Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Sme šiesty najtučnejší národ na svete

Galina Lišháková

Hoci na vrchole najobéznejších krajín sa dlhodobo drží USA, Slovensko je už na šiestom mieste. Ak sa včas nespamätáme, do roku 2030 bude obézny každý druhý Európan. 

.

V roku 2015 chodilo po svete s extrémnym prebytkom tuku 600 miliónov dospelých a vyše 100 miliónov detí. Oproti 70-tym rokom minulého storočia sa celosvetovo počet obéznych ľudí strojnásobil.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje obezitu za epidémiu 21. storočia a jedno z najzávažnejších chronických ochorení. Môže sa totiž podieľať až na jedenástich druhoch rakoviny (hrubého čreva, pažeráka, žalúdka, pečene, žlčníka, pankreasu, prostaty, obličiek, prsníkov, vaječníkov, sliznice maternice), ale aj na vzniku srdcovo – cievnych ochorení, hypertenzie, cukrovky a mnohých ďalších zdravotných problémov.

Ročne v dôsledku extrémne obezity zomrú tri milióny ľudí. Týmito informáciami začala MUDr. Adela Penesová, PhD., obezitologička a výskumníčka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave svoju prednášku vo Vedeckej cukrárni Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v Bratislave.

Na obezite má najväčší podiel nezdravý životný štýl.

MUDr. Adela Penesová, PhD., obezitologička a výskumníčka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Foto: Ján Laštinec – CVTI SR

 

Obezita stiera rozdiely medzi pohlaviami

Genetické faktory sa na obezite podieľajú iba medzi desiatimi až pätnástimi percentami, jej najčastejšou príčinou je energetická nerovnováha, teda väčší príjem energie (kalórií), ako je výdaj (to, čo telo spáli). Týmto spôsobom v ňom vzniká zásobu tuku, ktorá funguje ako endokrinný orgán (endokrinné orgány sú napríklad štítna žľaza, hypofýza, nadobličky… – pozn. red.). „Znamená to, že tento tuk vytvára látky, ktoré negatívne ovplyvňujú zápal v tele, zrážanlivosť aj tlak krvi, či citlivosť na inzulín, čo následne zapríčiňuje cukrovku a ďalšie zdravotné problémy. Skrátka, majú dopad na chod celého organizmu,“ hovorí MUDr. Adela Penesová, PhD.

Ďalej zdôrazňuje, že v dôsledku tejto endokrinnej činnosti nadbytočného tuku sa navyše stierajú prirodzené vonkajšie rozdiely medzi mužmi a ženami.„U chlapcov a mužov sa totiž mužský hormón testosterón v tuku premieňa na ženský hormón estrogén, v dôsledku čoho získavajú určité ženské znaky  – zväčšené prsníky, tuk nahromadený v oblasti bokov, menej ochlpenia, tenší hlas. Následkami obezity sú aj menší penis a problémy s erekciou, čo im tiež na mužnosti a sebavedomí nepridá.“ Rovnako ako obéznym dievčatám a ženám hrubší hlas, či mužnejšie ochlpenie, napríklad pod nosom, avšak ako príčina premeny ženského hormónu estrogénu na mužský testosterón. U žien však môžu byť následky aj vážnejšie – polycystycké vaječníky (cysty na vaječníkoch – pozn. red.), poruchy menštruačného cyklu, či problém otehotnieť… 

Tuk potrebujeme, ale…

V klinickej praxi sa telesný tuk určuje podľa jeho percenta v tele (norma je do 25% tuku muži a do 32% ženy), indexu telesnej hmotnosti (BMI) a obvodu pása. Človek s primeranou hmotnosťou má 12 – 16 kg tuku a ten je dôležitý na to, aby si organizmus mohol vyrábať hormóny, či už pohlavné, alebo stresové, reguloval telesnú teplotu a zároveň je aj zdrojom energie.

„Tuk tvorí významnú  časť mozgu, až 6O%, a nachádza sa napríklad aj v svaloch. Ale je rozdiel, či ho v nich má maratónec, ktorý ho spáli pri maratónskom behu, alebo obézny pacient, ktorému zvyšuje riziko cukrovky,“ hovorí lekárka.

No dodáva, že kým zdravý človek nemá tukom obalené ani srdce, ani pečeň, u extrémne obéznych pacientov to nie je nič výnimočné a neostáva to bez dôsledkov. „Ak sa ukladá tuk do ciev napr. koronárnych tepien srdca (to sú tepny, ktoré privádzajú krv do myokardu, čiže srdcovej svaloviny a vyživujú ju – pozn.red.), môže ju postupne či náhle uzavrieť  a spôsobiť infarkt. Kým tuk uložený v pečeni môže spôsobiť steatohepatitídu (zápal pečene), cirhózu, až rakovinu (hepatocelulárny karcinóm),“ objasňuje.

