Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ekonóm Lichner: Solidarita by mala byť na prvom mieste, prosperita až za ňou

Galina Lišháková

„Nemali by sme sa hneď pýtať, čo môžeme od migrantov z Ukrajiny získať, ale čo pre nich môžeme spraviť,” hovorí ekonóm Ivan Lichner.

Siluety ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Ekonómom Ivan Lichner z Ekonomického ústavu SAV sa spolu s kolegami podieľal na Správe o okružnej migrácii medzi Bieloruskom a Poľskom, Slovenskom a Českou republikou. Doplnili ju o kapitolu o okružnej migrácii Bielorusov, ale aj Ukrajincov v Slovenskej republike. Okružná migrácia má viacero charakteristík, napríklad dočasnosť a legálnosť, ale jej podstatnou črtou je opakovanie sa.

Správa, na ktorej pracoval medzinárodný tím vedcov, bola zverejnená v apríli minulého roka (TU). Jej cieľom je zodpovedať otázku, ako môže okružná migrácia z dlhodobého hľadiska pomôcť optimalizovať zdroje pracovnej sily v krajine pôvodu, aj v cieľových krajinách. Dnes je táto správa aktuálna aj v súvislosti s utečeneckou krízou pre vojnu na Ukrajine.

I keď okolnosti sú úplne odlišné, rovnako ako v spomínanej správe, vidíme, že spomedzi krajín V4 majú migranti z Ukrajiny najväčší záujem o Poľsko. Podľa dát UNHCR aktualizovaných k 15. marcu z Ukrajiny ušlo pred vojnou už vyše 3 miliónov ľudí, z toho viac ako 220-tisíc na Slovensko, do Poľska vyše 1  850 000.

Ivan Lichner v našom rozhovore vysvetľuje:

ako si migranti vyberajú krajinu útočiska, či už z ekonomických, alebo politických dôvodov;
či dnes utečencom z Ukrajiny na Slovensku nehrozí, že budú zneužívaní ako lacná pracovná sila;
v ktorých odvetviach na Slovensku chýbajú ľudia v dôsledku starnutia obyvateľstva;
či môžeme v dôsledku vojny na Ukrajine očakávať v Európe aj tok migrantov z Ruska.

Vysvetľuje najväčší záujem utečencov o Poľsko len samotný fakt, že táto krajina má viac ako dvojnásobok hraničných prechodov a je oveľa väčšia ako napríklad Slovensko? Alebo v tom vidíte aj iné súvislosti?

Dôvodov, pre ktoré si vojnoví utečenci vyberajú, ak majú možnosť, Poľsko, je pravdepodobne viac. Jedna z teórií o sile migračných tokov hovorí, že ľudia vo väčšej miere migrujú tam, kde už majú nejaké sociálne väzby, či už príbuzného, alebo suseda. Je to logické, keďže idú do cudzej krajiny, cítia sa komfortnejšie, keď v nej majú aspoň nejaký kontakt. Druhým čiastočným vysvetlením môžu byť aj všeobecné nálady voči migrantom. Podľa dát Eurobarometra z roku 2014 o postojoch ľudí voči migrantom zo Sýrie z prvej utečeneckej vlny zhruba 25 percent Slovákov na nich reagovalo veľmi negatívne, zatiaľ čo v Poľsku malo takéto pocity len približne 12 percent populácie.

Keď sme spolupracovali na spomínanej správe, dáta z roku 2019 nám ukazovali, že v Poľsku oficiálne pracuje zhruba 1 a pol milióna Ukrajincov a na Slovensku len necelých 25-tisíc. Treba tiež povedať, že počet Ukrajincov na Slovensku vzrástol výraznejšie po anexii Krymu v roku 2014. I keď to môže byť aj zhoda okolností, pretože v tom čase sme sa začali ekonomicky výraznejšie zviechať z veľkej hospodárskej krízy v roku 2008. A rolu v tom môže zohrávať aj fakt, že po anexii Krymu umožnila Európska únia Ukrajincom vstupovať do jej krajín na 90 dní bez víz s tým, že ak sa v niektorej z nich zamestnali, mohli si povolenie na pobyt predlžovať.

Počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR z UKR od vypuknutia konfliktu na Ukrajine podľa veku a pohlavia (denne vo formáte 00:00 do 23:59)

Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru – Ministerstvo vnútra SR; Dizajn: CVTI SR

Podľa spomínanej správy Poľsko prijíma cudzincov do zamestnania ľahšie ako Slovensko. Môže zohrávať rolu aj to?

Áno, Poliaci im vydávajú dokument, po poľsky kartu Polaka, ktorý ich zamestnávanie zjednodušuje. My sme taktiež trochu zjednodušili procedúru zamestnávania cudzincov, ale nie až tak ako Poliaci.

Bielorusom či Ukrajincom však povolenie na pobyt v Poľsku mohlo uľahčiť čosi podobné, ako je u nás štatút zahraničného Slováka. Poľsko bolo historicky silno prepojené s Ukrajinou, veď veľké Poľsko siahalo cez jej veľkú časť až do Bieloruska. Poliaci majú z toho v rámci zhoršujúcej sa situácie na trhu práce v súvislosti so starnúcou populáciou benefity.

K nám zasa prišlo relatívne veľa ľudí zo Srbska, s ktorými máme spoločnú históriu, väčšinou z Vojvodiny (kde žije niekoľko desiatok tisíc Slovákov – pozn. red.).

No a dnes utečencom navyše situáciu uľahčuje štatút dočasného útočiska, ktorý nevyžaduje zdĺhavé úradné procedúry, ale umožňuje  rýchly a neobmedzený prístup na trh práce, k zdravotnej starostlivosti a ich deťom prístup k vzdelaniu.

Nehrozí cudzincom na našom pracovnom trhu, najmä pri takom veľkom množstve, že ich budú niektorí zamestnávatelia zneužívať ako lacnú pracovnú silu? Práve Srbom pracujúcim u nás sa to ešte pred pár rokmi stávalo. Máme dnes už nástroje, aby sme tomu zabránili?

Áno, toto hrozí vždy. Jednoducho preto, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí viac hľadia na vlastné obohacovanie. Určite sa také prípady vyskytnú, ale vo všeobecnosti sa ochrana cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sa u nás zamestnávajú, zlepšuje. Národný inšpektorát práce spolu s ministerstvom práce a Konfederáciou odborových zväzov prijali legislatívu, ktorá zabraňuje tomu, aby sa to mohlo diať vo veľkej miere. Takéto zneužívanie je aj dvojsečné, lebo keď cudzinec vidí, že pracuje viac a za výrazne menej peňazí ako nejaký Slovák, môže si povedať, prečo by to robil. A, pochopiteľne, sa o svoju skúsenosť podelí ďalej, čím zníži atraktivitu daného zamestnávateľa u ďalších potenciálnych zahraničných pracovníkov.

Graf popisujúci žiadosti o dočasné útočisko podľa veku a pohlavia.

Žiadosti o dočasné útočisko na Slovensku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine podľa veku a pohlavia do 14. 3. 2022. Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru – Ministerstvo vnútra SR

Správa tiež konštatovala, že Bielorusi a Ukrajinci pracujú vo fyzicky náročných povolaniach, v skladoch, na stavbách alebo napríklad ako šoféri nákladných áut. Dnešná situácia spojená s vlnou migrácie je iná aj v tom, že na úteku sú najmä ženy s deťmi, pre ktoré nie je takáto fyzicky náročná práca vhodná. Aké pracovné miesta by im mohlo Slovensko reálne ponúknuť?

Robím teraz na jednej analýze a pri tej príležitosti som sa pozeral na voľné pracovné miesta na našom trhu. Podľa oficiálnych štatistík Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny máme najväčší nedostatok pracovných síl v povolaniach, ako sú kvalifikovaní remeselníci, operatéri, montéri a nekvalifikované pracovné sily. Ale keď sa na to pozrieme zo širšej perspektívy, pracovníci nám chýbajú všade.

Z hľadiska vekovej štruktúry je najvypuklejším problémom nedostatok pracovníkov v zdravotníctve, školstve a v poľnohospodárstve. V školstve aj v zdravotníctve pracuje výrazne viac žien, takže tam by mohla byť príležitosť. Zamestnanie sa v poľnohospodárstve nie je pre pracovnú silu dosť motivujúce, keďže v tomto odvetví sú relatívne nízke platy, vďaka čomu tam chýbajú zamestnanci.

Aký veľký je nedostatok pracovných síl pre starnutie populácie na našom trhu?

Ak si dobre pamätám, každoročný rozdiel medzi množstvom tých, ktorí ukončia vzdelávanie, a odídencami do dôchodku je 7-tisíc ľudí. Za dekádu to je 70-tisíc ľudí. A začalo to zhruba v rokoch 2015 – 2017. Čiže problém narastá, len ho zatiaľ čiastočne sanujú ľudia, ktorí už majú nárok na dôchodok, ale ešte pracujú. Donekonečna sa to však naťahovať nedá.

