SR. Niekedy môže stačiť prepísať do Google celý názov článku/média s pridaním slovíčka hoax.

Myslíte, že vás nič neprekvapí? Vyskúšajte si svoje schopnosti v našom kvíze. 

(Tento článok vznikol ako sprievodný text k výstave Pravda alebo hoax? z dielne Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.)

Autori:

Tamara Leontievová (šéfredaktorka portálu Veda na dosah)
Roman Lipka (samostatný odborný pracovník Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti)

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.