Mali by sme viac konzumovať zdravé mono a polynenasýtené tuky (omega 3), ktorú sú napríklad v olivovom oleji.

Zlé a dobré tuky

Dbať treba nielen na to, či neprijímame veľa tuku, ale aj na to o aký druh tuku ide. Zdraviu škodlivý sa ukázal nadmerný príjem tzv. transmastných kyselín, pretože zvyšuje LDL cholesterol (tzv. „zlý“ cholesterol) a tým zvyšuje aj riziko kardiovaskulárnych ochorení. „Bežne sa tvoria v bachore prežúvavcov, takže sa nachádzajú aj v mlieku a mliečnych výrobkoch, ale aj v jedlách z rýchleho občerstvenia kde sa používajú margaríny a stužené tuky, či v sušienkach, keksoch a ďalších výrobkoch, na ktorých prípravu slúžia aj nekvalitné tuky – najmä palmový a palmojadrový. Mali by sme obmedziť ich konzumáciu, ale aj príjem bravčovej masti, masla, bravčového a červeného mäsa a najmä údenín. A naopak, konzumovať viac zdravé mono a polynenasýtené tuky (omega 3), ktorú sú napríklad v rybách zo studených morí ako losos, tuniak, ale aj v ľanových semiačkach, či olivovom oleji.“

Pri príprave rýchleho občerstvenia sa väčšinou používajú nezdravé tuky.

Pozor na priveľa cukru

Jedným z faktorov prispievajúcich k obezite, okrem prejedania sa a nedostatku pohybu, je nadmerná konzumácia cukru, ktorá vedie k dyslipidémii (prebytku cholesterolu a triglyceridov v krvi), hypertenzii (zvýšenému krvnému tlaku), ochoreniam srdca a ciev, k stukovateniu pečene či k už spomínanej cukrovke.

„V roku 2019 boli uverejnené výsledky štúdie z USA, ktorá sledovala výskyt prediabetu (zvýšeného rizika vzniku cukrovky) v dvoch skupinách mladých ľudí – v skupine vo veku od 12 do 18 rokov mala prediabetes jedna pätina adoslescentov, a v skupine mladých dospelých od 19 do 34 rokov ho mala až jedna štvrtina. USA s priemernou dennou spotrebou cukru 126 g na obyvateľa kraľuje rebríčku krajín s najväčšou konzumáciou cukru (na druhom mieste je Nemecko, na treťom Holandsko). Slovensko s priemernou spotrebou  67 g cukru na deň (zhruba 13 lyžičiek) na obyvateľa je na 22. mieste.  Neznamená to však, že cukor treba zo stravy úplne vypustiť, ale rozhodne ho treba obmedziť na príjem zhruba 30 g cukru na deň, v čom je započítané aj ovocie. Pre ilustráciu, jeden banán má cca 20-25g cukru a jedno stredne veľké jablko 12-14 g cukru,“ vyratúva lekárka.

Alkohol je nielen príliš kalorický, ale aj nebezpečný karcinogén!

Bezpečná dávka alkoholu neexistuje

Priveľa kalórií obsahuje aj všeobecne dostupná droga, alkohol. Jedno veľké pivo ich má toľko ako polovica krémešu a 1 dcl vína toľko ako 50 g čipsov. Pritom nie je zriedkavé, že kardiológovia pacientom odobria jeden – dva poháre vína denne ako prevenciu voči srdcovo – cievnym ochoreniam a ako neškodnú dávku. „Ak sa však spýtate hepatológa (lekára, ktorý sa zaoberá chorobami pečene), alebo psychiatra, ktorý sa zaoberá závislosťami, aká je bezpečná dávka alkoholu, obaja vám povedia, že bezpečná dávka alkoholu neexistuje.“ Naopak, jeho konzumácia predstavuje priveľké riziko nielen pre možný vznik závislosti, ale aj preto, že pri jeho príprave vzniká až 18 karcinogénnych (rakovinotvorných) látok a jeho konzumácia priamo súvisí so zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva aj ďalších orgánov tráviaceho traktu.

