Jedna učiteľka vďaka nemu vytvorila náučné online hry, ďalšia ho zaradila do šlabikára a uplatnenie našlo aj v Nemecku.
Školské písmo, ktorým sa dá písať spojito aj v počítači sa dá voľne stiahnuť. Zdroj: Školské písmo
Odkedy sú počítače, tablety a mobilné telefóny bežnou súčasťou našich životov, učitelia si všímajú, že žiaci pri písaní miešajú písané a tlačené písmenká. Z obavy, že nové technológie písanú abecedu časom zo škôl vytlačia, zdôrazňujú, aká by to bola škoda, pretože písanie rukou napomáha nielen rozvoju jemnejšej motoriky, ale aj myslenia.
Grafická dizajnérka a ilustrátorka Martina Figush Rozinajová a dizajnér písma Ján Filípek pred dvomi rokmi vytvorili projekt Školské písmo – digitalizovanú písanú abecedu – z čistého nadšenia.
Martina práve navrhovala grafický dizajn knižky pre deti Abecedárik, kde mala podľa inštrukcií vydavateľky použiť písanú abecedu, aká je v šlabikári. No keď si od nej prosila jej predlohu, ukázalo sa, že v digitálnej podobe neexistuje. „Písanú abecedu poskytuje ministerstvo školstva v podobe obrázka, podľa ktorého sa písmenká už desiatky rokov prepisujú do nových učebníc, písaniek a šlabikárov,“ vysvetľuje grafická dizajnérka, ktorá preto oslovila bývalého spolužiaka – písmového dizajnéra Jána Filípka -, s prosbou o pomoc pri prekreslení a zdigitalizovaní tejto abecedy.
„Najprv sme ju neplánovali meniť. Ale keď sme sa pozreli do histórie jej vývoja a porozprávali sme sa s niekoľkými učiteľmi na prvom stupni základných škôl, dospeli sme k tomu, že malé vylepšenia by jej pomohli.“
Rýchlejšie žiť, rýchlejšie písať
Abecedu, ktorou nás učia písať v škole najviac, zasiahol duch konca 50. rokov minulého storočia. „Spoločnosť vtedy horela túžbou po rýchlom progrese, ktorý prenikol aj do vzdelávania. Snaha docieliť, aby sa deti rýchlejšie učili a rýchlejšie písali, viedla k nápadu, že čím menej budú pri písaní zdvíhať pero z papiera, čím budú písmená jednoduchšie, viac naklonené doprava a prepojené, tým rýchlejšie budú s textom hotoví. Neskôr sa však preukázalo, že písmový vzor nemusí byť naklonený a zúžený. Pri rýchlom písaní máme totiž tendenciu prirodzene písmenká nakláňať a zužovať,“ vysvetľuje Martina Figush Rozinajová. Dodáva, že to bola aj doba, keď ľavákov nútili písať pravou rukou a zmenili tvary písmen T, t a Q, q, avšak v iných európskych štátoch v takejto podobe neexistujú.
Vývoj písma, akým sa písalo v našich školách od roku 1789. Zdroj: Školské písmo
Ján Filípek hovorí, že ani veľa Slovákov nepoužíva šlabikárovú podobu písmen, lebo si ich prispôsobí tak, aby sa im písali lepšie, čo je podľa neho väčší problém. „S Martinou sme sa preto viac priklonili k verzii písanej abecedy z roku 1932, aby bola čitateľnejšia, mala prirodzenejšie proporcie a nebola príliš naklonená.“
A tiež zjednodušili tvary niektorých písmen, napríklad malé t a veľké Q, aby ich vedeli prečítať aj v iných krajinách. Abeceda Školské písmo by sa mala ľahšie písať ľavákom, žiakom s poruchami učenia, čítania a písania. Proces jej tvorby konzultovali s Ľubou Nguyenovou Anhovou, autorkou viacerých učebníc. Minulý rok za tento projekt získali Cenu Nadácie Tatra banky za umenie a špeciálne uznanie za spoločenský prínos v Národnej cene za dizajn.
Základnú verziu Školského písma si môže ktokoľvek stiahnuť zadarmo a použiť napríklad pri tvorbe pracovných listov, učebníc a knižiek pre deti. „Žiaľ, technologicky nevieme zabezpečiť, aby naše písmo fungovalo na starších počítačoch. Staršie programy, bohužiaľ, nepodporujú spájanie písmen, nie iba v našom, ale žiadnom takto zložitom písanom fonte,“ dodáva dizajnérka.
Má vyše 5-tisíc stiahnutí
Autori dali písmo voľne k dispozícii v septembri 2019. Dodnes si ho stiahlo vyše 5-tisíc užívateľov, medzi nimi základné školy aj vydavateľstvá, no väčšinou súkromné osoby. „Ministerstvo školstva sa o Školské písmo zatiaľ u nás nezaujímalo a nám sa zas napriek snahe nepodarilo zistiť, na aké oddelenie alebo na koho v tejto inštitúcii by sme sa s ním mohli obrátiť,“ hovorí Martina Figush Rozinajová.
