Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu: pred 80 rokmi bol oslobodený Osvienčim

Zuzana Šulák Hergovitsová

Tento deň je venovaný pamiatke na obete holokaustu a mementom pre ďalšie generácie.

Sviečky na koľajniciach v koncentračnom tábore Auschwitz - Birkenau. Zdroj: iStock.com/JotWu

Sviečky na koľajniciach v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau. Zdroj: iStock.com/JotWu

Pred 80 rokmi, teda 27. januára 1945, oslobodili vojaci Červenej armády nemecký nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau pri poľskom mestečku Osvienčim (nem. Auschwitz), ktorý sa stal symbolom genocídy miliónov európskych Židov a ďalších ľudí, ktorí boli nacistickým režimom prenasledovaní a zabití.

V tento deň, ktorý bol OSN ustanovený za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, si pripomíname tých, ktorí zahynuli, ale aj tých, ktorí prežili a podávajú ďalej svedectvo o chladnokrvnom systematickom vyvražďovaní, sadistickom mučení a iných zvrátenostiach nacistickej mašinérie.

Spomienka na obete holokaustu

Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu a 80. výročia oslobodenia nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau sa bude dnes 27. januára 2025 konať v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau ústredné spomienkové podujatie na pamiatku obetí. Pozvaní sú všetci, ktorí prežili Auschwitz, ako aj predstavitelia štátov a štátnych inštitúcií.

Nepripomínať si holokaust znamená postaviť sa na stranu katov proti obetiam. (…) Na druhej strane spomínať znamená súcitiť s obeťami všetkých perzekúcií.

Priamy prenos sa bude vysielať naživo do celého sveta. Na spomienke sa tak môžu symbolicky zúčastniť ľudia všade na svete a pripomenúť si a zamyslieť sa nad jednou z najväčších tragédií ľudstva. Jedným zo symbolov spomienkového podujatia bude nákladný vagón, ktorý bude stáť priamo pred bránou bývalého koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Spomienkové podujatie sa začne o 16.00 hod. SEČ a môžete ho sledovať aj tu:

Auschwitz-Birkenau, symbol genocídy

Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau nebol prvým koncentračným táborom v ríši, tým bol koncentračný tábor Dachau vybudovaný v roku 1933, zato bol najväčší. Pozostával z troch hlavných táborov: Auschwitz I, Auschwitz II (Birkenau), Auschwitz III (Monowitz).

Ako prvý vznikol v roku 1940 koncentračný tábor Auschwitz I, ktorý bol zamýšľaný ako zajatecký tábor pre poľských vojnových zajatcov. Prvý transport s poľskými väzňami dorazil do tábora 14. júna 1940 z väznice Tarnów.

Nacisti začali koncentračný tábor postupne rozširovať. V roku 1941 založili v blízkosti zajateckého tábora Auschwitz I koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau na území hornosliezskej obce Brezinka (nem. Birkenau). Ten fungoval prakticky až do oslobodenia v roku 1945 ako najväčšie vyhladzovacie stredisko, kde nacisti realizovali svoj plán na vyvraždenie európskych Židov – konečné riešenie židovskej otázky (Endlösung der Judenfrage). Jeho súčasťou boli krematóriá a plynové komory, v ktorých bol v roku 1941 prvýkrát použitý plyn cyklón B (jedovatý plyn na báze kyanidu).

Historici odhadujú, že do Osvienčimu bolo deportovaných približne 1,3 milióna ľudí. Po príchode do táborov boli muži oddelení od žien, detí a starých ľudí, ďalej boli väzni triedení na schopných a neschopných práce. Boli im odobraté všetky osobné veci, počnúc oblečením. Tie nacisti uchovávali v akomsi depozitári označovanom ako Effektenkammer.

Slabí a chorí boli hneď po príchode odsúdení na smrť v plynových komorách. Celkový počet deportovaných, ktorí boli hneď po príchode zavraždení, sa odhaduje na 900-tisíc. Ostatní boli odsúdení na prácu v neľudských podmienkach: vo fabrikách, v zbrojárskych podnikoch, poľnohospodárstve či pri budovaní tábora.

