Komplexne preskúmané pohrebisko patrí k najväčším svojho druhu v severnom Potisí.
Výskum žiarového hrobu z halštatskej doby. Foto A. Gašpar
Archeológovia a technici z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., pod vedením Mareka Vojtečka a Michala Chebena majú za sebou prvý polrok súboru archeologických výskumov na jednej z najväčších stavieb na území Slovenska – industriálneho parku vo Valalikoch neďaleko Košíc. Výskum potvrdil, že komplexne preskúmané pohrebisko patrí k najväčším svojho druhu v severnom Potisí.
Jedinečná možnosť skúmať celé náleziská
Zároveň sa dokázalo, že potenciálna stavba naruší relatívne veľký počet archeologických nálezísk. „Výhodou tohto typu veľkoplošných výskumov je, že archeológovia majú pri stavbe možnosť skúmať nielen fragment nálezísk, ako to býva pri menších stavbách, ale aj celé sídliská či pohrebiská. To zásadne zlepšuje možnosti ich interpretácie a rekonštrukcie osídlenia regiónu, sociálnej štruktúry obyvateľstva, vzťahu človeka a krajiny v dávnych dobách,“ objasnil Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Urna z bronzovej doby. Foto A. Gašpar
Rôzne kultúry na území
Doteraz vedci preskúmali osadu ľudu badenskej kultúry z neskorej kamennej doby, rad zvyškov eneolitických mohýl, kenotaf – symbolický hrob otomansko-füzesabonyskej kultúry zo staršej bronzovej doby. Ďalšie pohrebisko predstavuje približne 30 žiarových popolnicových hrobov ľudu pilinskej kultúry z mladšej bronzovej doby. Určitý solitér tvorí urna z halštatskej doby.
„Je teda pravdepodobné, že časť skúmaného priestoru človek podvedome spájal s vhodným miestom na rituálne účely,“ priblížil nálezy Adam Gašpar.
V rámci výskumu sa odkryl fragment germánskej osady z rímskej doby. Pozoruhodná podľa archeológov je rozsiahla osada z včasného stredoveku predbežne datovaná do 9. až 11. storočia, ktorá patrí k najväčším svojho druhu na východnom Slovensku. Tvorili ju zahĺbené domy – zemnice –, ktoré často majú v jednom z kútov kamennú pec, zásobné jamy a ďalšie druhy objektov.
Hrob jazdca s časťou koňa. Foto L. Luštíková
Pohrebisko z 10. storočia
Podľa riaditeľa Ruttkaya je nesmierne dôležité preskúmanie pohrebiska datovaného do 10. storočia, prípadne do začiatku 11. storočia pod odborným vedením Lucie Luštíkovej.
„Odkrylo sa viac ako 280 hrobov. Väčšinu pochovaných položili do hrobových jám, niekedy do drevenej rakvy, orientovaných približne západ – východ, s hlavou na západ. To v predstavách vtedajších ľudí zabezpečilo, aby nebožtíka v posmrtnom živote ohriali prvé lúče vychádzajúceho slnka,“ dokreslila Lucia Luštíková.
Doložené sú detské, ženské, mužské hroby. Podľa archeologičky pohrebisko vykazuje viaceré atribúty prítomnosti novoprichádzajúceho staromaďarského etnika. Dokladujú to napríklad dva jazdecké hroby, kde sa podľa dobových zvykov starých Maďarov vkladali do hrobu aj časti koní (hlava a dlhé končatiny), strmene, tulce so šípmi či železné zubadlá.
V mužských hroboch sú medzi nálezmi ozdobné kovania opaskov a odevu, nože, ocieľky, pracky, gombíky, prstene, koráliky a keramické nádoby. K ojedinelým milodarom v hroboch patria zbrane, ako je meč, sekera a kostené obloženia luku. Ženské hroby obsahovali záušnice, ozdobné kovania našívané na odevy, vlasové kotúče, nity zdobiace topánky, nákrčník, náramky, prstene, koráliky a keramické nádoby. Detské hroby štandardne obsahovali menej nálezov – keramické nádoby a ojedinele nožík, záušnice, koráliky a rôzne závesky. Do hrobov sa vkladala aj mäsitá strava, z čoho sa nám zachovali kosti zvierat, uložené pri nohách alebo pri hlave.
Najväčšie svojho druhu v severnom Potisí
Vedci z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., zdôrazňujú, že komplexne preskúmané pohrebisko patrí k najväčším svojho druhu v severnom Potisí.
Pripravované súbory prírodovedných analýz – fyzická antropológia, stabilné izotopy, parazity, rádiouhlíkové datovanie, archeogenetické analýzy – umožnia rekonštruovať nielen postup pochovávania, ale aj zdravotný stav pochovaných, spôsob ich stravy, vzťah domáceho a prichádzajúceho obyvateľstva, spresnia čas pochovávania a počet pochovaných generácií. V kombinácii s archeologickou analýzou a vyhodnotením ďalších nálezísk z regiónu osvetlia udalosti medzi obdobím Veľkej Moravy a vznikom uhorského kráľovstva.
Zdroj: SAV
(JM)
