Rozhovor s Michaelou Musilovou aj o tom, aké je dôležité nevzdať sa a nedať sa odradiť prekážkami, ktoré nám stoja v ceste.
Michaela Musilová počas misie na výskumnej vesmírnej stanici HI-SEAS. Zdroj: archív Dr. M. Musilovej
- o spolupráci so spoločnosťou Space scAvengers,
- prečo ju fascinuje práve Mars,
- kedy ľudia poletia na červenú planétu,
- ako jej chutí vesmírna strava,
- o výskume extrémofilov,
- o plánovanej expedícii na Mount Everest,
- ako sa jej spolupracuje so ženami,
- ako vidí budúcnosť žien vo vede.
Šikovná mladá vedkyňa, astrobiologička Dr. Michaela Musilová koncom februára tohto roka predstavila svoje plány na rok 2024. Stala sa ambasádorkou slovenskej vesmírnej spoločnosti Space scAvengers a v rámci výskumno-vzdelávacieho projektu Astro Koruna Zeme v spolupráci s úradom NASA plánuje vystúpiť aj na najvyššiu horu Antarktídy a Severnej Ameriky.
Po tlačovej konferencii poskytla portálu VEDA NA DOSAH rozhovor, v ktorom sa s nami podelila o svoje znalosti a skúsenosti z vedeckého výskumu aj zo svojich ciest.
Spolupráca so spoločnosťou Space scAvengers
Avizujete spoluprácu so slovenskou spoločnosťou Space scAvengers, vyvíjajúcou technológiu, ktorá sa spája s riešením spracovania vesmírneho odpadu. O čom bude vaša budúca spolupráca?
Verejnosti chceme priblížiť to, čo robíme. Ide o čistenie vesmíru od vesmírneho odpadu, ale aj o to, aký má tento kozmický odpad dosah na náš každodenný život. Často si ani neuvedomujeme, že aj toto má vplyv na naše životné prostredie. Mnoho ľudí o tom nevie a my by sme radi na túto problematiku upozornili.
Zároveň budem spoločnosti Space scAvengers pomáhať ako konzultantka v rámci rôznych vesmírnych spoluprác. Budeme sa spolu uchádzať o projekty, napríklad pre Európsku vesmírnu agentúru. Práve v tejto oblasti chcem uplatniť svoje skúsenosti a znalosti, aby sa nám podarilo úspešne získať projekty.
Michaela Musilová a spoluzakladateľ spoločnosti Space scAvengers Tomáš Balog priblížili svoje plány týkajúce spoločných projektov. Autor: ZH
Viem, že vaším snom je letieť do vesmíru. Verím, že to pri vašej oduševnenosti a pracovitosti jedného dňa dosiahnete. Zo Slovenska sa to zatiaľ podarilo iba Ivanovi Bellovi v roku 1999. Mali ste možnosť sa s ním stretnúť?
Ďakujem pekne. S Ivanom Bellom som sa niekoľkokrát stretla, dokonca sme už aj viac ráz spolupracovali. Pár vecí napísal aj do knihy o mojom živote Žena z Marsu. Je to také milé, myslím si, že jeho postreh je aj v knihe. Píše, že on síce išiel do vesmíru, bol tam však len krátko, a že mi závidí, že ja sa vesmíru môžem venovať celoživotne.
Navzájom si pomáhame. Súhlasil napríklad s tým, že bude porotcom v súťaži Misia Mars, ktorú už niekoľko rokov organizujem pre stredoškolákov. Spolu v rámci súťaže vyhodnocujeme projekty študentov.
Zľava: Ivan Bella, Viktor Afanasiev a Jean-Pierre Haigneré leteli spolu do vesmíru na Sojuze TM-29 v roku 1999. Zdroj: ESA
Pozrite si
O fascinácii Marsom
Podieľali ste sa na vyše tridsiatich simulovaných misiách na Mesiac a Mars ako ich veliteľka a organizovali ste ich viac ako štyridsať. Vyšla o vás spomínaná kniha Žena z Marsu. Prečo vás tak fascinuje práve Mars?
