Ľudové zvyky využívali univerzálne symboly života a smrti, ako je voda a oheň, zeleň a vajce, ktoré splynuli s kresťanskou symbolikou.
Vajíčka sú jednými z hlavných symbolov Veľkej noci a jari a nemali by chýbať na žiadnom veľkonočnom stole. Zdroj: iStockphoto.com
Veľká noc patrí medzi najdôležitejšie kresťanské sviatky. Pripomína nám ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista, ústrednú udalosť kresťanstva. Cirkevné veľkonočné obrady sa prepájajú s rozmanitými miestnymi tradíciami, ktoré majú korene v dávnej minulosti a súvisia so spôsobom života predkov.
Najvýznamnejšiu úlohu v ich symbolike hral motív prepojenia sveta živých a sveta predkov, ako aj znovuoživenie prírody po zimnom spánku podobnom smrti. Ľudové zvyky využívali také univerzálne symboly života a smrti, ako je voda a oheň, zeleň a vajce. Práve preto mohli splynúť s kresťanskou symbolikou zmŕtvychvstania, ktorá im pridala nový význam.
Premeny ročných období
Veľkonočné ľudové obyčaje odrážajú dôležitosť roľníckeho spôsobu života našich predkov, kde podstatnú úlohu zohrávala práve zmena ročných období. Kľúčové udalosti roľníckeho kalendára – letný a zimný slnovrat, jarná a jesenná rovnodennosť – boli pre roľníkov nesmierne dôležité.
Jahniatka sú symbolom jari aj Veľkej noci. Zdroj: iStockphoto.com
Mimoriadne postavenie mala práve jar. Začiatok jari sa spájal so začiatkom poľnohospodárskych prác, ktoré ľuďom zabezpečovali živobytie. S tým súviseli aj viaceré zvyky zamerané na úrodnosť polí a plodnosť dobytka. Rozšírený bol napríklad zvyk trasenia ovocnými stromami, aby dobre rodili, či mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina. Biela sobota bola šťastným dňom aj na siatie a sadenie.
Prelínanie sveta mŕtvych a živých
V minulosti sa verilo, že v prelomových okamihoch kalendárneho roka sa stiera hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych. Vo viacerých slovanských tradíciách existovala predstava, že sa pred Veľkou nocou raj a peklo otvárajú. Duše zomrelých sa dostávajú von, kde budú so svojimi príbuznými prebývať do obdobia Turíc.
Slovanský zvyk chodiť počas Veľkej noci na hroby a obradne sa pri hroboch najesť súvisel s predstavou prebývania mŕtvych medzi živými. Následne sa na hroboch nechávali kraslice a jedlo. Tento obyčaj protirečil cirkevnému poňatiu Veľkej noci a zostal tak výhradne ľudovým.
Naopak, ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, ktorý je, ako sa verilo, v tomto čase otvorený. Východní Slovania verili, že počas veľkonočného týždňa sa konajú takzvané omše mŕtvych, ktoré v noci v kostoloch slúžia zomrelí kňazi.
Symbolika otvárania všetkého na nebi a na zemi sa preniesla aj do slovenského zvyku nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skoro hovoriť. Jej odraz môžeme nájsť aj v predstave, že keď sa na Kvetnú nedeľu v kostole čítali pašie, mali sa hľadačom odhaliť poklady zakopané v zemi.
Zlí duchovia a strigy
Medzi ľuďmi panovala predstava, že počas veľkonočného týždňa, podobne ako počas zimných sviatkov, majú nadprirodzené sily najväčšiu moc. Na Slovensku sa verilo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom. Na ochranu pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa šibal dobytok, koňom do hrivy a kravám na rohy sa uväzovali červené stužky, dobytok musel prekračovať žeravé uhlíky a podobne. Keďže ľudia boli presvedčení, že zlí duchovia a strigy sa boja hluku, viaceré magické praktiky boli zamerané na to, aby ich hlukom odplašili, napríklad rapkaním na rapkáčoch.
Zeleň a voda
K najvýraznejším prvkom veľkonočných zvykov patrí zeleň a voda. Obe súvisia so symbolikou plodnosti. Na Kvetnú nedeľu sa počas omše svätili vŕbové prúty, ktoré si veriaci prinášali do kostola. Na celom Slovensku sa považovali za magické predmety a využívali sa nielen na ochranu proti zlým silám, ale aj proti búrke (kládli sa do obloka alebo hádzali do ohňa), ako aj v liečebných praktikách (napríklad pri bolesti hrdla).
Voda symbolizuje zdravie a život. Zdroj: iStockphoto.com
Očista vodou bola príznačná pre veľkonočný týždeň. Ranné kúpanie a umývanie sa v potokoch a studničkách na Bielu sobotu malo vyliečiť staré choroby. Vtedy sa s vodou obchádzali príbytky, aby sa zabezpečila ochrana proti ohňu.
Symbolika šibania a oblievania
Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie korbáčom zo spletených vŕbových prútov. Tento magický úkon mal zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia a sily. Na strednom a východnom Slovensku sa však praktizovalo skôr kúpanie a oblievanie dievčat mládencami.
Dievčatá v tradičných krojoch počas osláv Veľkej noci. Zdroj: iStockphoto.com
Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe praktiky a v niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali. Oblievanie bolo ochranným a očistným úkonom, ktorý mal zabezpečiť zdravie a plodnosť.
Po pôste nasleduje hojnosť jedál
Radostnou a dlho očakávanou udalosťou po období štyridsaťdňového pôstu bola príprava veľkonočných jedál. Na Veľkonočnú nedeľu sa na rannú omšu nosili do kostola košíky s jedlom, aby ich kňaz posvätil.
Svätenie veľkonočných košíkov s jedlom. Zdroj: Wikimedia Commons
Verilo sa, že tieto posvätené jedlá majú magické a liečivé vlastnosti. Dávalo sa z nich aj dobytku, odrobinky sa pridávali do osiva a zaorávali sa do prvej brázdy pri prvej orbe poľa. Veľkonočné pokrmy mali byť pestré a hojné, aby rodina mala blahobyt po celý rok. Tradičnými veľkonočnými jedlami, ktoré sa stali symbolom celého sviatku, boli vajíčka.
Upravený text vychádza z textu uverejneného na stránke UK v Bratislave, ktorého autorkou je doc. RNDr. Tatiana Bužeková, PhD., z Katedry etnológie a muzeológie FiF UK.
Článok vyšiel aj v časopise Naša univerzita, ročník 64, číslo 7, akademický rok 2017/2018
Zdroj: UK v Bratislave
(zh)
