Ich korene siahajú do Rakúska a Nemecka. V 16. storočí sa začala aj tradícia stavania vianočného stromčeka.
Vianočné trhy sú dnes tradíciou nielen v Rakúsku, Nemecku a vo zvyšku Európy, ale aj v Amerike, Ázii a Oceánii. Zdroj: iStockphoto.com
Korene vianočných trhov siahajú do Viedne v roku 1296, keď vojvoda Albrecht I. povolil v decembri štrnásťdňové jarmoky. Napriek načasovaniu týchto slávností neboli veľtrhy priamo spojené s Vianocami a ani sa nezdalo, že by mali náboženský charakter. Adventný, no nie nevyhnutne vianočný trh mali v nemeckom Budyšíne. V roku 1384 dal nemecký kráľ Václav IV. mestu právo usporiadať voľný trh, ktorý umožnil mäsiarom do Vianoc predávať mäso.
Vedci sa často zdráhajú definovať prvý oficiálny vianočný trh, i keď samotné mestá sú v tomto ohľade zdržanlivé menej. Také Drážďany napríklad hrdo vyhlasujú, že ich vianočný trh je v Nemecku najstarší.
Vianočná pohľadnica Bruck & Sohn. Zdroj: Wikimedia Commons
Ako však Dirk H. R. Spennemann a Murray Parker z Univerzity Charlesa Sturta uvádzajú vo svojej práci v odbornom časopise Heritage, nepretržite fungujúce ročné trhy mali od 15. storočia. Drážďanský Striezelmarkt bol založený v roku 1434. Približne o dvesto rokov nato, najneskôr v roku 1628, vznikol aj norimberský Christkindlesmarkt.
Vianočné trhy majú podľa odborníkov prevažne nemecký pôvod a postupne sa rozšírili aj do nemecky hovoriacich častí Talianska, Švajčiarska a Francúzska. V 16. storočí sa v Nemecku začala tradícia stavania stromčeka. Prvá písomná zmienka o vianočnom stromčeku sa objavuje v dokumente z nemeckého mesta Mainz z roku 1527.
Darčeky na Vianoce vďaka Lutherovi
Dávanie darčekov bolo v stredoveku spojené skôr so 6. decembrom, teda dňom svätého Mikuláša, a nie s Vianocami. Mikuláš bol patrónom detí a tie verili, že ich dobré správanie odmení darmi. Vianoce znamenali koniec adventu, obdobia pôstu a začiatok dvanásťdňovej oslavy.
Myšlienka obdarúvať sa až 25. decembra namiesto na Mikuláša sa pripisuje nemeckému kňazovi a protestantovi Martinovi Lutherovi. Spolu so svojimi nasledovníkmi odmietol ikony svätých a rozptyľovanie sa od uctievania založeného na viere. Súčasťou jeho snahy čeliť uctievaniu svätých navrhol presunúť obdarúvanie sa na prvý sviatok vianočný. Bolo to totiž v jeho súlade s víziou o Bohu ako o dobrom a dávajúcom rodičovi.
Keď sa rozdávanie darčekov stalo synonymom Vianoc, niektorí namietali proti čoraz zhovievavejšej povahe sviatkov. Anglickí puritáni v 17. storočí dokonca tvrdili, že Vianoce sa stali zámienkou na párty a nadmerné pitie. V roku 1643 prijali nariadenie, ktoré tvrdilo, že kresťania na Vianoce len predstierajú pamiatku Krista, no v skutočnosti naňho zabudli a dali slobodu telesným a zmyselným pôžitkom.
Komercializácia Vianoc trhom pomohla
Komercializácia Vianoc v 17. storočí a začiatkom 18. storočia pomohla vianočným trhom po celej Európe získať popularitu. Stali sa miestami na nákup mäsa, pečiva a ďalších komodít. Podľa Spennemanna a Parkera stáli často v blízkosti kostolov a zhromažďovali sa na nich ľudia všetkých tried od robotníkov cez návštevníkov kostolov, ľudí zo zahraničia až po šľachtu.
Ako však popularita trhov rástla, vlády si uvedomili, že ich treba vo väčšej miere regulovať. Berlín preto v roku 1750 rozhodol o umiestnení vianočných trhov aj o tom, ako dlho môže zostať trh otvorený (od 11. decembra do 6. januára).
Berlínsky trh napriek tomu od roku 1650 do 1840 vzrástol z 50 asi na 600 stánkov. V roku 1869 však nariadenie frankfurtskej polície určilo ďalšie obmedzenia: vianočné trhy môžu prebiehať len od 5. decembra do 1. januára, pričom počas omše 25. a 26. decembra a 1. januára sa neuskutoční žiadny predaj. Podľa článku publikovanom v odbornom časopise Heritage sa mohli predávať iba „pravé vianočné predmety“ ako detské hračky, vianočné stromčeky, betlehemy, perníky a cukrovinky.
Na vianočných trhoch bol povolený len sortiment súvisiaci s Vianocami. Zdroj: iStockphoto.com
Odsunuté na perifériu
V 19. storočí museli vianočné trhy konkurovať obchodným domom, ktoré masovo vyrábali lacnejší a dostupnejší tovar. Trhy tak boli odsunuté na perifériu a ľudia sa často so svojím tovarom doslova potulovali po uliciach. Berlínska mestská správa odôvodnila presun vianočných trhov do čoraz menej žiaducich miest tak, že sú prekážkou pešej a konskej dopravy.
Tradíciu oživili nacisti
Aj koncom 19. storočia boli vianočné trhy na ústupe. Tradíciu oživil až nacistický režim v roku 1930 a prisvojil si ju ako propagandistický symbol nemeckej veľmoci. Nacisti presunuli berlínsky trh naspäť do centra mesta, kde v roku 1934 prilákal rekordný počet: 1,5 milióna návštevníkov. O dva roky na trhy prišli dokonca až dva milióny ľudí.
Vianočné trhy vo Viedni v roku 1939 (vľavo dole) a vianočné trhy v Lustgartene v decembri 1942 (vpravo hore). Zdroj: Press Photo Agentur Schostal/Heritage
Nacisti zabezpečili, aby vianočné trhy zostali verné svojmu názvu tým, že v roku 1933 nariadili, aby predávali produkty špecificky súvisiace so sviatkom. Schválený tovar zahŕňal vianočné stromčeky, hračky, perníky či adventné vence.
Na vytvorenie slávnostnej atmosféry organizátori použili girlandy, sklenené gule a rozprávkové svetlá. Ku koncu tridsiatych rokov sa k stánkom s vianočným tovarom pripojili aj stánky s občerstvením, ponúkajúce bratwurst a ďalšie pochúťky. Tie sa napokon stali hlavnými piliermi vianočného trhu.
Po vojne opäť rozkvitli
Počas druhej svetovej vojny boli vianočné trhy v Nemecku zrušené, po vojne však s narastajúcim konzumom opäť ožili. Koncom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa trhy začínali v posledný novembrový víkend, čo nakupujúcim umožnilo minúť ešte viac peňazí. Dnes sa v jednotlivých mestách po Nemecku každoročne koná okolo tritisíc vianočných trhov, pričom niekde vznikli len relatívne nedávno, pred 50 či 60 rokmi.
V ostatných rokoch sa vianočné trhy rozšírili po celom svete. Tešia a priťahujú návštevníkov nielen v Európe, ale aj v Severnej Amerike, Ázii a Oceánii.
Kolískou vianočných trhov je Viedeň. Prvé trhy tam zorganizovali v roku 1296. Zdroj: iStockphoto.com
Vianočné trhy v Prešporku
Bratislavské vianočné trhy nemajú historický základ. Hlavné námestie sa premenilo na centrálne trhovisko v 14. storočí. Stálo na rovine neďaleko Dunaja a blízko križovatky dôležitých obchodných miest.
Okolo mesta sa v tom čase ešte stále stavalo kamenné opevnenie. V blízkosti trhoviska si zabezpečili pozemky na výstavbu domov najbohatší mešťania. Niektorí mešťania si pri domoch postavili aj štvor- či päťpodlažné kamenné veže, v ktorých skladovali vzácny tovar. Keďže boli z kameňa, boli chránené i proti požiaru a pri napadnutí mesta sa v nich rodiny schovávali.
Trh jeden deň v týždni
Už v najstarších privilégiách mesta bol občanom Prešporka povolený trh jeden deň v týždni, od 15. storočia spravidla v stredu, a konalo sa aj niekoľko výročných trhov, spojených so sviatkami či s pôstnym obdobím.
V 19. storočí sa trhy z centra mesta premiestnili na rozsiahle námestia za mestským opevnením, na dnešné Námestie SNP. Hlavné námestie na prelome 19. a 20. storočia premenili na park.
Namiesto šibenice stromček
Do polovice 19. storočia nebol na našom území rozšírený zvyk ozdobovať ihličnatý strom ako vianočný stromček. Prišiel k nám z Nemecka. Paradoxom je, že tam, kde dnes stojí na Hlavnom námestí stromček, stávala kedysi šibenica a stĺp hanby.
Tento rok môžete po prvý raz navštíviť bratislavské vianočné trhy až do 31. decembra.
Zdroje: Smithsonian magazine, Petržalčan, DOI: 10.3390/heritage4030102
