V Iži pri Komárne, niekdajšej Kelemantii, sa uskutočnila Letná škola archeológie. Zúčastnili sa na nej študenti zo Slovenska, z Česka aj Maďarska.
Účastníci Letnej školy archeológie s archeologičkou Miroslavou Daňovou. Zdroj: truni.sk
Iža pri Komárne je jednou z mála oblastí na území Slovenska, kde dlhodobo pôsobili rímski vojaci. Po viac ako sedemnástich storočiach ostali po nich zvyšky tábora spolu s kúpeľmi a pravdepodobne aj mostom. Ten pravdepodobne spájal Kelemantiu (ako sa toto miesto zvyklo v minulosti nazývať) s veľkým rímskym táborom Brigetio, ležiacim na druhej strane Dunaja.
V oboch lokalitách prebieha archeologický výskum. Ten slovenský je v gescii Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v úzkej spolupráci s Trnavskou univerzitou v Trnave. Jeho vedúcim je Ján Rajtár, ktorý stál spolu s Klárou Kuzmovou pri najrozsiahlejších výskumoch lokality od roku 1978 a ktorý sa i dnes delí o svoje skúsenosti s vysokoškolákmi.
Letná škola archeológie
Tak ako po iné roky, aj túto sezónu sa tu uskutočnila Letná škola archeológie. „Je to mimoriadna príležitosť, kde majú naši študenti možnosť objavovať antické dedičstvo a kultúru antiky,“ uviedla docentka Miroslava Daňová z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Archeológia sú nikdy nekončiace puzzle, ktoré budú pokračovať aj pre ďalších bádateľov. archeologička Miroslava Daňová
„Dunaj bola živá tepna, ktorou sa dopravovalo napríklad obilie. Vojaci sa tade presúvali pozdĺž všetkých častí rímskeho impéria.“ Európska veľrieka oddeľovala rímsky svet od barbarov, ktorí mali inú kultúru a iný jazyk ako Rimania. „A občas aj iné názory,“ dodala popredná slovenská archeologička.
Slovenská archeologička Miroslava Daňová. Zdroj: truni.sk
Svetové dedičstvo UNESCO
Od roku 2021 je rímsky kastel v Iži súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Okrem Vlkolínca, Levoče či Banskej Štiavnice tak Slovensku patrí ďalší zápis – západný Dunajský Limes. Ten obsahuje 77 pamiatok viacerých krajín vrátane kastelu Gerulata pri Rusovciach a tábora v Iži, ktorý je už pravidelne centrom vedeckého výskumu Trnavskej univerzity v Trnave.
V júli 2024 sa v Iži vystriedali dva turnusy. Účastníci Letnej školy archeológie boli nielen z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Záujem prejavili študenti Masarykovej univerzity v Brne, Karlovej univerzity v Prahe a Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti. Vzhľadom na to, že prevyšoval kapacity, uvažuje sa do budúcna o rozšírení Letnej školy archeológie. Partnermi sú Archeologický ústav SAV aj Podunajské múzeum v Komárne a obec Iža. Letnú školu podporuje Medzinárodný vyšehradský fond.
Prax aj nové zručnosti
Popri archeológii sa účastníci priúčajú aj novým zručnostiam, napríklad manuálnej práci, nehovoriac o tom, že ich takáto skúsenosť odborne posúva vpred. Okrem výskumu a dokumentácie sa počas Letnej školy archeológie študenti stretajú s odborníkmi špecializujúcimi sa napríklad na keramiku, kovy či tehly.
Účastník Letnej školy archeológie pri čistení nálezov. Zdroj: truni.sk
Nové nálezy treba očistiť, odfotografovať a správne zapísať do prírastkového katalógu. Nechýba ani návšteva múzea či exkurzia do Brigetia. Účastníci sa zžívajú so svojím budúcim povolaním. „Na výskumnej ploche postupne získavajú väčšiu zodpovednosť primeranú ich schopnostiam a zručnostiam. Učia sa sami riešiť nálezové situácie, ku ktorým musia pristupovať individuálne. Rozprávame sa nahlas o tom, čo vidíme, a učíme sa spoločne postupovať. Je tu priestor na individuálnu výučbu a vysvetlenie súvislostí,“ opisuje Miroslava Daňová, ktorá sa ako potápačka okrem iného venuje tiež archeológii pod vodou.
Dokumentačno-vedecký výskum
Výhodou Letnej školy archeológie je aj to, že v Iži neprebieha záchranný (teda často veľmi rýchly) výskum, ale dokumentačno-vedecký. „Čiže máme svoje tempo, ktoré nám vyhovuje na to, aby sme zdokumentovali všetky plochy a všetky vrstvy, na ktoré narazíme.“
Po Letnej škole archeológie jej absolventi lepšie chápu analýzy vzoriek, vedia nakresliť nálezové situácie, poznajú výsledky fotogrametrie alebo si vyskúšali kategorizáciu predmetov či ich rekonštrukciu.
Z histórie tábora
Archeologický ústav SAV uvádza, že Rimania postavili prvú pevnosť na ľavom brehu Dunaja v Iži – v predpolí vojenského tábora Brigetio – za vlády cisára Marca Aurelia (161 – 180) v období tzv. markomanských vojen. Tento drevozemný tábor po krátkom čase vyhorel pri nečakanom germánskom útoku a nahradila ho práve stavba kamenného kastelu, kde dnes prebieha výskum. Táborisko sa nachádza blízko Komárna a obchádza ho frekventovaný cyklochodník.
Záber z náleziska počas výskumu prebiehajúceho v rámci Letnej školy archeológie. Zdroj: truni.sk
Rímsky kastel zanikol v 4. storočí. „Predpokladáme, že sa tak stalo niekedy v období po smrti cisára Valentiniána I. v roku 375. Nevieme zatiaľ s istotou povedať, či Rimania odišli hrdo a so vztýčenou hlavou a prenechali tento priestor nejakým federátom, čiže spojencom, alebo museli toto miesto opustiť po veľmi nepriaznivých vojenských prehrách.“
Nikdy nekončiace puzzle
Iža uchováva 200-ročnú pamiatku na pobyt Rimanov na našom území a archeológia nám prezrádza viac o ich spôsobe života. „Rímski vojaci, ktorí tu slúžili, boli v dennodennom kontakte s nepriateľmi. Potrebovali pre seba a svoje kone dostatočné zásoby potravy a všetkých vecí, na ktoré mali nárok. Napríklad dostávali pravidelný prídel bieleho vína strednej kvality, ktoré bolo pre nich osviežujúce a ktoré pili rozriedené vodou,“ približuje docentka Miroslava Daňová. Existenciu dodávok vína dokladujú transportné amfory, ktoré sa tu našli. Po Dunaji tiež zrejme legionárom dovážali olivový olej.
„Archeologické bádanie je veľmi dôležitou súčasťou doplnenia informácií, ktoré nám potom vytvoria lepšiu predstavu o tom, ako tu Rimania žili,“ vysvetľuje Miroslava Daňová. „Napriek tomu, že si možno niekto myslí, že všetko už je preskúmané a nájdené, archeológia sú nikdy nekončiace puzzle, ktoré budú pokračovať aj pre ďalších bádateľov.“
Zdroj: TS Trnavská univerzita v Trnave
(zh)
