Inštitút pre výskum mieru varuje pred jadrovým zbrojením. Namiesto zmierňovania napätia sa na mnohých miestach prejavuje jeho eskalácia.
Väčšinu svetových jadrových zbraní vlastnia USA a Rusko. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/3D_generator
Nezávislý Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) uverejnil v pondelok svoju výročnú správu, v ktorej upozornil na nové jadrové zbrojenie. V úvode ročenky SIPRI 2025 riaditeľ SIPRI Dan Smith varuje pred výzvami, ktorým čelí svet v súvislosti s kontrolou jadrových zbraní, a pred vyhliadkami na nové preteky v jadrovom zbrojení. O výsledkoch správy informuje aj nemecká ARD.
Časy, keď sa odzbrojovalo a existovala kontrola nad zbrojením, sa podľa SIPRI končia. Všetky atómové mocnosti v súčasnosti dopĺňajú a modernizujú svoje arzenály, upozorňuje odchádzajúci riaditeľ SIPRI Dan Smith.
Najnovšie sa od zmluvy o nešírení jadrových zbraní chystá odstúpiť Irán, ktorý sa nachádza v ozbrojenom konflikte s Izraelom. Izrael je jednou z krajín, ktorá pravdepodobne vlastní jadrové zbrane. Hoci Izrael nikdy oficiálne nepriznal, že ich vlastní, existujú predpoklady, že modernizuje svoj jadrový arzenál. „V roku 2024 uskutočnil (Izrael) skúšku raketového pohonného systému, ktorý by mohol súvisieť s balistickými raketami Jericho, schopnými niesť jadrové zbrane. Zdá sa, že Izrael tiež modernizuje svoj reaktor na výrobu plutónia v Dimone,“ uvádza sa vo výročnej správe SIPRI.
Nové preteky v jadrovom zbrojení
Situácia je pritom komplikovanejšia ako v časoch studenej vojny, keď proti sebe stáli dve mocnosti – USA a ZSSR. „Vidíme nové preteky v jadrovom zbrojení (…) v komplikovanejšej situácii ako kedysi,“ myslí si Dan Smith.
Kým kedysi to boli dve superveľmoci USA a Rusko, ktoré stáli proti sebe, teraz sú to tri mocnosti a vzťahy medzi nimi, ktoré sú rozhodujúce pre geopolitickú situáciu vo svete. „Preto je oveľa ťažšie dohodnúť sa na opatreniach na kontrolu zbrojenia,“ hovorí Smith.
Pozrite si
Jadrový arzenál Číny rastie najrýchlejšie
Treťou veľmocou, ktorá začala pred niekoľkými rokmi dobiehať USA a Rusko, je Čína. Jej arzenál rastie rýchlejšie ako arzenál všetkých ostatných atómových veľmocí. V súčasnosti by mala mať krajina najmenej 600 jadrových hlavíc. Od roku 2023 jej každý rok pribudne približne 100 nových hlavíc.
Do januára 2025 Čína dokončila alebo sa blížila k dokončeniu asi 350 nových síl pre medzikontinentálne balistické rakety (ICBM) v troch veľkých púštnych oblastiach na severe krajiny a v troch horských oblastiach na východe.
Na svete viac ako 12 200 jadrových hlavíc
Podľa aktuálnej správy SIPRI stále vlastnia približne 90 percent svetových jadrových zbraní USA a Rusko. Toto by sa však v nasledujúcich desaťročiach mohlo zmeniť, tvrdí Smith. „Dá sa to ťažko predpovedať, ale približne o dvadsať rokov sa jadrový arzenál Číny pravdepodobne priblíži veľkosti USA a Ruska.“
Podľa správy SIPRI má arzenál jadrových zbraní deväť štátov – Spojené štáty, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael. K januáru 2025 ide podľa odhadov celkovo o 12 240 jadrových hlavíc. Z toho je približne 9 614 k dispozícii na potenciálne použitie. Ďalej sa odhaduje, že 3912 hlavíc už bolo namontovaných na rakety alebo rozmiestnených na aktívnych základniach a približne 2100 z nich je udržiavaných v stave vysokej pohotovosti.
Hrozba jadrovej vojny
Mieroví výskumníci upozorňujú, že posledná zmluva o kontrole jadrových zbraní medzi Ruskom a USA vyprší začiatkom roka 2026. Výskumníci pritom nevidia žiadne snahy o jej predĺženie alebo nahradenie. Namiesto toho, naopak, narastajú snahy o opätovné zbrojenie.
„Už niekoľko rokov pozorujeme, že počet funkčných hlavíc a bômb sa začína zvyšovať,“ hovorí Smith. Staré zbrane sa stále likvidujú, ale nové pribúdajú vo väčšom množstve. Nové preteky v zbrojení by však mohli znamenať väčšie riziká ako predtým, varuje výskumník v oblasti mieru.
Dôvodom je aj využívanie umelej inteligencie a ďalších moderných technológií. „Znepokojuje ma, že by mohlo dôjsť k nehode. A že bude v tejto atmosfére nepriateľstva a nedôvery nesprávne interpretovaná,“ hovorí Smith. „Ak sa rozhodnutia budú prijímať rýchlo a budú poloautomatizované modernými technológiami, môžeme nechtiac spadnúť do jadrovej vojny, ktorú by nikto so zdravým rozumom nechcel.“
Jadrové zbrojenie je živené strachom. V Európe rastú obavy z toho, či sa dá na americký protiraketový štít spoľahnúť aj za vlády Donalda Trumpa. „Otázka vždy znela: skutočne by americký prezident riskoval New York, aby pomstil útok na Varšavu? Táto neistota tu bola vždy a teraz ešte narastá,“ hovorí Smith. V budúcnosti by sa preto bezpečnostná politika mohla viac opierať o Francúzsko alebo o Francúzsko a Veľkú Britániu. „Ale ak nie, potom vyzerá budúcnosť pochmúrne.“
Temné vyhliadky a fakty obsahuje aj práve uverejnená výročná správa inštitútu SIPRI. V minulom roku bolo vo svete 49 ozbrojených konfliktov. Vojenské výdavky vzrástli už desiatykrát za sebou. Namiesto zmierňovania napätia sa na mnohých miestach prejavuje jeho eskalácia.
Zdroj: SIPRI, tagesschau.de, Frankfurter Rundschau
(zh)