„Alkohol dokonca patrí do skupiny karcinogénov 1. triedy, je v tej istej kategórii ako azbest. Slováci by mali aj v tomto smere ubrať, pretože spotrebujú v priemere 12 litrov čistého alkoholu ročne na obyvateľa, čo je oproti svetovému priemeru dvojnásobok.“

Príklad by sme si mohli vziať napríklad z Austrálie, kde sa povinne alkoholické nápoje označujú štítkami s varovnými informáciami o jeho škodlivosti pre deti, tehotné ženy aj vodičov.

Zázračný liek proti obezite neexistuje. Riešenie je však na dosah - zmena stravy a zmenšenie porcií.

Hľadanie zázračnej tabletky

Zbaviť sa prejedania môže byť rovnako ťažké ako zbaviť sa alkoholizmu, aj preto vedci v snahe pomôcť extrémne obéznym pacientom neustále vyvíjajú lieky, ktoré by dokázali tuk spáliť. Zatiaľ však všetky spôsobujú nepríjemné vedľajšie účinky.

Jeden preparát môže neprimerane zvyšovať telesnú teplotu, druhý viesť k úporným hnačkám, tretí, zo skupiny antidiabetík (liekov na cukrovku), tzv. GLP-1 analóg sa aplikuje injekčne a môže vyvolať nauzeu (pocit na zvracanie), ďalší bol dokonca stiahnutý z trhu pre zvýšený výskyt samovrážd.

Nádejne vyzerali pokusy s implantáciou črevnej mikroflóry od chudých ľudí do čriev obéznych (každá skupina ju má totiž inú). Jej pomocou síce obézni stratili na váhe, ale ako náhle ju prestali dostávať, znovu pribrali. Nestačí totiž zmeniť črevnú mikroflóru a ďalej jesť fastfoody, treba zmeniť aj spôsob stravovania, ktoré významne ovpyvňuje aká črevná mikroflóra črevá osídli.

Chirurgické zmenšenie žalúdka a podobné zákroky sú tiež len čiastočným riešením.

Pomôžu chirurgovia?

Ďalšiu pomoc ponúka metabolická chirurgia prostredníctvom chirurgických zákrokov ako napr. bandáž  žalúdka, jeho plikácia – na žalúdku sa vytvorí záhyb, ktorý sa vsunie do jeho vnútra a zašije nevstrebateľnými stehmi, odstránenie jeho časti, alebo bypass žalúdka, čo znamená, že žalúdok sa najprv spojí s črevom, a potom sa koniec tenkého čreva pripojí k inej časti čreva, alebo sa skráti.

„Dokonca si pacient môže pomocou gastrofibroskopu nechať do žalúdka vložiť špeciálny balónik napustený fyziologickým roztokom, vďaka čomu sa mu zmenší objem žalúdka aj porcie jedla. Časovo je to však obmedzené na maximálne päť – šesť mesiacov. Ďalšia endoskopická metóda spočíva v zavedení tzv. „duodeno-jejunal sleeve“, čo je čosi ako „rukáv“, 50 cm dlhý tunel, ktorý chirurgovia vsunú cez žalúdok a našijú na začiatku dvanástornika. Tým sa zabráni vstrebávaniu živín a  pacient chudne. Aj túto pomôcku však môže mať pacient v tele len dočasne, maximálne rok. A navyše, nie je to lacná záležitosť, stojí takmer 6 000 eur. Existuje ešte jedna metóda tzv. reverzný PEG – pacient si nechá zaviesť do žalúdka hadičku, ktorá má vývod s „kohútikom“ na povrchu brušnej steny a tridsať minút po najedení ho uvoľní, čím potravu vypustí do vedra – ja ju však nazývam asistovanou bulímiou.“

 

Dôsledok psychických problémov

Skrátka, najlepším liekov v tomto prípade je obyčajný sedliacky rozum – menej jesť a viac sa hýbať. „Psychológovia však hovoria, že obezita vzniká aj dôsledkom absencie lásky, pozornosti a sebaúcty.  Ak človeku chýba nejaké životné potešenie, častokrát si ho nahrádza práve jedlom. Takže neodsudzujte obéznych ľudí. Pri svojich pacientoch som sa naučila, že to množstvo tuku v ich tele častokrát odráža množstvo ich problémov a ťažkých životných tráum, ktorými si prešli. Preto pri ich liečbe v Biomedicínskom ústave SAV úzko spolupracujeme aj so psychológmi a plánujeme, že postupne budú menežovaní komplexne, od diabetológa, dietológa, cez fyzioterapeute a psychológa. Ďalším krokom by mala byť aj plná úhrada bariatrických/metabolických chirurgických zákrokov zdravotnými poisťovňami.“

Foto: Pixabay, Ján Laštinec – CVTI SR

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky