Už počas štúdií ho najviac zo všetkého priťahovala bakteriológia. Svoje nadšenie pre túto vedu preukazoval až do svojich posledných dní.
Dionýz Blaškovič prispel k rozvoju vedných odborov virológie a mikrobiológie a pozdvihol úroveň lekárskych služieb na Slovensku. Foto: iStockphoto.com/Biografický slovník Historického ústavu AV ČR
Pred 110 rokmi sa v Jablonici narodil významný slovenský bakteriológ a virológ, lekár, pedagóg a akademik Dionýz Blaškovič. Venoval sa predovšetkým patogenéze, biologickým a biochemickým vlastnostiam baktérií, laboratórnej diagnostike vírusových nákaz a ekológii vírusov chrípky a kliešťovej encefalitídy. Bol priekopníkom interdisciplinárneho poňatia výskumu v rámci biológie.
Najviac zo všetkého ho priťahovala bakteriológia
Vyrastal v rodine učiteľa v historickom prostredí Banskej Štiavnice s bohatou prírodovedeckou tradíciou, kde aj maturoval. Počas vysokoškolských štúdií na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe začal pracovať v Bakteriologicko-sérologickom ústave tejto fakulty, kde sa stretol so zanietenými mikrobiológmi Františkom Patočkom a Ivanom Málkom.
V čase, keď študoval, boli infekčné choroby hlavnou príčinou úmrtnosti, preto ho najviac zo všetkého priťahovala bakteriológia. V medicíne sa začali v plnšej miere uplatňovať biochemické a najmä bakteriologické exaktné vyšetrovacie metódy.
Vojenská služba a pôsobenie v Ústave hygieny a bakteriológie LFSU
Po promócii v roku 1937 plánoval naďalej pôsobiť v Bakteriologicko-sérologickom ústave, no musel nastúpiť na základnú vojenskú službu na Slovensku. Počas nej však stále udržiaval kontakt s ústavom a službu vykonával vo vojenských bakteriologických laboratóriách v Bratislave a Prahe.
O dva roky neskôr začal pôsobiť v Ústave hygieny a bakteriológie LFSU v Bratislave ako asistent profesora Vojtecha Muchu. V tejto funkcii budoval Štátnu bakteriologicko-diagnostickú stanicu, z ktorej následne vznikol Štátny zdravotno-sociálny ústav ako pobočka v Banskej Bystrici.
Ako účastník SNP založil diagnostickú stanicu v Banskej Bystrici
Počas 2. svetovej vojny nastúpil Blaškovič do funkcie hygienika do povstaleckej armády. Ako účastník SNP a protifašistického odboja založil v Banskej Bystrici diagnostickú stanicu, ktorá položila základy neskoršej krajskej hygienickej stanice. V danom období sa mu podarilo úspešne bojovať proti epidémii dyzentérie, ktorá prepukla v Blatnickej doline, za čo mu udelili prvé vyznamenania.
Virologická kariéra podporená štipendiom v USA
Po vojne požiadal o štipendium Rockefellerovej nadácie v USA a na rok nastúpil na Michiganskú univerzitu k profesorovi Thomasovi Francisovi, kde sa začal zaujímať o virológiu. Po návrate z USA v roku 1948 vybudoval virologické pracovisko v rámci Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Dňa 1. januára 1953 vznikol Virologický ústav ČSAV a Blaškovič bol menovaný za jeho prvého riaditeľa. Ústav si rýchlo získal uznanie doma i v zahraničí.
Objav prenosu kliešťovej encefalitídy kozím mliekom
Pod jeho vedením sa rozpracovala veľmi významná koncepcia prírodných ohniskových nákaz a s nimi spojených ekologických problémov vírusov a vírusových ochorení. Nasledoval objav prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy kozím mliekom v takzvanej rožňavskej epidémii a významné poznatky o štruktúre, antigénnych vlastnostiach, imunológii a prenose vírusu kliešťového zápalu mozgu.
