Pôst sa v tradičnej kultúre na Slovensku prejavoval v strave aj v skromnejšom oblečení.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Popolcová streda, nazývaná aj Škaredá streda alebo Krivá streda, je v kresťanskom kalendári začiatkom veľkého štyridsaťdňového pôstu. Súčasne je to aj koniec fašiangového obdobia. Tento pôst cirkev zaviedla na pamiatku štyridsiatich dní, ktoré Ježiš strávil v púšti a postil sa. Počas omše kňaz kreslí popolom kríže na čelá veriacich.
Suché dni prinášali suchý chlieb…
V minulosti boli pôsty omnoho prísnejšie a dlhšie, ako je tomu dnes. Etnologička Rastislava Stoličná-Mikolajová vysvetľuje v knihe Kuchyňa našich predkov, že okrem štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou a tridsaťdňového pôstu v období adventu cirkev zaviedla aj viacdňové pôsty – „suché dni“, počas ktorých mohli ľudia jesť len suchý chlieb, prípadne ovocie. Okrem toho boli pôsty predpísané aj na každú stredu a každý piatok a neskôr aj na každú sobotu. Úplné hladovanie platilo pre Popolcovú stredu, Veľký piatok a na niektoré dni pred Vianocami (vigílie). Počas pôstneho obdobia sa dokonca používal aj iný riad – hlinené hrnce a drevené lyžice.
Pozrite si
Etnologička dodáva, že v čase, keď sa rozdelila kresťanská cirkev na východnú ortodoxnú a západnú rímskokatolícku, došlo aj k pozmeneniu chápania pôstu. Východná ortodoxná cirkev si uchovala pôstne ustanovenia dodnes. Z tohto dôvodu pravoslávne obyvateľstvo na východe Slovenska nekonzumuje v čase pôstu mäso a mliečne produkty. U rímskych katolíkov boli pôsty postupne zmierňované a skracované. Od roku 1966 sa za najväčší pôst považuje Veľký piatok, keď si veriaci pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. Etnologička dodáva, že vnímanie pôstu nie je v prípade všetkých generácií rovnaké. Staršie generácie udržiavajú pôst aj počas iných príležitostí – Štedrá večera, Popolcová streda, Biela sobota a každý piatok. Od pôstov úplne odstúpili protestanti.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Ktoré potraviny sa považovali za pôstne?
Začiatok pôstu sa odzrkadľoval aj v bežných domácich prácach. Etnologička Emília Horváthová v knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu uvádza, že skoro ráno gazdiné poumývali riady, aby na nich nezostala mastnota z fašiangových jedál. Gazdiné pripravovali pokrmy, ktoré neobsahovali mlieko, syr ani vajcia.
Etnologička Stoličná-Mikolajová v už spomínanej knihe vysvetľuje, že počas pôstu sa mohli používať len rastlinné oleje, prípadne roztopené maslo. Za pôstne ľudia považovali múčne, zeleninové a ovocné jedlá. Mohli sa jesť pokrmy z chladnokrvných živočíchov – ryby, žaby a raky. Povolené tiež boli rôzne polievky, a to kapustová, obilninová, cesnaková, strukovinová a múčna. Okrem toho ľudia jedli prívarky, kaše, chlieb a placky. Obľúbené boli tiež cestoviny, a to rezance alebo šúľance, ktoré mali aj symbolický a magický význam (zaistenie dobrej úrody obilia). Veľké pirohy mali zase zabezpečiť, aby boli kravy tučné.
Prosná a šošovicová kaša mali priniesť do domácnosti hojnosť peňazí. Etnologička uvádza, že ešte na prelome 19. a 20. storočia v čase pôstu ľudia lovili v stojatých vodách Hronu žaby. Špecialitou potom boli varené žabie stehienka v kapustnici.
Z nápojov sa mohli konzumovať pálenka, víno aj pivo. Nesmelo sa však piť mlieko. Tieto prísne pravidlá v stravovaní sa nevzťahovali na malé deti.
Skromný odev mal svoje typické farby
Etnologička Eleonóra Klepáčová na portáli Centra pre tradičnú ľudovú kultúru vysvetľuje, že pôst sa v tradičnej kultúre na Slovensku prejavoval nielen v strave. Ľudia si prispôsobili odev i obrady. Obliekali sa do skromnejších odevov smútočných farieb, akými sú čierna, biela, fialová, modrá i hnedá. Taktiež na tomto portáli etnologička Viera Nosáľová uvádza, že počas obdobia pôstu si ľudia obliekali smútočný odev, ktorý sa používal aj pri pohreboch. Odev bol len málo zdobený alebo celkom bez ozdôb. Smútočnou farbou bola biela.
V priebehu 19. storočia sa v dôsledku mestských vplyvov začali nosiť odevy tmavých farieb, najmä čiernej. Čierna sa stala farbou smútku po 1. svetovej vojne. V pôstne dni nosili do kostola staršie ženy cez plecia prehodený obrus alebo odevnú plachtu. Mladšie ženy mali na hlave čiernu šatku. Mládenci nenosili za klobúkom pierko. Muži nosili na znak smútku, ale aj počas pôstu pracovný odev alebo sviatočný odev.
Zdroje: Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu; Rastislava Stoličná-Mikolajová: Kuchyňa našich predkov; web Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru: www.ludovakultura.sk (heslá: popolcová streda; smútočný odev)
