Nestihli ste prednášku Fakty a fikcia vo vede a v umení profesorky Tatiany Sedovej a doktora Michala Šedíka? Pozrite si video.
Vo štvrtok 29. júna 2023 sa v rámci cyklu Veda v CENTRE v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) v Bratislave predstavili prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc., z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a z Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied a Mgr. Michal Šedík, PhD., z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Fakty, fikcie a ľudská predstavivosť? Ako funguje vzťah medzi týmito pojmami a kde sú hranice fikcie, sa dozviete v prednáške profesorky Sedovej a doktora Šedíka.
Doba postfaktická a postpravdivá
Po prvýkrát použil termín postpravdivosť začiatkom 90. rokov srbsko-americký dramatik Steve Tesich vo svojej eseji uverejnenej v časopise Nation. Čo sa ukrýva za termínmi postpravdivý a postfaktický, ktoré boli vydavateľstvom Oxford University Press a Spoločnosťou pre nemecký jazyk (GfdS) vyhlásené za slová roka 2016?
Čo je fakt? Pod pojmom fakt rozumieme vždy len niečo reálne a skutočné. Nemôže to byť neoverená hypotéza, fikcia, predstava. V posledných rokoch sa však často hovorí, že žijeme v dobe postfaktickej a postpravdivej. Znamená to, že sú fakty a pravda relatívne? Akú úlohu zohrávajú v prijímaní faktov naše emócie?
Fakty v prírodných a sociálnych vedách
Ľudia nezvyknú spochybňovať prírodné fakty, často však polemizujú o tých sociálnych. Aký je rozdiel medzi faktami v prírodných vedách, o ktorých hovorí napr. biológia a genetika, a faktami, o ktorých hovoria sociálne a humanitné vedy?
Prírodovedecké fakty sú nezávislé od našich jazykových konceptuálnych sústav a našich mentálnych predstáv. Sociálny fakt takúto povahu nemá. Čím je to spôsobené? Pojmy ako napr. cirkev, peniaze, banka sú tiež faktami – sú však závislé od ľudského konania, ktoré nemá pendant v prírode. Ako vysvetľujeme sociálne fakty?
Fikcie v sociálnych vedách
Pri fikcii ide o niečo imaginárne, čo nemá pendant v realite, napriek tomu fikcie fungujú aj vo vede. Príkladmi sú éter, rôzne fluidá, flogistón, vis vitalis alebo entelechia. Hoci tieto entity neboli nikdy vedecky potvrdené, fungovali vo vede dlhé roky.
Ako je to v prípade sociálnych vied? Sú pojmy ako spoločenská zmluva, ústava, delenie ľudí na homo sociologicus a homo oeconomicus fakty alebo fikcie? A ako je to s termínmi, s ktorými sa bežne pracuje v medzinárodnom práve a v politike, ako sú napr. svetové spoločenstvo, globálna spravodlivosť, priemerný občan a pre mnohých aj ľudské práva? Ide o fakty alebo len o empiricky prázdne pojmy plniace explanačnú funkciu?
Svet bez fikcií si dokážeme predstaviť. Nebudeme tým však o niečo ochudobnení? Odpovede na tieto a ďalšie zaujímavé otázky sa dozviete v prednáške profesorky Tatiany Sedovej.
Fakty a fikcie v umení
Umenie sa často chápe ako vytváranie fiktívnych príbehov, ktoré reprezentujú bežné podoby prežívania a osobnú skúsenosť so svetom, lenže nevykresľujú skutočnosť. Napriek tomu umelecké diela nie sú iba zábavou a často ich považujeme za zdroj poučenia a poznania. Ako možno vysvetliť uvedený paradox? Vieme odlíšiť fakt od fikcie a naopak?
V prípade umenia sa môže zdať, že je primárne domovom fikcií. Ich sila nespočíva ani tak v informáciách, ktoré nám môžu poskytnúť, než v tom, že nám poskytujú spôsob pohľadu na ľudskú skúsenosť.
Rozlíšenie medzi fikciou a faktom
Je umenie čírym výmyslom, niečím čisto neskutočným? Ani najinvenčnejšia fikcia nedokáže vytvoriť svet, ktorý je úplne vzdialený nášmu poznaniu. Náš svet slúži umeleckým fikciám ako ontologický základ, z ktorého sú odvodené.
Aj v umení je dôležité rozlišovať medzi skutočnosťou a fikciou. Mohlo by sa zdať, že v dobe postfaktickej je všetko vecou dohody, že všetko je možné.
Fikcia v umení však nespočíva v ponúknutí ilúzie, ktorá by nás chcela klamať, zavádzať. Skôr nám má poskytnúť taký referenčný rámec, ktorý bude blízky nášmu spôsobu života.
Ilúzia, klamstvo, fikcia
Kedy je umenie umením a kedy už ide o podvod? Cieľom umenia nie je nás klamať. Umenie môže ponúkať ilúziu, ktorú však dokážeme odhaliť. Ide o umenie aj v prípade, že už nedokážeme celkom rozlišovať medzi ilúziou a skutočnosťou? Autor musí vždy ohlásiť svoj zámer, teda že ide o fikciu. Lož je založená na zámere oklamať príjemcu informácie, fikcia priznáva farbu. Umenie síce predstiera, nechce však klamať.
Príkladom je realistická maľba Michelangelovej Piety od Adama Šakového, ktorá predstavuje ilúziu ilúzie. V pozadí túto ilúziu ruší ďalšia ilúzia, maľba kameňa. Umenie nás v tomto prípade síce uvádza do ilúzie, zároveň to však priznáva. Tu sa dozvedáme, ako pri vnímaní umeleckých diel fungujú naše stereotypy.
Umelecká fikcia v tomto prípade neklame, skôr nám ukazuje, ako funguje fikcia. Umenie ponúka svet akoby, v ktorom sa dozvedáme spätne niečo o našom svete. Podobne ako veda, aj umenie nám teda ponúka poznanie, hoci v iných aspektoch našej skutočnosti.
Toto a veľa ďalších zaujímavých informácií sa dozviete z prednášky doktora Michala Šedíka.
Prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc., vyučuje na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela (FF UMB) v Banskej Bystrici a zároveň pôsobí ako samostatná vedecká pracovníčka vo Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied. Pôsobila vo viacerých významných medzinárodných vedeckých komisiách. V súčasnosti ako zodpovedná riešiteľka koordinuje interdisciplinárny projekt APVV Postavenie sociálnych a humanitných vied v spoločnosti: ich možnosti a limity na FF UMB a projekt VEGA K idei ľudských práv: filozofická perspektíva – koncepty, problémy a protiklady.
Mgr. Michal Šedík, PhD., pracuje ako odborný asistent na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zameriava sa na filozofické aspekty umeleckej tvorby, ontológiu diela, problém interpretácie a tvorivých stratégií výtvarného umenia. Výsledky výskumu publikuje v odborných časopisoch (Filozofia, Organon F, Profil súčasného výtvarného umenia, Ars). Je autorom vysokoškolskej učebnice Filozofia umenia/Analytická tradícia, spoluautorom vysokoškolskej učebnice Ako správne argumentovať, písať a diskutovať a editorom knihy Problém reprezentácie.
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. mája 2008.
(zh)
