Vírus je častica pozostávajúca z nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) vloženej do proteínovej schránky infikujúca živé bunky v biologických organizmoch. Vírusy zaraďujeme medzi nebunkové organizmy (Subcelullata). Vírusy sú obligátne intracelulárne (vnútrobunkové) parazity. To znamená, že sa môžu reprodukovať iba vo vnútri živej bunky, pretože nemajú vlastný proteosyntetický aparát. Veda o vírusoch sa nazýva virológia.
Vírus pochádza z latinského slova virus a znamená jed. Dnes už nikto nehovorí, že je to jed, ale infekčný agens. V skutočnosti to však je naozaj jed, pretože spôsobuje infekčné choroby ľuďom i zvieratám. Vírusy majú veľkosť asi len 10 nanometrov (nm), preto ich nemožno vidieť voľným okom. Podľa vzhľadu sú pekné, ale pre ľudí a zvieratá nebezpečné. Vírus je obalený bielkovinovým obalom a v jeho vnútri je genetická informácia.
Genóm vírusov tvorí molekula DNA alebo RNA. Vírusy sa samostatne nemôžu množiť. Stále sa diskutuje o tom, či sú to živé agensy alebo nie, pretože živé agensy by sa mali aj nezávisle množiť. V niektorých teóriách sa pripúšťa, že je to aj živý mikroorganizmus, ale množí sa len v bunkách. Musí napadnúť bunku, zmocniť sa jej proteosyntetického aparátu a donútiť tento aparát syntetizovať pre seba bielkoviny na základe svojej genetickej informácie. Množí sa ďalej, vytesňuje bunky a keď je toho príliš veľa, prejavuje sa to chorobou u ľudí alebo zvierat.
Primárnou úlohou pri každom ochorení – aj vírusovom – je diagnostikovať chorobu, v tomto prípade detegovať, ktorý vírus infikoval pacienta. K tomu existuje množstvo laboratórnych metód. Ich vývoj je aktuálnou výzvou najmä v medicínskej praxi. Donedávna boli tieto metódy založené väčšinou na detekcii špecifických protilátok, vírusových antigénov alebo kultivácii vírusov na bunkových kultúrach. Jednou z metód je aj vizualizácia elektrónovým mikroskopom a iné. Aj keď sú tieto metódy užitočné, ich citlivosť, špecificita a rýchle laboratórne vyhodnotenie nie vždy spĺňajú očakávania diagnostickej praxe. Novším trendom je detekcia vírusového genómu, založená na detekcii genetického materiálu vírusu.
Podľa slov prof. Štefana Vilčeka, vo vede je to tak, že keď základný výskum dosiahne určitú úroveň, tak tie poznatky sa môžu využiť v aplikačnej sfére – v tomto prípade pri diagnostike infekčných chorôb.
Rozvoj molekulovej biológie vírusov ako aj metodických postupov využívaných v biologickom výskume výrazné prispeli aj do vývoja diagnostických metód na detekciu a identifikáciu vírusov na genetickej úrovni. Dnes je vedúcou metódou v diagnostike infekčných chorôb polymerazová reťazová reakcia. Prof. Štefan Vilček priblížil aj metódy založené na hybridizácii nukleových kyselín, rôzne in vitro amplifikačné techniky ale aj najmodernejšiu metódu rýchleho paralelného sekvenovania nukleových kyselín (NGS metóda). Osobitnú pozornosť venoval rozvoju molekulovej epidemiológie/epizootológie. Hovoril tiež o osobných skúsenostiach s vývojom techník, dosiahnutých úspechoch, ale aj problémoch pri vedeckej práci v uvedenej oblasti.
Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., bol hosťom Vedy v CENTRE v CVTI SR v Bratislave
S témou Ako usvedčiť vírus vystúpil prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE dňa 25. 10. 2018 v Centre vedecko-technických informácií SR (CTVI SR). Organizátorom podujatia bolo tradične Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. Podujatie moderovala Zuzana Hajdu z NCP VaT pri CVTI SR.
Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., je významný vedec, molekulárny biológ, vedúci vedecký pracovník na Katedre epizootológie a parazitológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach. Je vedeckým garantom Centra excelentnosti INFEKTZOON a univerzitného vedeckého parku MediPark na UVLF, vedúcim špičkového tímu LACTOVIR. Zaoberá sa detekciou a charakterizáciou vírusov na genetickej úrovni. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat a venuje sa aj molekulárnej epizootológii. K jeho najvýznamnejším vedeckým prioritám patrí vývoj celosvetovo využívaného genetického testu na laboratórnu detekciu pestivírusov, ktoré spôsobujú závažné infekčné choroby hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Objavil a charakterizoval tiež nový pestivírus u vidloroha amerického. S využitím metód molekulovej epizootológie sa podieľal aj na úspešnom ozdravovacom programe proti vírusovej hnačke hovädzieho dobytka (BVD/MD) v Dolnom Rakúsku.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: vystúpenie prof. Ing. Štefana Vilčeka, DrSc.
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Obrázky: z prezentácie prof. Štefan Vilčeka