Nechvalne známy nápis Arbeit macht frei (Práca oslobodzuje) nad bránou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Zdroj: iStock.com/Gelia

Neslávne známy nápis Arbeit macht frei (Práca oslobodzuje) nad bránou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Zdroj: iStock.com/Gelia

Počas necelých piatich rokov existencie koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v ňom zahynulo približne 1,1 milióna ľudí. Väčšinu, približne 1 milión ľudí, tvorili Židia. Druhú najpočetnejšiu skupinu, asi 70-tisíc osôb, tvorili Poliaci a tretiu najpočetnejšiu skupinu, asi 21-tisíc ľudí, tvorili Rómovia a Sinti. Zahynulo tu aj približne 15-tisíc sovietskych vojnových zajatcov a približne 12-tisíc zajatcov iných etník (vrátane Slovákov, Čechov, Bielorusov, Juhoslovanov, Francúzov, Nemcov a Rakúšanov).

Pochody smrti

Viac ako 50 percent ľudí internovaných v Osvienčime zomrelo na následky hladu, vyčerpávajúcej práce, mučenia, trestov, chorôb a epidémií, pseudovedeckých experimentov a krutých podmienok, ktoré boli súčasťou každodenného života v tábore.

Po tom, ako vstúpila Červená armáda na územie Poľska a nacisti sa dostali do obkľúčenia sovietmi, začali zahladzovať stopy svojich zločinov: odvážali ulúpený židovský majetok, likvidovali baraky a krematóriá, ničili dokumenty.

Definitívny rozkaz na opustenie tábora bol vydaný 17. januára 1945. Nacisti presunuli asi 56-tisíc väzňov do iných táborov (do táborov Buchenwald a Bergen-Belsen). Tieto presuny sa do dejín zapísali ako pochody smrti. Obrovské množstvo ľudí počas nich zomrelo v dôsledku vyčerpania, hladu a zimy. Tisíce ľudí, ktorí boli príliš slabí na to, aby sa udržali na nohách, zastrelili dozorcovia.

19. januára 1945 nacisti zapálili 35 barakov. V snahe zničiť všetky dôkazy a zahladiť stopy vyhodili Nemci v dňoch 20. a 26. januára 1945 do povetria osvienčimské krematóriá a plynové komory.

Oslobodenie Osvienčimu

Keď do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau dorazili vojaci Červenej armády 27. januára 1945 o 15.00 hod., nachádzalo sa tu ešte asi 7-tisíc ľudí v hroznom stave. Boli premrznutí, chorí, vyhladovaní. V areáli sa nachádzalo aj približne 600 mŕtvych tiel, ktoré neskôr vojaci pochovali.

Fotografia väzňov v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz v čase oslobodenia Červenou armádou.

Fotografia väzňov v koncentračnom a vo vyhladzovacom tábore Auschwitz v čase oslobodenia Červenou armádou. Neznámy autor, pravdepodobne niekto zo sovietskych vojakov. Zdroj: Wikimedia Commons/Auschwitz Memorial and Museum

Medzi vojakmi boli tiež sovietski kameramani, ktorí dokumentovali to, čo na mieste videli. Jedným z nich bol aj ruský frontový kameraman Alexander Woronzow.

Našim očiam sa naskytol hrozný obraz. (…) V mnohých barakoch ležali na pričniach ľudia. Boli to kostry potiahnuté kožou s neprítomným pohľadom. Alexander Woronzow

Prvé zábery zachytávajú koncentračný tábor z lietadla a dokumentujú celý rozsah obrovského komplexu vybudovaného nacistami. Kameramani natočili aj oslobodených väzňov i to, čo zostalo po obetiach: okrem iného desaťtisíce topánok, oblečenie, osobné veci ako okuliare či kufre, sedem ton ľudských vlasov, ľudské sánky. Našli sa i stavebné plány, ktoré svedčia o rozsahu a technických detailoch tohto najväčšieho koncentračného a vyhladzovacieho tábora ríše, doslova továrne na smrť, v ktorej zahynulo viac ako milión ľudí, a zvyšky po plyne cyklón B.

Filmové zábery boli neskôr uverejnené v nemeckom dokumentárnom filme Die Befreiung von Auschwitz (Oslobodenie Osvienčimu), ktorý si môžete pozrieť na tomto odkaze (film je v nemčine). Súčasťou filmu je aj svedectvo kameramana Alexandra Woronzowa, ktorý bol v čase natáčania dokumentu v roku 1985 ako jediný z kameramanského tímu ešte nažive.

Alexander Woronzow na záberoch z filmu Die Befreiung von Auschwitz-Birkenau.

Alexander Woronzow na záberoch z filmu Die Befreiung von Auschwitz. Vľavo v roku 1985 a vpravo ako mladý frontový kameraman v roku 1945. Zdroj: https://vimeo.com/126006820

Zábery, konkrétne 18 minút filmového záznamu, neskôr slúžili aj ako dôkazy počas súdneho procesu s nacistami.

