Neandertálci používali oheň, aby udržali otvorenú krajinu, čím výrazne ovplyvnili miestny ekosystém.
Ilustračná fotografia požiaru v lese. Zdroj: Pixabay/Ylvers
Najnovšia štúdia, zverejnená v časopise Science Advances, prispieva k pochopeniu toho, akým spôsobom praveký človek ovplyvňoval a menil krajinu, v ktorej žil.
Výskum archeológov vznikol na základe prác v hnedouhoľnom lome Neumarkt-Nord neďaleko nemeckého mesta Halle. Vedci urobili analýzy peľu, dreveného uhlia, pozostatkov zvierat a iných materiálov, ktoré získali. Okrem informácií o podobe životného prostredia objavili aj množstvo dokladov o živote neandertálcov v tejto oblasti.
Narazili tiež i na najstaršie dôkazy o tom, ako pravekí ľudia menili krajinu.
„Okrem iného sme našli pozostatky stoviek zabitých zvierat, ktoré boli obklopené početnými kamennými nástrojmi a obrovským množstvom zvyškov dreveného uhlia,“ píše v tlačovej správe Leidenskej univerzity archeológ Wil Roebroeks.
Krajinu udržiavali odlesnenú
Pred 125-tisíc rokmi bol lom pokrytý zmiešanými lesmi, v ktorých žila potenciálna korisť neandertálcov, napríklad kone, jelene, dobytok, bizóny či diviaky, ale aj zver, ktorú predchodcovia moderných ľudí nelovili. Tento zmiešaný les sa rozprestieral cez celú strednú Európu a siahal od Holandska až k Poľsku.
V oblasti sa tiež nachádzali jazerá, na okrajoch ktorých výskumníci našli doklady o prítomnosti neandertálcov. V čase, keď sa v lokalite objavili títo predkovia moderných ľudí, ustúpil uzavretý les voľnej krajine, čiastočne v dôsledku požiarov.
Vedcov zaujímala otázka, či táto zmena krajiny nastala v dôsledku ich príchodu, alebo či prišli do tejto oblasti preto, že bola otvorená. Podľa Roebroeksa našli dostatok dôkazov, že lovci a zberači udržiavali túto krajinu odlesnenú po dobu najmenej dvetisíc rokov. Les v podobných jazerných lokalitách, kde žili rovnaké zvieratá, ale kde sa nenašli stopy neandertálcov, totiž zostal nedotknutý.
Otvorená krajina poskytovala neandertálcom množstvo výhod. Pasienky lákali veľkých bylinožravcov, a dávali tak pravekým ľuďom ďalšie možnosti lovu. Okrem toho sa tu nachádzali lieskovce, žalude, plané ovocie, pšenica, jačmeň a ďalšie plody a plodiny, ktorými sa živili.
Práve tieto faktory mohli prispieť k tomu, že neandertálci túto oblasť osídľovali viac-menej nepretržite približne 2 000 rokov. Krajinu menili rôznymi aktivitami – zakladaním ohňov a ohnísk, lovom a spracovaním zveri, zberom pazúrika a kameňov na výrobu kamenných nástrojov, zhromažďovaním dreva na kúrenie, výrobu nástrojov a budovanie obydlí.
Ilustračná fotografia. Zdroj: WIKIMEDIA COMMONS
Vhodná krajina
Každodenné aktivity neandertálcov mohli významným spôsobom ovplyvniť podobu krajiny a jej ekosystém.
Kamenné nástroje a fragmenty kostí vykazujú známky ohňa. Zuhoľnatené drevo, semená a čiastočky dreveného uhlia naznačujú, že neandertálci v skúmanej lokalite často zakladali ohne. Analýza peľu z priľahlých oblastí Neumarkt-Nord ukázala, že v rovnakom čase, keď žili neandertálci v trávnatej krajine, sa na okolí rozliehal les.
Tieto nálezy sú podľa Roebroeksa dôkazom toho, že neandertálci pravdepodobne sami zmenili podobu krajiny v Neumarkt-Nord, neusadili sa tam teda po zmenšení lesov.
Vzniknuté podmienky boli pre nich výhodné a pravdepodobne ich to povzbudilo, aby krajinu v takejto podobe naďalej udržiavali. Išlo zrejme o väčšiu skupinu ľudí s usadlejším spôsobom života, a teda aj vyššou produktivitou. Táto lokalita bohatá na zdroje bola pre nich magnetom.
Ako ľudia pretvárali krajinu v praveku?
Nové poznatky z archeologickej oblasti Neumarkt-Nord vnášajú svetlo do diskusie vedcov o tom, kedy začali mať ľudia významný vplyv na formovanie svojho životného prostredia.
Doteraz vedci predpokladali, že ľudia začali výraznejšie premieňať svoje prostredie, až keď sa začali venovať poľnohospodárstvu v období pred približne desaťtisíc rokmi. Kálali stromy a lesy, aby vytvorili polia. Avšak niektorí archeológovia sa domnievajú, že ľudia so zmenami krajiny začali už skôr, i keď len v menšom rozsahu. Práve lokalita Neumarkt-Nord je podľa Roebroeksa toho dôkazom.
Lovci a zberači používali oheň na vytváranie otvorenej krajiny už v praveku. Doklady o tom pochádzajú z celého sveta naprieč rôznymi biotopmi. Predkovia moderných ľudí si znalosť ohňa odovzdávali najmenej pred 400-tisíc rokmi.
„Nemalo by nás prekvapiť, keby sme pri budúcich výskumoch našli stopy, ktoré by naznačovali, že hominíni mali významný vplyv na krajinu omnoho skôr, prinajmenšom v lokálnom meradle,“ hovorí archeológ.
Vedci datujú prvé stopy o používaní ohňa pri modifikácii krajiny v Austrálii do obdobia pred 40-tisíc rokmi. Na Novej Guinei to bolo v období pred 45-tisíc rokmi, na Borneu pred päťdesiattisíc rokmi. Z rovnakého obdobia pochádzajú dôkazy aj z juhovýchodnej Ázie. Najstaršie doklady o používaní ohňa pri úprave krajiny pochádzajú z okolia jazera Malawi v južnej časti centrálnej Afriky, kde prví moderní ľudia menili husté lesy na otvorenú trávnatú krajinu pred 85-tisíc rokmi. Otvorená krajina je tu prítomná aj v súčasnosti.
Aktuálna štúdia však posúva túto hranicu ešte viac do minulosti a otvára nový pohľad na aktivity neandertálcov.
Zdroje: DOI: 10.1126/sciadv.abj5567, Tlačová správa Leidenskej univerzity, Web České televize
