PhDr. Mária Šimková (1963) je vedúcou oddelenia Slovenského národného korpusu, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Bratislava. Vyštudovala odbor slovenský jazyk, literatúra a dejepis na vtedajšej Filozofickej fakulte v Prešove, Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, kde sa jej prvotný záujem o históriu presunul na slovenský jazyk, vďaka výučbe kvantitatívnych metód. V Slovenskej akadémii vied v Bratislave pracuje od r. 1988, popri tom prednášala na viacerých fakultách. Od r. 2002 vedie oddelenie Slovenského národného korpusu JÚĽŠ SAV, je hlavnou riešiteľkou projektu Budovanie Slovenského národného korpusu a elektronizácia jazykovedného výskumu na Slovensku. Bola a je spoluriešiteľkou ďalších domácich aj medzinárodných projektov v oblasti tvorby korpusov, ich lingvistickej anotácie a efektívneho využívania vo výskume a vývoji jazykových technológií. V domácich i zahraničných periodikách a vedeckých publikáciách uverejnila vyše 70 štúdií a článkov. Editorsky pripravila na vydanie 12 knižných publikácií z medzinárodných konferencií, ktoré organizovala alebo pomáhala organizovať. Je členkou pravopisnej a kodifikačnej komisie JÚĽŠ SAV a redakčnej rady časopisu Kultúra slova. Kolektív oddelenia Slovenského národného korpusu pod jej vedením získal v r. 2005 Cenu SAV za budovanie infraštruktúry pre vedu.
Súčasnú situáciu v rozvoji technológií možno v súvislosti s jazykom, hodnotami v ňom obsiahnutými a ním sprostredkovanými prirovnať k revolúcii po objavení kníhtlače: vtedy sa všetko, čo existovalo v ústnom podaní alebo náročne ručne spísané, dávalo do tlačiarenských strojov, viazalo do novín, časopisov, kníh a postupne rozširovalo niekedy aj do celého sveta. Dnes sa tok informácií niekoľkostonásobne zvýšil z hľadiska rozsahu (objemu) aj rýchlosti. Noviny, knihy si už nechceme ani kupovať, lebo ich nemáme kam dať… Všetko sa digitalizuje, elektronicky spracúva a archivuje, aby sa tak lepšie uchovalo a sprístupnilo kultúrne dedičstvo pre nás i ďalšie generácie a aby sme nemuseli so sebou nosiť plno kníh, ale mali ich všetky v jednom malom tablete. Ako počas stáročí prežili tie jazyky, ktorých systém sa začal opisovať v gramatikách a slovníkoch, tak v súčasnosti „bojujú“ o prežitie najmä malé jazyky, akým je aj slovenčina, prostredníctvom počítačového spracovania, rozvojom jazykových technológií, tvorbou elektronických slovníkových databáz a nástrojov na strojový preklad. V Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV sa už 70 rokov pracuje na výskume a opise slovenčiny, od r. 2002 sa tu buduje aj národný korpus a rozvíja sa korpusová a počítačová lingvistika.
Slovenský národný korpus je súbor elektronických textových databáz s pridanými jazykovými informáciami a s ďalšími elektronickými jazykovými zdrojmi – obsahuje v súčasnosti takmer 3 miliardy slovných a iných textových jednotiek.
