Braillovo písmo sa dá zvládnuť za rok, problémom môžu byť brušká prstov

Tamara Leontievová

Od roku 2018 si dňa 4. januára pripomíname narodenie Louisa Braillea a Svetový deň Braillovho písma.

Detail čítania Braillovho písma. Zdroj: iStockphoto.com

Málokto so zdravými očami si vie predstaviť, aké to je, keď človek nevidí. Nejakú predstavu môžu mať ľudia so silnými dioptrickými okuliarmi alebo ľudia, ktorí absolvovali operáciu očí. Stále sa to však nedá porovnať s tým, čo zažívajú slabozrakí či nevidiaci.

Presné štatistiky o počte nevidiacich či slabozrakých na Slovensku síce k dispozícii nemáme, len Únia pre nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) však eviduje na svojej stránke viac ako 4 tisíc členov.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na celom svete žije približne 1 miliarda ľudí s nejakým typom zrakového postihnutia. Mnohé prípady porúch zraku vznikajú ako následok starnutia či chorôb, niektoré sú vrodenými poruchami alebo vznikli následkami nehôd. Väčšina slabozrakých či nevidiacich využíva Braillovo písmo, ktoré im umožňuje čítať a písať pomocou hmatu.

Braillovo písmo. Zdroj: iStockphoto.com

Braillovo písmo. Zdroj: iStockphoto.com

Šestnásťročný inovátor

Od narodenia francúzskeho vynálezcu moderného písma pre nevidiacich a slabozrakých Louisa Braillea uplynie tento rok 212 rokov. Oslepol ako trojročný, keď v dielni svojho otca spadol na šidlo a vypichol si ním oko. Následkom infekcie prišiel aj o druhé oko. Napriek tomu, že bol nevidiaci, navštevoval spočiatku štandardnú základnú školu a jeho pedagógovia ho označovali za mimoriadne bystrého a šikovného žiaka.

Ako desaťročný začal navštevovať Národný ústav pre mladých slepcov v Paríži, kde po dokončení štúdií zostal pôsobiť ako učiteľ. Ešte ako žiak začal pracovať na zdokonaľovaní staršieho typu písma pre nevidiacich a slabozrakých – Barbierovho písma.

To malo viacero nedostatkov: potrebovalo veľa miesta, nemalo znaky pre rozdeľovacie znamienka, nedalo sa použiť pri zápise nôt, bolo ťažké si ho zapamätať a navyše bolo navrhnuté špecificky pre francúzsky jazyk.

Braille začal s písmom experimentovať a navrhol Barbierovi niektoré zlepšenia. Ten ich však odmietol, a tak šestnásťročný Braille prišiel v roku 1824 s novým písmom, ktoré nevidiaci a slabozrakí s malými obmenami používajú dodnes.

Braillovo písmo „po slovensky“

Slovenskú verziu Braillovho písma kultivoval v prvej polovici 20. storočia zakladateľ Štátneho ústavu pre slepcov v Levoči Adolf Fryc, keď do medzinárodnej abecedy pridal špecifické slovenské písmená ako ä, ĺ či dz, no menilo sa aj neskôr.

„Naposledy bola realizovaná úprava v rámci Braillovho písma v roku 1996. Upravovali sa niektoré písmená, matematické, fyzikálne či chemické prvky a ich odborné termíny, zohľadňovalo sa začatie využívania počítačov pre nevidiacich. Úprava reflektovala potreby doby a toho, čo v abecede chýbalo, napríklad aj znak pre euro,“ povedala pre portál Veda na dosah Eliška Fričovská, PR manažérka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS).

Dodala, že aktuálne existuje vôľa vytvoriť inštitút Slovenskej autority pre Braillovo písmo, ktorá by mala fungovať v rámci Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Tento inštitút by mal sledovať aktuálne zmeny v jazyku a zapracúvať ich do Braillovho písma.

Detail čítania oznamovej tabule pre nevidiacich v Braillovom písme. Zdroj: iStockphoto.com

Čítanie orientačnej tabule pre nevidiacich v Braillovom písme. Zdroj: iStockphoto.com

Čítanie rukami zvláda každý inak 

Medzi učením sa čítať a písať Braillovým písmom a štandardnou výučbou latinky nie je výraznejší rozdiel. Iné je možno len to, že v prípade Braillovho písma sa ho nevidiaci v mnohých prípadoch musia učiť v neskoršom veku.

„Braillovo písmo sa vyučuje rovnako ako normálne písmo. Nevidiaci začínajú s pomocou šlabikára a postupne zvládajú jednotlivé písmená a osvojujú si techniku čítania. Časom sa učia písať pomocou špeciálneho Pichtovho písacieho stroja,“ opisuje Eliška Fričovská.

Na otázku, ako dlho trvá dospelému človeku, kým zvládne základy Braillovho písma, však podľa nej neexistuje jednoznačná odpoveď. „Je to veľmi individuálne. Šlabikár sa dá zvládnuť približne za rok, kolegovia však mali klientku, ktorá zvládla šlabikár za niekoľko mesiacov. Niekto iný však môže potrebovať aj viac ako rok. Každý, kto prišiel (alebo prichádza) o zrak, sa môže skontaktovať s ktorýmkoľvek krajským strediskom ÚNSS a požiadať o výuku, ktorá prebieha individuálne a prispôsobuje sa potrebám človeka aj z hľadiska dĺžky, ale aj potrieb,“ hovorí.

Pri deťoch je situácia trocha odlišná. Ak dieťa so zrakovým postihnutím navštevuje špecializovanú školu, Braillovo písmo tam vyučujú podľa osnov rovnako ako pri štandardnom písaní a čítaní. Eliška Fričovská však hovorí, že mnohé deti sa učia Braillovo písmo aj popri štúdiu na štandardnej škole. Dodáva, že tento rok výučbu skomplikovala pandémie nového vírusu. „Naši sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky sú však veľmi vynaliezaví. Kolegyňa z Krajského strediska v Banskej Bystrici napríklad učila jedného školáka Braillovo písmo cez Messenger,“ dodáva.

Okrem abecedy obsahuje Braillovo písmo aj matematické znaky či symboly, vzorce a tiež notový zápis. „Množstvo notových zápisov je však obmedzené. Nie všetky skladby sú prepísané do Braillovho písma, takže si ich záujemci často dávajú súkromne prepisovať. Mnohí však využívajú aj súčasné technológie a používajú notové programy v počítači, ktoré im skladbu prehrajú a najmä prečítajú noty danej skladby,“ hovorí PR manažérka Únie.

A aké sú najväčšie prekážky pri učení sa Braillovho písma? Nie, nie je to trpezlivosť. „Najväčšou prekážkou je problematický cit v bruškách prstov, ktorý môže vzniknúť ako následok ochorenia (napríklad cukrovky) alebo ako následok ťažkej práce. Ľudia, ktorí v bruškách prstov nemajú dostatočný cit, môžu mať s Braillovým písmom naozaj veľký problém.“

Detail používania počítača s klávesnicou pre nevidiacich. Zdroj: iStockphoto.com

Používanie počítača s klávesnicou pre nevidiacich. Zdroj: iStockphoto.com

Kde to s Braillom ide a v čom máme medzery

Človek, ktorý vidí, si pravdepodobne neuvedomuje, ako často počas dňa číta. Názvy ulíc, obchodov, prevádzok, zastávok, články na internete, v novinách alebo menu v reštaurácii. Toto všetko sú situácie, v ktorých sú nevidiaci viac odkázaní na pomoc. Kým niekde na slabozrakých či nevidiacich myslíme častejšie, v niektorých oblastiach máme stále rezervy.

Eliška Fričovská napríklad hovorí, že aktívni užívatelia Braillovho písma by určite uvítali, ak by si v reštauráciách mohli prečítať menu v Braillovom písme. Menuje však aj úspechy, ktoré sa už podarilo dosiahnuť. Napríklad na Slovensku sú k dispozícii audiokomentáre a množstvo pamiatok s popisom v Braillovom písme.

„Čitatelia so zrakovým postihnutím si môžu v Bratislavskej mestskej knižnici požičať knihu, s ktorou sa môžu poprechádzať po Starom meste a zoznámiť sa so zaujímavými budovami hlavného mesta. Pomocou reliéfov im pod rukami ožívajú staré uličky a spoznajú históriu zaujímavých budov. K dispozícii je aj audiokomentár.“

Samostatnou kapitolou vo svete nevidiacich a slabozrakých je internet a jeho možnosti. Na jednej strane priniesol do ich života množstvo vylepšení, na druhej strane však tvorcovia online obsahu nie vždy myslia na potreby zdravotne znevýhodnených.

„Nevidiaci majú v počítači (alebo mobilnom telefóne) čítací softvér, ktorý im „načítava”, čo sa na webových stránkach nachádza. Žiaľ, slovenské webové sídla ešte nie sú všetky prístupné pre nevidiacich a slabozrakých,“ konštatuje manažérka komunikácie.

Vysvetľuje, že neprístupný web dokáže často čítačka prečítať iba fragmentovo. Všimne si napríklad len nadpisy, pri obrázkoch prečíta len slovo grafika. Prístupné weby umožňujú nevidiacim bez problémov prečítať jednotlivé odseky a obrázky s alternatívnym textom, ktorý opisuje, čo sa na danom obrázku nachádza. Problémom môžu byť napríklad aj uzamknuté PDF súbory.

Napriek nedostatkom niektorých webových sídel je online prostredie pre nevidiacich veľkou výhodou. Eliška Fričovská hovorí, že nevidiaci si majú možnosť požičiavať knihy v Braillovom písme zo Slovenskej knižnice pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči.

„Treba si však uvedomiť, že takéto knihy sú často podstatne objemnejšie ako tie štandardné. Kým čiernotlačová kniha je jednozväzková, jej prepis do Braillovho písma obsahuje niekoľko zväzkov. Myslím, že väčšina nevidiacich a slabozrakých dáva aj preto prednosť sťahovaniu audiokníh.“

 

Zdroj: UNSS

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.