Ukrajinky, vzhľadom na podobnosť našich jazykov, by nemali mať problém sa u nás zamestnať, pokiaľ majú žiadané zručnosti, vzdelanie a schopnosti. Ale treba brať do úvahy, že sem do veľkej miery prichádzajú matky s dieťaťom alebo viacerými deťmi, tým pádom je ich situácia komplikovanejšia. Mnohé doma navyše nechali nielen partnerov, ale aj rodičov, starých rodičov.

Toky cestujúcich na pozemnej hranici SR s UKR na vstupe do SR od 24.2.2022 do 14.3.2022 23:59.

Zdroj: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru – Ministerstvo vnútra SR

Neutekajú k nám za prácou, ale aby si zachránili holý život. Predpokladám, že mnohé sa budú chcieť vrátiť k svojim blízkym. Záleží však na tom, ako sa situácia vyvinie, dokedy bude trvať konflikt aj ako dopadne, či sa na Ukrajine podarí ubrániť demokraciu alebo sa dostane k moci nový režim s výraznými mocenskými črtami, napríklad ako v Bielorusku.

Zaoberala sa správa o okružnej migrácii aj tokom migrantov z Bieloruska po tom, ako v roku 2020 bieloruský prezident Lukašenko nepriznal prehru a pritvrdil politický režim?

Čiastočne. Zdá sa, že Bielorusi okrem ekonomických motívov potom hľadali podnetnejšie prostredie s lepšími možnosťami vzdelania, možno s kvalitnejšou zdravotnou starostlivosťou. Hovorím napríklad o časti vyššie vzdelaných ľudí, ktorá odišla za prácou do Čiech, napríklad o programátoroch.

Ekonomické otázky, pravdaže, časom prídu na pretras, ale myslím si, že by sme sa nemali hneď pýtať, čo môžeme od migrantov z Ukrajiny získať, ale čo pre nich môžeme spraviť. Ako im situáciu, v ktorej sa nachádzajú, uľahčiť? Ako im pomôcť aj v rámci odkazu slobody a demokracie?

Ukazujeme si, ako by sme sa mohli navzájom správať aj v budúcnosti. Tak, aby sme prosperovali ako spoločenstvo všetci, nielen vybraná časť – v tomto prípade Slovensko. Solidarita by v aktuálnej situácii mala byť na prvom mieste, prosperita až na za ňou.

Možno predpokladať, že aj mnohým Rusom sa nebude páčiť, ak sa ich krajina ocitne v určitej izolácii a ekonomickej kríze pre sankcie, ktoré na nich uvaľujú mnohé krajiny na dôvažok za rozpútanie vojny na Ukrajine. Nemyslíte si, že to môže spustiť utečeneckú vlnu z Ruska?

Myslím si, že niektorí obyvatelia Ruska už utekajú. A nemusí to byť ani z ekonomických dôvodov, ale z ideologických, podobne ako v prípade Bieloruska. Môže k tomu prispieť aj v Rusku čerstvo prijatý zákon o hrozbe 15 rokoch väzenia za nevhodné vyjadrenia o konflikte na Ukrajine, ktorý oficiálne označujú ako špeciálnu operáciu a nie ako vojnu.

A pokiaľ obyvatelia Ruska pocítia ekonomické dôsledky tejto situácie, je pravdepodobné, že budú opúšťať svoju krajinu v oveľa väčšej miere. Najskôr budú smerovať do Fínska, s ktorým majú spoločnú hranicu, keďže sa nevie, aký bude ďalší vývoj ohľadne dostupnosti leteckých spojení.

Pokiaľ Rusko ovládne Ukrajinu, a rozšíri tak svoje hranice, bude ich mať spoločné aj s nami a jeho obyvatelia budú pravdepodobne vo väčšej miere hľadať útočisko aj u nás. Zároveň však bude platiť to, čo som hovoril na začiatku, že migranti idú primárne do krajiny, v ktorej už majú nejaký kontakt.

Fotoportrét Ivana Lichnera Zdroj: archív ILIng. Ivan Lichner, PhD., absolvoval inžinierske a doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Od roku 2010 pôsobí ako vedecký pracovník v Ekonomickom ústave SAV. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa špecializuje na vývoj trhu práce, problematiku vplyvu starnutia populácie a jeho socio-ekonomické aspekty.

 

Zdroj: TS SAV; UNHCR

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.