Deti v Osvienčime

Na základe dochovaných záznamov historici odhadujú, že spomedzi 1,3 milióna ľudí deportovaných do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo približne 232-tisíc detí a mladých ľudí do 18 rokov (približne 216-tisíc Židov, 11-tisíc Rómov a Sintov, najmenej 3-tisíc Poliakov, viac ako tisíc Bielorusov a značný počet Rusov, Ukrajincov a ďalších).

Väčšina z nich bola deportovaná do Osvienčimu spolu so svojimi rodičmi v rámci čistiek zameraných proti celým etnickým alebo sociálnym skupinám. V tábore bolo zaregistrovaných niečo vyše 23,5-tisíc detí a mladých ľudí z celkového počtu 400-tisíc registrovaných väzňov.

Židovské matky a ich deti na ceste do plynových komôr v máji 1944.

Židovské matky a ich deti na ceste do plynových komôr v máji 1944. Zdroj: Wikimedia Commons/Yad Vashem

Memento pre ďalšie generácie

Všetci očití svedkovia, ktorí sú ešte nažive, boli v čase druhej svetovej vojny deťmi. Dnes majú viac ako 80 rokov a sú poslednými pamätníkmi, ktorí odovzdávajú ďalej svedectvo o hrôzach holokaustu a zverstvách, ktoré nacisti páchali v koncentračných táboroch.

Počet pamätníkov z roka na rok klesá. Konferencie o židovských materiálnych nárokoch (Jewish Claims Conference) odhaduje, že vo viac ako 90 krajinách sveta žije ešte približne 245-tisíc Židov, ktorí prežili holokaust. Väčšina z nich, 49 percent, žije v USA.

Fakty

Holokaust, hebr. ekvivalent šoa, bola „štátom programovo riadená a plánovaná perzekúcia a genocída európskych Židov uskutočňovaná v rokoch 1933 – 1945 nacistickým Nemeckom a jeho satelitmi”.

Tí, ktorí dokážu hovoriť o prežitých hrôzach, považujú za svoju povinnosť, a to aj voči obetiam, odovzdávať svedectvo ďalej. Jedna z najväčších tragédií v dejinách ľudstva má slúžiť ako výstraha a poučenie pre ďalšie generácie.

„Raz bolo povedané, že nepripomínať si holokaust znamená postaviť sa na stranu katov proti obetiam; nepripomínať si znamená zabíjať obete druhýkrát; nepripomínať si znamená stať sa spolupáchateľom nepriateľa. Na druhej strane spomínať znamená súcitiť s obeťami všetkých perzekúcií. Dôstojným pripomínaním si tragédie holokaustu budeme mať na pamäti históriu, nikdy nezabudneme na minulosť, budeme si vážiť všetky životy a vytvárať lepšiu budúcnosť.“ (Holocaust Education & Archive Research Team)

Hovoriť o holokauste (po hebrejsky šoa) je dôležité aj z toho dôvodu, že poznatky o ňom sa 80 rokov po skončení druhej svetovej vojny zo spoločnosti vytrácajú, ako ukázal prieskum Konferencie o židovských materiálnych nárokoch (Jewish Claims Conference). Ide hlavne o mladšiu generáciu, ktorá má o holokauste len slabé vedomosti.

Svedkovia doby: pani Eva Umlauf

Jednou z pamätníčok je aj pani Eva Umlauf, pôvodom z Novák, ktorá sa do Osvienčimu dostala so svojou mamou a so svojím otcom ako dvojročná v roku 1944. Je najmladšou preživšou z Osvienčimu, ktorá má vytetované číslo a ktorá bola zaregistrovaná.

Dlho o prežitých hrôzach nedokázala hovoriť. Po chorobe v roku 2014 sa rozhodla vyrozprávať osud svojej rodiny, z čoho vzišla silná kniha Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči, ktorá bola preložená aj do slovenčiny (Absynt, 2018).

Pani Eva Umlauf ako dospelá a ako 1,5 ročná so svojou mamičkou v pracovnom tábore v Novákoch.

Pani Eva Umlauf ako dospelá a ako 1,5-ročná so svojou mamičkou v pracovnom tábore Nováky. Zdroj: www.eva-umlauf.de Autor portrétu: Konrad Rufus Müller

Dnes má pani Eva Umlauf 82 rokov a žije v Nemecku, kam emigrovala v roku 1966. Pracuje ako psychoterapeutka. To, že spolu s mamičkou a so sestrou, ktorá sa narodila v apríli roku 1945, prežili, považuje za šťastie. „Každý si môže vybrať, čo to bolo, či zázrak, náhoda alebo šťastie. Faktom je, že pri našom transporte sa pokazila lokomotíva, a preto sme sa o tri dni oneskorili. To bolo naše šťastie, že sme dorazili do Osvienčimu až 3. novembra,“ povedala v rozhovore pre český Forbes v roku 2023. Keby boli prišli len o pár dní skôr, skončila by celá rodina v plynovej komore ako transport z Terezína, ktorý prišiel 31. októbra.