Nevedia zhodnotiť, či dištančná výučba počas pandémie prispela k jeho šíreniu. „Pozorujeme však, že nárazovo má viacej stiahnutí vtedy, keď sa zmienka o ňom objaví na nejakom diskusnom fóre alebo keď získa nejaké ocenenie (minulý rok zaň jeho autori získali dve ocenenia – pozn. red.),“ približuje Ján Filípek.
Školské písmo je oproti tomu, ktoré sa oficiálne používa v štátnych školách, vylepšené. Zdroj: Školské písmo
Zisťovali sme, ako Školské písmo používajú pedagógovia, či ho pri výučbe oceňujú, alebo narazili v súvislosti s ním aj na nejaké problémy.
Miroslava Kiripolská je spoluzakladateľkou vzdelávacej skupiny Edulienka, ktorá poskytuje denné vzdelávanie zmiešanej skupine detí vo veku 6 až 15 rokov. Zámerne ju nenazýva školou, aby si ju ľudia nespájali s negatívnymi znakmi tejto inštitúcie, ako sú známkovanie, zvonenie či sprostredkovávanie učiva nezáživnými spôsobmi. Vzdelávacie skupiny, inak povedané komunitné školy, predstavujú vzdelávací model postavený na princípoch domácej školy. „Združujú deti, ktoré neplnia povinnú školskú dochádzku dennou formou. Ide o skupiny takzvaných domškolákov,“ upresňuje Miroslava Kiripolská.
Ušetrí nám množstvo času
„V Edulienke používame Školské písmo napríklad pri tvorbe pracovných listov, ktoré sme doposiaľ my učitelia vyrábali ručne. To, že ním môžeme písať priamo v počítači, znamená, že ušetríme množstvo času a zároveň pri tvorbe zadaní dodržíme kvalitu. Jedným z paradoxov slovenského vzdelávania je, že napriek rozsahu a času, v akom sa písané písmo v školách používa, sme doposiaľ nemali žiadny schválený font písaného písma a nenašli by ste ho ani v dostupných fontoch v počítači,“ vysvetľuje Miroslava Kiripolská.
Dodáva, že spojité písané písmo pri výučbe v Edulienke používajú aj z rešpektu k tomu, s čím sa spája. „Je predsa súčasťou vzdelávania a našej kultúry. Pre niektorých je prežité, pre iných je vecou tradície, ktorú treba zachovať. Kto sa chce učiť spojité písané písmo, ten v Edulienke túto možnosť má.“
Školské písmo v Edulienke zaradili do vlastného Slabikára (nie, na začiatočnom písmene nechýba mäkčeň, nazvali ho takto zámerne) spolu s nespojitým písaným písmom Dyscont Edulienka.
„Osobitosťou konceptu našej vzdelávacej skupiny je, že každé dieťa má možnosť vybrať si v každej situácii to, čo podporí jeho schopnosť dosiahnuť najlepší možný výsledok. Ponuka niekoľkých písiem nie je novinkou, lebo deti sa v 1. ročníku základných škôl aj pri tradičnom vzdelávaní stretávajú s viacerými fontami a nie všetky sú vhodné pre všetky deti,“ hovorí Miroslava Kiripolská. „Primárne však v Slabikári používame nespojité písané písmo Dyscont Edulienka, ktoré tvoríme spolu s Martinom Pyšným. Najviac zodpovedá písmu, ktoré používajú naše deti a je otvorené, čo znamená, že jeho súčasná podoba ešte nie je finálna. K tej prispejú svojimi pripomienkami deti aj pedagógovia. Martin je dyslektikom, takže svoje skúsenosti s čítaním a písaním pretavil aj do písma Dyscont, z ktorého vychádzame.“
Hľadačky
Iná učiteľka zo štátnej školy, pretože chce ostať v anonymite, nazvime ju Katka, použila Školské písmo na vytvorenie hravých úloh na portáli Worldwall (medzinárodný portál, na ktorom sa dajú vytvárať aj využívať náučné kvízy, hry a podobne – pozn. red.). Nazýva ich hľadačky, pretože žiaci v nich majú za úlohu niečo hľadať, napríklad písané a, á, A v jednotlivých veršoch básničky alebo k slovám z tlačenej abecedy majú prikladať tie isté slová v písanej forme, pričom sú zamiešané.
„Pracujem v škole, kde učíme prvý polrok prvákov písať mierne upraveným paličkovým písmom a v druhom polroku prechádzame na písané písmo. Tieto hľadačky im majú zjednodušiť orientáciu v písanom texte,“ vysvetľuje Katka.
