Slovenský vedec vytvoril rozsiahly digitálny archív dobovej arabskej tlače z osmanskej éry

Bohatá novinová databáza je dôležitým nástrojom pri riešení multidisciplinárneho projektu Neskoroosmanskí Palestínčania.

Noviny al-Quds [Jeruzalem], č. 378, 17. 1. 1914, strana 1. Zdroj: SAV

Výsledkom dve desaťročia trvajúceho systematického výskumu slovenského arabistu Emanuela Bešku z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i., je rozsiahly digitálny archív arabských novín z osmanskej éry, ktorý obsahuje vyše 120-tisíc novinových strán.

Bohatá novinová databáza je dôležitým nástrojom pri riešení multidisciplinárneho projektu Európskej rady pre výskum (ERC) pod názvom Late Ottoman Palestinians (Neskoroosmanskí Palestínčania). ERC grant sa realizuje na Univerzite v Bochume a jeho hlavným riešiteľom je profesor Johann Büssow.

Pozrite si

Dnes je po ňom pomenovaný známy Kempelenov inštitút moderných technológií. Viete, kto bol Wolfgang von Kempelen?

23. januára 2024 | Andrea Fedorovičová

Cieľom je výskum sociálnych stratégií

V rámci projektu sa medzinárodný vedecký kolektív usiluje priniesť nové pohľady na spoločenské a kultúrne zmeny, ktoré sa odohrávali v Palestíne v neskoroosmanskej ére. Išlo o obdobie, v ktorom sa prelínali viaceré kľúčové procesy a významnú rolu zohrávali európsky imperializmus, centralizácia a budovanie štátneho aparátu, ako aj narastajúca integrácia Osmanskej ríše do globálnej ekonomiky.

Hlavným zámerom projektu je skúmanie sociálnych stratégií, ktoré využívali neskoroosmanskí Palestínčania, aby čelili rôznym výzvam na individuálnej i kolektívnej úrovni.

Projekt čerpá z doteraz nepreskúmaných archívnych materiálov – predovšetkým z osmanských súpisov obyvateľov z oblasti Palestíny, ktoré boli zostavené na prelome 19. a 20. storočia. Tieto registre zahŕňajú celkovo pol milióna osôb vrátane tých, ktoré sú vo väčšine prameňov neviditeľné, čiže vrátane žien, detí a vidieckeho obyvateľstva.

Mnohé výtlačky sa zachovali v zlom stave. al-Muršid [Sprievodca], Santiago de Chile, 7. 11. 1912. Zdroj: SAV

Veľká časť písomností bola zničená

Kľúčovú úlohu v pochopení dejín Palestíny zohráva tiež dobová arabská tlač, a to nielen z oblasti samotnej Palestíny, ale i z okolitých regiónov – najmä Bejrútu, Damasku, Káhiry a arabskej diaspóry v Južnej a Severnej Amerike.

„Pre pohnuté dejiny Palestíny v priebehu 20., ako aj 21. storočia bola veľká časť písomných dokumentov vrátane arabskej periodickej tlače zničená a zachované výtlačky novín sú roztrúsené v knižniciach a archívoch nielen po celom Blízkom východe, ale aj v Európe a na americkom kontinente,“ vysvetľuje zostavovateľ digitálneho novinového archívu E. Beška.

Možnosti využitia periodickej tlače pri riešení projektu opísal vedec v aktuálnom príspevku do vedeckého blogu ERC projektu s názvom The Arabic periodical press: A rich source of information on late Ottoman Palestine.

Výsledky ERC grantu plánuje Beška využiť vo vlastnom výskume zameranom na formovanie palestínskej identity na prelome 19. a 20. storočia. Jeho prvá štúdia na túto tému (v spoluautorstve so Zacharym Fosterom) The Origins of the term ʻPalestinianʼ (ʻFilasṭīnīʼ) in late Ottoman Palestine, 1898–1914 dosiahla veľký spoločenský impakt. Doposiaľ má už viac než 26-tisíc pozretí.

Viac informácií o ERC projekte Late Ottoman Palestinians nájdete na stránke: https://ercloop.hypotheses.org/loop.

Zdroj: SAV

(JM)