Zmapované miesta sú opísané v interaktívnej mape, v ktorej je možné dohľadať informácie o počte obyvateľov obcí, o histórii sídel a dôvodoch ich zániku.
Relikty poslednej stavby z obce Hřibová v okrese Jeseník. Zdroj: Mendelova univerzita v Brne
Českí vedci zmapovali viac ako sto sídel, ktoré na Morave a v Sliezsku po druhej svetovej vojne a v nasledujúcich rokoch nadobro zanikli. Vo Velkých Losinách a v Březovej nad Svitavou teraz vznikajú náučné chodníky, ktoré sa otvoria počas prázdnin a turistom tak pripomenú zaniknuté sídla.
S históriou tamojších miest sa návštevníci zoznámia nielen z vystavených panelov, ale aj vďaka mobilnej aplikácii, prostredníctvom ktorej budú môcť uzrieť zaniknuté stavby na pôvodných miestach.
Počas júla bude otvorený náučný chodník Prameny pri Žárovej i Štolnava pri Velkých Losinách. „Mobilná aplikácia umožní jej používateľom zobrazovať na náučných chodníkoch zaniknuté stavby priamo na ich pôvodných lokalitách a spustí sa pri nich aj audiozáznam so spomienkami pamätníkov,“ priblížila Hana Vavrouchová z Ústavu aplikovanej a krajinnej ekológie Agronomickej fakulty Mendelovej univerzity v Brne.
Chodník otvoria i v zaniknutej obci Muzlov
Podobný chodník vzniká i v zaniknutej obci Muzlov, ktorá je dnes súčasťou Březovej nad Svitavou. Otvoriť by ho mali v auguste. „Obec definitívne zanikla v sedemdesiatych rokoch minulého storočia pre výstavbu druhého brnianskeho vodovodu. Je tu pramenisko, ktoré zásobuje Brno pitnou vodou. V lokalite sa ešte stále dá komunikovať s pamätníkmi, ktorí spomínajú na život v obci. Ich spomienky premietame do audiostránky náučného chodníka,“ uviedla Vavrouchová.
Pozrite si
Pamätníkov je v súčasnosti už len veľmi málo. „V oblastiach okresov Jeseník a Šumperk sa podarilo nadviazať kontakt len s troma rodákmi zaniknutých obcí či s ich potomkami, ktorí dnes žijú v Nemecku. Sídla zanikali v súvislosti s odsunom pôvodného obyvateľstva po druhej svetovej vojne, takže pamätníci majú vyšší vek alebo, bohužiaľ, nežijú. V okolí obcí Dukovany či Muzlov, ktoré zanikli neskôr, pamätníci stále žijú, podarilo sa nám nadviazať úzku spoluprácu asi so šiestimi z nich,“ povedala vedkyňa.
Na odchod z domovov spomínajú s ľútosťou
Väčšina pamätníkov vníma odchod zo svojich domovov aj po rokoch ako veľkú stratu. Mnohí z nich uviedli, že si z domoviny vzali niečo so sebou, napríklad kameň, hlinu alebo štep zo stromu.
V Nemecku sa postupne so svojou stratou zmierili, zvyčajne o nej nikomu vrátane potomkov ani nepovedali, no len čo mali možnosť prísť sa pozrieť na otčinu, okamžite to urobili. Väčšinou boli sklamaní. „Prekvapila ich zásadná zmena charakteru týchto území. Hovorili aj o tom, že pred odchodom zakopali v okolí dediny dôležité veci pre prípad, že by sa niekedy vrátili. Napríklad riad alebo šijací stroj,“ podotkla Vavrouchová.
Namiesto domov elektrárne, nádrže a ťažba
Sídla na Morave a v Sliezsku zanikali bezprostredne po druhej svetovej vojne, ale aj neskôr. „Drvivá väčšina budov bola zdemolovaná, a tak územie má už inú než sídelnú funkciu,“ priblížila vedkyňa.
V rámci výskumu vylúčili samoty a zamerali sa na miesta, kde pôvodne stáli aspoň tri domy. Tieto lokality dnes pokrýva les, je tam trvalý trávnatý porast alebo orná pôda. Poniektoré slúžia ako vedľajšie vojenské cesty alebo ochranné pásma.
Sídla najčastejšie zanikali v periférnych oblastiach okresu Šumperk, Jeseník a Bruntál, kde vedci identifikovali asi 60 lokalít. „Takmer výhradnou príčinou ich zániku bolo vysídlenie pôvodného nemeckého obyvateľstva, prípadne zánik v súvislosti s výstavbou vodnej nádrže v okrese Bruntál,“ vysvetlila Vavrouchová.
Viac ako 20 sídel zaniklo v súvislosti so zriadením vojenského výcvikového priestoru Libavá alebo s budovaním infraštruktúry. V dukovanskom regióne postupne vznikla jadrová elektráreň i pomerne početné vodné nádrže.
„A napokon bola príčinou zániku spomínaných sídel aj ťažba, i keď po druhej svetovej vojne sa na území Moravy a Sliezska diala už len sporadicky,“ skonštatovala Vavrouchová, podľa ktorej niektoré z obcí v súčasnosti ožívajú predovšetkým zásluhou dobrovoľníkov.
Putovná výstava a interaktívna mapa
Zaniknuté obce minulý rok pripomenula putovná výstava, ktorú mohli vidieť návštevníci regionálnych múzeí. V súčasnosti je natrvalo inštalovaná na zámku v Slezských Rudolticiach.
Zmapované miesta sú zároveň opísané v interaktívnej mape na stránke zanikla-sidla.cz, kde je možné dohľadať si informácie o počte obyvateľov, histórii a dôvodoch zániku obcí. K niektorým sú k dispozícii aj podrobnejšie informácie na stránke Moderní kronika obce, kam bežní ľudia môžu nahrávať fotografie, texty, videá či audiozáznamy a aktívne sa tak podieľať na tvorbe pamäti miesta.
Do päťročného projektu sa zapojili aj historici z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied ČR a informatici z Masarykovej univerzity v Brne.
Zdroj: TS Mendelovej univerzity v Brne
(af)