Štúdium premenlivosti vírusu chrípky
Blaškovič tiež významne prispel k štúdiu premenlivosti vírusu chrípky. Jeho spolupracovníci a žiaci pod jeho vedením publikovali mnoho prác týkajúcich sa imunologicko-morfologických analýz vírusu chrípky. Ďalšími vírusmi, ktorým venoval pozornosť, boli herpetické vírusy. Zaujímal sa tiež o perzistenciu, latenciu a patogenézu herpetických infekcií. Objavil herpetický vírus hlodavcov. V rámci ústavu podporoval štúdium rastlinných vírusov, rickettsií a chlamýdií, štúdium nešpecifickej protivírusovej obrany, štúdium interferónov, genetiku vírusov, štúdium antivírusových látok a molekulárnej biológie vírusov. V nasledujúcich rokoch sa ťažiskom jeho práce stal záujem o evolučnú a komparatívnu virológiu.
Taký komplexný virologický výskum sústredený na jednom pracovisku v Európe dosiaľ neexistoval. Do normalizačných rokov sa Virologický ústav ČSAV vyvíjal doslova majstrovsky.
Zmysel pre riešenie problémov
Vedeckovýskumná práca Dionýza Blaškoviča sa vyznačuje zmyslom pre vystihnutie a riešenie problémov, interdisciplinárnym prístupom v rámci biológie a súbežným úsilím prenášať výsledky výskumu do praxe, čím prispel k rozvoju vedných odborov virológie a mikrobiológie a k pozdvihnutiu úrovne lekárskych služieb, najmä v infektológii.
Stál pri zrode Československej i Slovenskej akadémie vied
Blaškovič stál pri zrode Československej akadémie vied aj Slovenskej akadémie vied a v oboch dlhé roky zastával vysoké riadiace funkcie. Pozitívne tiež ovplyvnil vznik a činnosť niektorých ďalších organizácií, napr. Československej spoločnosti mikrobiologickej pri ČSAV alebo Mikrobiologicko-epidemiologickej zložky Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Pozrite si
Vždy rozvíjal zahraničné kontakty. Stal sa čestným zahraničným členom akadémie vied v New Yorku, v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík, Poľsku i Srbsku. Bol členom početných vedeckých spoločností a expertom Svetovej zdravotníckej organizácie pre oblasť vírusových nákaz. Jedno volebné obdobie vykonával funkciu generálneho sekretára Medzinárodnej rady vedeckých zväzov (ICSU) a mnohé ďalšie.
Časopis Acta virologica
V roku 1957 založil s akademikom Anatolym Alexandrovičom Smorodintsevom medzinárodný virologický časopis Acta virologica v anglickom a ruskom jazyku. Po roku 1990 vychádza už len jeho anglická verzia. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska predstavoval časopis pre pracovníkov Virologického ústavu SAV takmer jedinú možnosť publikovania.
Pedagogická činnosť a výchova vedeckých pracovníkov
Blaškovič sa zároveň nepretržite venoval pedagogickej činnosti a výchove vedeckých pracovníkov. Po návrate z USA vybudoval v roku 1949 Katedru mikrobiológie LFUK v Bratislave a v roku 1968 založil prvú Katedru všeobecnej a aplikovanej virológie na Prírodovedeckej fakulte UK pri Virologickom ústave. Na oboch prednášal ako riadny profesor virológiu a vo Virologickom ústave organizoval postgraduálne kurzy Medzinárodnej organizácie pre výskum bunky (ICRO), kde sa školili mladí virológovia z celého sveta.
Pre študentov zároveň pripravil prvé slovenské skriptá a učebnicu virológie.
Za svoju významnú vedeckovýskumnú, organizačnú a pedagogickú prácu bol Blaškovič opakovane vyznamenaný.
Zomrel 17. novembra 1998 v Bratislave.
Zdroj: Dionýz Blaškovič (pdf RÚVZ Banská Bystrica), Akademik Dionýž Blaškovič, život a spomienky (pdf SAV)
(af)