Pri dištančnom vyučovaní využila hľadačky aj na hodinách informatiky pre prvákov. „Pre malé deti je práca s počítačovou myšou veľmi náročná. Ťažko zvládajú koordináciu ukazováka s pohybmi rukou, akú to vyžaduje. Pri riešení hľadačiek si ju však môžu nacvičovať a zároveň sa učia niečo o čítaní a písaní, takže spojíme dve veci do jednej.“
Niekde chýbajú počítače, inde Word 10
Dodáva však, že nie všetky školy sú technicky také vybavené, aby mohli Školské písmo používať. „Veľa učiteľov pracuje ešte s Wordom 7. Ak ale chcete pracovať s týmto písmom, potrebujete Word 10. Ani keď máte Office 365, kde je Word k dispozícii online, tak si v tomto smere neporadíte. Mne však začala haprovať technika a Školské písmo sa mi prestalo pekne načítavať. Potom som objavila mobilnú aplikáciu Písané písmo a začala som pracovať s ňou,“ opisuje a dodáva, že zámer autorov Školského písma zjednodušiť deťom písanie je prínosný, lebo sa s ním dá pracovať viacerými spôsobmi.
Projekt Školské písmo. Obrázok vysvetľuje, prečo staršie počítačové programy nepodporujú zložité fonty písma. Zdroj: Školské písmo
„V štátnej škole však musím vyučovať podľa schválených štandardov. Znamená to, že žiakov musím naučiť písmo, ktoré majú v šlabikári. Tretiakov, štvrtákov už drobné rozdiely v písme nepomýlia, ale prváci, druháci s tým ešte môžu mať problém.“
V Nemecku je písaná abeceda trochu iná
Pepina Artimová používa Školské písmo príležitostne pri výučbe slovenčiny detí či vnúčat Slovákov, ktorí žijú v Nemecku. „Fungujeme na dobrovoľníckej báze ako víkendová Slovenská škola pri Slovensko-nemeckom kultúrnom klube v Mníchove (SNKK), ktorý vznikol v roku 1974. Do školy chodia deti a vnuci miestnych Slovákov, ktorým záleží na tom, aby ich potomkovia nehovorili len kuchynskou slovenčinou. Niektoré deti dokonca pripravujeme na rozdielové skúšky na Slovensku. A máme aj školákov, ktorí sa učia slovenčinu ako cudzí jazyk, hoci jeden z rodičov má slovenský pôvod,“ približuje.
„Keď moja dcéra začala v roku 2016 chodiť v Mníchove do školy, zistila som, že v nemeckej písanej abecede vyzerajú mnohé písmená inak ako tie naše a aj sa inak spájajú. Najmarkantnejšie sú rozdiely pri malom e, z, s, r, f a veľkom S či L. Neskôr som si uvedomila, že keď dcére napíšem odkaz písaným písmom, hoci aj krasopisne, má niekedy problém ho prečítať. Hlavne slovenské písané n, m či u vyzerajú vo vypísanom rukopise podobne.“
Hoci si myslela, že nejde o univerzálny problém, keď začala minulý rok v Slovenskej škole pri SNKK sama vyučovať, zistila, že jej dcéra nie je jediná, kto má problém čítať slovenské písané písmo. „Hodinová dotácia je u nás vo víkendovej škole nižšia, a tak sa primárne sústredíme na rozvoj iných kompetencií, ako je nácvik slovenského písaného písma. Ale keď prišla minulý rok na rad téma list, povedala som si, že nastal správny moment predviesť žiakom slovenské písané písmo, ako sa vraví, v plnej kráse. Našla som vzor obálky a listu písaný slovenským písmom a ukázalo sa, že s jeho čítaním majú problém všetky deti. Tento rok sa mi to potvrdilo v ďalšej skupine.“
Písmo, aké sa používa v 2. ročníku základnej školy v Nemecku. Zdroj: Pepina Artimová
Odkedy Pepina Artimová objavila Školské písmo, používa ho napríklad pri výrobe vianočných a veľkonočných pozdravov, školských špeciálov či pracovných listov. „Graficky je veľmi pekné, preto po ňom siaham vždy, keď chcem vyrobiť pre žiakov niečo, čo má aj výtvarnú hodnotu. Navyše rozdiely v písmach deti zaujali a celkom ich bavilo čítať text napísaný písaným písmom. Zároveň som im predstavila niečo, čo má pre nás Slovákov žijúcich v zahraničí aj inú cenu. Slovenské písané písmo je totiž súčasť našich slovenských reálií, a tak má aj istú kultúrnu hodnotu. Neočakávam, že ho starší žiaci teraz začnú používať, postačí, ak ho budú vedieť prečítať a uvedomia si, ako všelijako sa môže špecifická slovenská kultúra prejaviť. Je fajn, že je dostupné v digitalizovanej podobe.“
Už z týchto troch príkladov vidno, aké široké môže mať Školské písmo použitie pri tvorbe úloh, náučných hier v počítači či pri porovnaní s písaným písmom inej krajiny. V štátnych školách si ho však niektorí učitelia nemôžu stiahnuť, lebo nemajú k dispozícii Word 10. Tiež musia brať do úvahy, že treba pracovať s verziou písanej abecedy, aká je v šlabikári. Zdá sa, že zatiaľ si Školské písmo ľahšie nachádza cestu v alternatívnych školách a ako pomôcka na oživenie výučby. Záujem oň však rastie a život ukáže, kde všade ešte nájde uplatnenie.