Svedkovia doby: Naftali (Juraj) Fürst

Jedným z najstarších pamätníkov holokaustu je Naftali (Juraj) Fürst (92), pôvodom z Bratislavy. Do Osvienčimu sa dostal ako 12-ročný spolu s bratom a rodičmi. Ako dospelý navštívil koncentračný tábor Osvienčim niekoľkokrát, tento rok sa tam vráti štvrtý raz. Nikdy nezabudne na prvé dojmy z koncentračného tábora: komíny krematórií a nacistických dozorcov so psami.

V Osvienčime oddelili Naftaliho s bratom od rodičov. Obaja sa dostali do vedľajšieho tábora Budy. Odtiaľ ich neskôr nacisti presunuli a spolu s bratom absolvovali pochod smrti do Buchenwaldu, kde Naftali ochorel.

Nakoniec sa dočkal v Buchenwalde oslobodenia. Po vojne sa rodina opäť stretla v Bratislave. Naftali Fürst neskôr emigroval do Izraela, kde sa usadil a založil si rodinu.

Ako povedal pre portál ABC News, o prežitých hrôzach dlho nedokázal hovoriť.

Šesťdesiat rokov som nehovoril o holokauste, šesťdesiat rokov som nepovedal ani slovo po nemecky, hoci je to môj rodný jazyk.

Počas účasti na spomienkovom dni pri príležitosti 60. výročia od oslobodenia Buchenwaldu v roku 2005 si však uvedomil, že pamätníkov, ktorí prežili hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu, je stále menej. Ľudia sa podľa neho dokážu viac stotožniť s osudom konkrétneho človeka než s číslami a faktmi.

Fakty

Memory of Nations je jedna z najväčších zbierok spomienok pamätníkov v Európe, ktorí boli svedkami pohnutých udalostí 20. storočia.

V súčasnosti rozpráva svoj príbeh tak často, ako je to len možné, zúčastňuje sa aj na besedách s mladými ľuďmi. „Vždy keď končím, hovorím mladým: ‚to, že ste mohli počuť živé svedectvo (od človeka, ktorý prežil holokaust), kladie na vás väčší záväzok než na niekoho, kto to nezažil: beriete si na svoje plecia povinnosť šíriť to ďalej’.“

Naftali Fürst je predsedom Združenia buchenwaldských väzňov a pracuje na vytvorení pamätnej sochy pre bývalý koncentračný tábor v Seredi na Slovensku. Spomienky Naftaliho Fürsta si môžete vypočuť aj na stránke Memory of Nations.

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

Valné zhromaždenie OSN prijalo 1. novembra 2005 rezolúciu 60/7, ktorou vyhlásilo 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu (Holocaust Remembrance Day – IHRD). Tento dátum pripomína oslobodenie koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a je venovaný pamiatke obetí nacistického režimu.

Rezolúcia tiež podporuje rozvoj vzdelávacích programov slúžiacich na pripomínanie si holokaustu a na predchádzanie ďalšej genocíde. Rezolúcia 60/7 zároveň odmieta akúkoľvek formu popierania holokaustu a vyzýva všetky členské štáty OSN, aby aktívne chránili miesta, ktoré nacisti využívali počas konečného riešenia (napríklad strediská určené na vyvražďovanie, koncentračné tábory a väznice).

Rezolúcia odsudzuje všetky formy „náboženskej neznášanlivosti, podnecovania, prenasledovania alebo násilia voči osobám alebo komunitám na základe etnického pôvodu alebo náboženského presvedčenia“ na celom svete, vychádzajúc zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

Každá jedna obeť holokaustu má svoj príbeh. Viac sa o obetiach nacistického režimu dozviete na stránkach organizácií, ktoré zhromažďujú informácie o ľuďoch, ktorí zahynuli počas holokaustu (napr. www.holokaust.cz, www.ushmm.org).

Zdroj: Auschwitz-Birkenau State Museum (1, 2), www.HolocaustResearchProject.org, Norddeutscher Rundfunk, ABC News, Forbes, www.holocaust.cz, Memory of Nations, tagesschau.de

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup