Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Slovo robot oslavuje storočnicu

VEDA NA DOSAH

Prvýkrát sa slovo robot objavilo presne pred sto rokmi, v novembri 1920, vo fantastickej dráme Karla Čapka R.U.R., ktorá zásadne ovplyvnila nielen svet literatúry a umenia, ale aj techniky a jazykovedy. Vymyslel ho však maliar Josef Čapek, starší brat Karla Čapka. Ako k tomu došlo?

Ilustračné foto: pozdrav rúk - ľudskej a robotickej. Zdroj: iStock

„Bratia Čapkovci boli nielen vynikajúci slovesní umelci, Josef aj významný výtvarný umelec, ale boli aj uznávaní novinári – od roku 1921 pôsobili v pražskej redakcii denníka Lidové noviny. A práve v nich, v rubrike Kultúrna kronika, uverejnil Karel Čapek na Štedrý deň roku 1933 krátky článok, spomienkovú črtu pod názvom O slove robot, v ktorej čitateľom priblížil, ako to bolo naozaj s pôvodom tohto slova,“ spresňuje Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, podľa ktorého na túto nepresnosť upozornil už v roku 1933 samotný Karel Čapek.

Pomenovanie umelých robotníkov

Autor hry R.U.R. (skratkové slovo odvodené z názvu fiktívnej továrne Rossumovi univerzálni roboti), ktorú v roku 1920 vydalo pražské vydavateľstvo Aventinum, v článku priznáva, že slovo robot nevymyslel, ale ho „len uviedol do života“, pričom farbisto opisuje, ako sa o tom radil s bratom Josefom, ktorý práve čosi maľoval na plátno.

Vľavo: Karel(dole) a Josef Čapkovci. Vpravo: Obálka 1.vydania hry R.U.R. Zdroje: Wikipedia, Pinterest

Vľavo: Karel(dole) a Josef Čapkovci. Vpravo: Obálka 1.vydania hry R.U.R. Zdroje: Wikipedia, Pinterest

„Zdôveril sa mu, že nevie, ako má pomenovať umelých robotníkov. Uvažoval totiž o slove labori (laboři), zjavne inšpirovaný angličtinou. Nebol s ním spokojný, pripadalo mu vraj akési papierové. Tak ich nazvi roboti – poradil mu Josef Čapek a ďalej nerušene pokračoval v maľovaní,“ približuje Marián Gladiš s tým, že staršieho z bratov Čapkovcov zjavne motivovalo slovanské slovo robota, s najväčšou pravdepodobnosťou v jeho historickom význame, teda nútená, ťažká, otrocká práca – vychádzajúc zo slova rab, čiže otrok.

Hra R.U.R. vznikala aj na Slovensku 

„Čapkovi roboti sú humanoidy – vyzerajú ako ľudia, sú však úseční v pohyboch aj výslovnosti, majú bezvýraznú tvár a uprený pohľad. Oblečené majú plátenné blúzy, ktoré sú v páse stiahnuté remeňom, a na hrudi majú mosadzné čísla. Ak to porovnáme so súčasnými humanoidnými robotmi, či už v science-fiction literatúre, filmovej tvorbe, alebo v priemyselnej robotike, vidíme, že Čapkova antropomorfná predstava bola nielen nadčasová, ale aj inšpiratívna,“ myslí si M. Gladiš.

Vľavo: roboti z premiéry R.U.R. v Národnom divadle v Prahe (1921). Vpravo: Roboti z R.U.R. v televíznej inscenácii BBC (1938) Zdroje: Wikipedia, Pinterest

Vľavo: roboti z premiéry R.U.R. v Národnom divadle v Prahe (1921). Vpravo: Roboti z R.U.R. v televíznej inscenácii BBC (1938) Zdroje: Wikipedia, Pinterest

Hra R.U.R. vznikala aj počas pobytu Karla Čapka v Trenčianskych Tepliciach, kde jeho otec Antonín pôsobil ako kúpeľný lekár (1911 – 1923). K. Čapek svojich rodičov v T. Tepliciach pravidelne navštevoval a k Slovensku si vypestoval vrúcny vzťah – fascinovala ho najmä slovenská príroda a náš folklór.

(GL)
Zdroj: Tlačová správa Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky