Slovenské národné múzeum otvorilo vo svojich priestoroch putovnú výstavu, na ktorej predstavuje témy diskriminácie a predsudkov.
Slovenské národné múzeum (SNM) v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku a spoločnosťou Film Europe otvorilo 8. júna 2022 výstavno-edukatívny projekt Nechajte ma byť takou, aká som. Životný príbeh Anny Frankovej.
Pre verejnosť bude výstava sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave od 9. júna do 15. augusta 2022.
Návštevníci výstavy v Slovenskom národnom múzeu si až do jej ukončenia budú môcť zakúpiť spolu so vstupenkou v pokladni aj knižnú publikáciu vo forme komiksu pod názvom Denník Anny Frankovej. Autormi diela sú Ari Folman a David Polnský.
Zhmotnené posolstvo Anny Frankovej
Silný príbeh nemeckej Židovky Anny Frankovej, ktorá sa počas 2. svetovej vojny ukrývala spolu s rodinou a priateľmi v holandskom Amsterdame pred nacizmom, sa vďaka knižnému vydaniu jej osobných denníkových záznamov stal známym v mnohých krajinách sveta. Unikátne svedectvo tragédie doby očami tínedžerky sa v súčasnosti dočkalo mnohých foriem umeleckého spracovania.
Pri príležitosti uvedenia nového filmu Ariho Folmana Kde je Anna Franková do slovenských kín sa v distribučnej spoločnosti Film Europe zrodila myšlienka prepojiť a sprostredkovať tému čo najširšej verejnosti vo forme niekoľkých výstupov
„Posolstvo Anny Frankovej je dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Narastajúca diskriminácia, extrémizmus, antisemitizmus a popieranie holokaustu je zdvihnutým prstom v demokratickej spoločnosti, v ktorej žijeme. Vzdelávať mladú generáciu je aj našou úlohou, preto sme sa ohľadom širšej spolupráce obrátili na partnerov Slovenské národné múzeum a Nadáciu Milana Šimečku, aby sme spoločne prepojili film, výstavu a knihu do jedného unikátneho vzdelávacieho projektu,“ povedal Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá sa venuje distribúcii ocenených festivalových a európskych filmov na Slovensku i v Česku.
Chcú osloviť mladú generáciu
Táto medzinárodná putovná výstava z dielne Anne Frank House v Amsterdame zoznamuje na pozadí príbehu Anny Frankovej mladú generáciu s aktuálnymi témami, ako sú diskriminácia, rasová nenávisť a predsudky voči „inakosti“. Nadácia školí z radov študentov vlastných edukátorov tak, aby mohli ďalej oboznamovať svojich rovesníkov. „Budúci sprievodcovia a budúce sprievodkyne si na vlastnej koži vyskúšajú, aké je to, keď ich niekto „nálepkuje“. Zo skúsenosti vieme, že sa potom stanú k týmto témam citlivejší a dokážu zážitok rovnakým spôsobom sprostredkovať v školách ďalším mladým ľuďom,“ prezradila Veronika Fishbone Vlčková, riaditeľka Nadácie Milana Šimečku.
Aby projekt vo forme múzejnej prezentácie nestratil svoju edukatívnu silu, organizátori poskytnú študentské lektoráty priamo vo výstavných priestoroch, a to raz týždenne v sobotu od 14.00 do 16.00 hodiny (lektorát začína vždy každú celú hodinu).
„Hoci nejde o klasický výstavný projekt v Slovenskom národnom múzeu, uvedomujeme si predovšetkým jeho hodnotu a potenciál osloviť našich návštevníkov s týmito citlivými témami, ktoré rezonujú viac ako inokedy v súčasnej spoločnosti, a my k nim nesmieme ostať ľahostajní,“ dodal Branislav Panis, generálny riaditeľ SNM.
Vzdelávací program k výstave pre školské kolektívy je možné si vopred rezervovať na adrese: veronika@nadaciams.sk. Film Kde je Anna Franková je aktuálne premietaný v kinách na celom Slovensku.
Zo života Anny Frankovej
Denník Anny Frankovej sa stal jedným zo symbolov tragického osudu miliónov ľudí židovského pôvodu počas druhej svetovej vojny. Dostala ho na svoje trináste narodeniny, no vtedy ani netušila, aké významné posolstvo bude niesť. Listy denníka vypĺňala počas dvoch rokov svojho života, keď sa ukrývala pred nacistickým režimom.
Na prvé stránky poznačila: „Dúfam, že sa ti budem môcť so všetkým zdôveriť, ako som sa ešte nikdy nikomu zdôveriť nemohla, a dúfam, že mi budeš veľkým zdrojom útechy a podpory.“
Jej rodičia sa s nástupom 2. svetovej vojny v Nemecku prestali cítiť bezpečne a kvôli pracovným problémom aj hospodárskej kríze sa presťahovali do holandského mesta Amsterdam, kde žili normálnym životom. Otec Anny Frankovej si založil továreň na výrobu želatíny, ktorá sa pridávala do džemov.
Život v úkryte im vydržal dva roky
Postupne však nastal útlak židovského národa a nemecká diktatúra nariadila opatrenia, ktoré obmedzovali ich život. Nesmeli byť majiteľmi obchodov a domov, neskôr im zhabali majetky a mnohokrát boli krivo obvinení a prenasledovaní. Nacisti sa tak najkratšou cestou zmocňovali dôležitých hospodárskych a politických pozícií, ktoré boli Židmi obsadené.
Po tom, ako Annina sestra Margot dostala list, v ktorom ju povolávajú do pracovného tábora v Nemecku, sa v roku 1942 stala ich úkrytom zadná časť domu, kde sídlila otcova firma. Takmer po dvoch rokoch skrývania, konkrétne 4. augusta 1944, bol ich úkryt prezradený. Následne boli deportovaní do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Sestry Frankové boli ušetrené okamžitej smrti v plynových komorách a namiesto toho ich poslali do Bergen-Belsenu, koncentračného tábora v severnom Nemecku. Vo februári 1945 zomreli na týfus a ich telá hodili do masového hrobu.
Od leta 1942 do septembra 1944 deportovali nacisti a ich holandskí spolupracovníci do vyhladzovacích táborov počas holokaustu viac ako 100 000 Židov v Holandsku.
Anna zapísala dokopy 360 strán a písanie milovala. Svedčí o tom aj jej poznámka z 5. apríla 1944: „Keď píšem, môžem zo seba striasť všetky problémy.“
Annin otec bol jediným, kto z rodiny prežil. Denník mu odovzdala jedna z jeho zamestnankýň, ktorá ho v úkryte našla. Rozhodol sa časť z neho publikovať. Annin sen stať sa spisovateľkou sa touto cestou teda naplnil. „Anna, ktorá sa objavila predo mnou na papieri, bola veľmi odlišná od dcéry, ktorú som stratil. Nemal som potuchy o hĺbke jej myšlienok a pocitov,“ uvádza otec Otto Frank. V denníku zachytáva svoje vnímanie sveta okolo, strasti, stratu súkromia, obavy, ale aj pocity lásky a nádeje na svetlú budúcnosť.
Zdroj: TS SNM, History, Britannica, AnneFrank