Do jari môžu mať štvornásobné účty za teplo. Mestské rady navrhujú, aby sa zohrievali v kultúrnych inštitúciách či kostoloch.
Pohľad do priestoru známeho Prírodovedného múzea v Londýne. Zdroj: iStockphoto.com
Pre rastúce ceny za energie mnohí obyvatelia Veľkej Británie rátajú s tým, že si nebudú môcť doma dostatočne zakúriť. Keďže vláda sa tým podľa nich dostatočne nezaoberá, spojili sa mestské rady viacerých miest v krajine a riešenie hľadajú spoločne. Aby ľudia nepomrzli, navrhujú, že by sa mohli prísť zohriať do verejných kultúrnych a vedeckých inštitúcií, komunitných centier a kostolov.
Podľa amerického spravodajského portálu The Huffington Post prišiel s týmto nápadom na začiatku júla tohto roku Martin Lewis, odborník na sporenie peňazí. „Nemôžem uveriť, že to píšem, ale zaujímalo by ma, či túto zimu budeme potrebovať ‚tepelné banky’,“ uverejnil na Twitteri, pričom ich priblížil ako „ekvivalent potravinových bánk“ pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kúrenie. Na týchto miestach by totiž mohli tráviť svoje dni bez nákladov.
Nejde o novú myšlienku. V roku 2021 skupina na podporu komunity v Bungay (mesto, ktoré sa nachádza v grófstve Suffolk vo východnom Anglicku) vytvorila Projekt teplých miestností, ktorý poskytol vykurované priestory obyvateľom mesta a jeho susedných dedín.
Cena za kúrenie môže stúpnuť štvornásobne
Podľa odhadov viacerých britských denníkov by mohla doterajšia cena za vykurovanie, ktorá predstavuje v priemere 1971 libier (2 307 eur) na domácnosť, v októbri stúpnuť najmenej na 3500 libier (4907 eur), čiže až o 77 percent. Do jari sa predpokladá ďalšie zvyšovanie, približne do 5 000 libier (5853 eur). Podľa CNBC, amerického spravodajského kanála zameraného na informácie o finančných trhoch, energetická konzultačná spoločnosť Auxilione odhaduje, že budúci rok v apríli sa táto časť životných nákladov môže vyšplhať až na 6 089 libier (7971 eur), čo je štvornásobok oproti súčasnosti.
Prečo Briti platia za teplo viac ako Európania
Už pred súčasnou energetickou krízou vyvolanou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine bolo o Britoch známe, že na kúrení šetria aj v tých najväčších zimách, lebo je drahé. Hoci Británia dováža z Ruska len malé percento svojho plynu, čelí dnes oveľa prudkejšiemu zdražovaniu energií ako Európa. Jednak preto, že má menej jadrovej a obnoviteľnej energie, a tiež preto, že nemá takú kapacitu na skladovanie plynu, je nútená nakupovať na krátkodobom spotovom trhu (ide o trh, kde sa obchoduje s cennými papiermi, komoditami alebo cudzou menou „priamo na mieste“ a tieto sú okamžite doručené kupujúcemu – pozn. red. podľa capital.com).
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Podrobnejšie to vysvetlil spravodajskému portálu CNN Henning Gloystein, riaditeľ pre energetiku, klímu a zdroje v Eurasia Group. „Mnohí maloobchodní poskytovatelia energie v Spojenom kráľovstve neboli skutočnými výrobcami energie. Namiesto toho nakupovali elektrinu a plyn na veľkoobchodnom trhu a potom ich predávali maloobchodným zákazníkom, ako sú domácnosti. To znamenalo, že akonáhle sa veľkoobchodné náklady zvýšili vysoko nad to, čo si dodávatelia mohli legálne účtovať, skrachovali.“ Gloystein tiež priblížil, ako odlišne v tomto smere funguje Európa: „Väčšina krajín má prísnejšie predpisy pre dodávateľov vrátane pravidiel navrhnutých tak, aby ich chránili pred náhlymi cenovými skokmi. Ceny, ktoré platia domácnosti v Spojenom kráľovstve, podliehajú stropu, ktorý sa však upravuje každých šesť mesiacov – toto obdobie sa má skrátiť na tri –, čo znamená, že účty rastú rýchlejšie v súlade s veľkoobchodnými nákladmi.“
Pracujúci doma sa možno vrátia do kancelárií
Podľa Úradu pre národnú štatistiku Veľkej Británie sa od pandémie nového koronavírusu zvýšil počet osôb pracujúcich z domu. Od 28. apríla do 8. mája tohto roku pracoval z domu jeden zo siedmich ľudí a mnohí plánovali prejsť na hybridnú prácu, čiže čiastočne z domu a čiastočne z kancelárie. Podľa Matta Copelanda z charitatívnej organizácie National Energy Action, ktorá sa zaoberá palivovou chudobou, masívne zvyšovanie účtov za energie takto pracujúcich prinúti premýšľať o úplnom návrate do vyhriatej kancelárie.
Pekná a zároveň absurdná myšlienka
Britský denník The Mirror píše, že Mestská rada v Bristole bola jednou z prvých, ktorá sa zaoberala zriaďovaním „tepelných bánk“. Marvin Rees, starosta tohto mesta, tvrdí, že o nich diskutovali už od mája minulého roka.
Možnosť používania „tepelných bánk“ dnes zvažujú i Mestské rady Birminghamu, Dundee, Glasgowa a Aberdeenu. Obyvatelia Birminghamu si budú môcť vybrať „tepelnú banku“ spomedzi komunitných centier, knižníc alebo kostolov na mape. Veľa závisí aj od toho, kto budúci mesiac nahradí Borisa Johnsona vo funkcii premiéra. I keď Johnson ešte prisľúbil, že ktokoľvek to bude, oznámi „ďalší obrovský balík finančnej podpory, aby pomohol ľuďom prekonať krízu“, nemôže však vedieť, do akých druhov pomoci financie z tohto balíka vloží.
Nápad s tepelnými bankami v spomínaných inštitúciách a kostoloch je pekná a zároveň absurdná myšlienka.Pekná preto, že ukazuje ako sa ľudia v núdzi spájajú, ako silnejší myslia na slabších. Absurdná preto, že účelom múzeí a galérií nie je poskytovať národu teplo, ale poznanie a kultúru. Kto vie, či ľudia, ktorí do nich vojdu len preto, že im je zima, nepoškodia z frustrácie vystavované exponáty, veď politici, ktorých si zvolili, by sa mali postarať o to, aby si mohli dovoliť zakúriť doma. No možno sa vďaka tejto charitatívnej aktivite ľudia začnú viacej zaujímať o vedu a kultúru, možno stúpne počet veriacich, nad ktorých úbytkom mnohí už roky žalostia a celkovo bude mať situácia na ich životy pozitívny vplyv. Alebo pribudne odporcov vzdelávania a kultúry, ešte viac ľudí vystúpi z cirkví. Môže sa to vyvinúť všelijako. Veď uvidíme…
Zdroje: The Huffington Post, CNBC, CNN, capital.com, The Mirror, NBS kalkulačka