Mars ma zaujímal odmalička, ešte v časoch, keď som bola len nádejnou astrobiologičkou. Myslím si totiž, že je nádej, že by sme na Marse mohli nájsť nejaký život. Na iných planétach to zatiaľ nevyzerá veľmi optimisticky. Možno ešte na mesiacoch Jupitera a Saturna (mesiacmi sú Enceladus a Európa, pozn. red.) by to bolo teoreticky možné. Ide však o také vzdialené telesá, že nehrozí, že na ich povrchu v blízkej budúcnosti pristane nejaká sonda.
Práve Mars je dosiahnuteľné teleso. V súčasnosti je už aj celkom preskúmaný a je nádej, že v blízkej budúcnosti sa tam vypraví ľudská posádka. Existuje teda šanca, že by sme tam mohli nájsť nejaký život a následne ho skúmať. Preto by som tam osobne najradšej išla tiež. Je to však vzdialený sen. Napriek tomu preň spravím všetko, čo bude v mojich silách.
Michaela Musilová v module Columbus (ESA). Zdroj: archív Dr. M. Musilovej
Keď hovoríte o vzdialenom sne, kedy podľa vás ľudia poletia na Mars?
Zatiaľ to vyzerá tak, že o pätnásť rokov. Treba si uvedomiť, že je to mimoriadne náročná misia, ktorá si bude vyžadovať zapojenie viacerých vesmírnych firiem, organizácií a agentúr, aby to bolo realizovateľné. Zatiaľ to žiadna krajina ani spoločnosť nedokáže uskutočniť sama.
Takáto spolupráca zatiaľ neexistuje, respektíve nie je ani ochota ju realizovať, preto sa pozornosť sústreďuje na Mesiac. Je pravdepodobnejšie, že v blízkej budúcnosti sa ľudská posádka dostane tam. Všetky snahy sa preto sústreďujú týmto smerom a misia na Mars sa aj z tohto dôvodu odďaľuje.
Michaela Musilová. Zdroj: archív Dr. M Musilovej
Simulované misie
Let na Mars trvá približne sedem mesiacov, na Mesiac približne tri dni. Dá sa počas simulovaných misií pripraviť na takýto dlhý let v uzatvorenom priestore, ktorý musí byť náročný aj na psychiku?
My trénujeme najmä samotný pobyt na Marse alebo na Mesiaci. Pripravujeme sa teda na situáciu, keď už budeme na mieste.
Sú však rôzne simulácie, pri ktorých napríklad dali ľudí do ležiacej polohy, v ktorej museli zotrvať niekoľko mesiacov. Testovali, či by vôbec bolo možné nechať astronautov len tak poležiačky, kým dorazia na Mars, a aké by boli dôsledky pre ľudské telo.
Astronauti však pravdepodobne budú musieť byť počas letu pri vedomí a vykonávať výskum. Jednoducho im bude treba nejako vyplniť čas, kým docestujú na Mars, lebo inak by im ochabli svaly. Na Marse je len tretinová gravitácia v porovnaní so Zemou, takže ich treba pripraviť aj na toto.
Michaela Musilová počas jednej zo simulovaných misií. Zdroj: archív Dr. M. Musilovej
Ak by sa jedného dňa ľudská posádka dostala na Mars, má šancu na návrat?
Áno, ide o spiatočné misie. Robiť jednosmerný let je neetické, takže takáto možnosť sa vylučuje. Pred niekoľkými rokmi vzbudila rozruch misia Mars One, o ktorej sa veľa hovorilo. (Pôvodná koncepcia Mars One počítala s vypustením robotického pristávacieho modulu a orbitálneho modulu na Mars už v roku 2020, potom mali nasledovať ľudské posádky bez možnosti návratu na Zem, pozn. red.) Misia Mars One mala síce dobrý marketing, nikdy to však nebolo realistické, tobôž nie jednosmerný let.
Počas simulovaných misií fungujete v sparťanských podmienkach. Vesmírna strava je špecifická. Dá sa na nej vydržať dlhší čas?
Dá, je to však veľmi náročné. Vysušenej strave, ktorú konzumujeme, chýba veľa živín, takže ak by človek jedol len takúto stravu, hrozí, že by bol podvyživený. Človeka to síce nasýti a dodá mu to potrebnú energiu aj s ohľadom na kalórie, no dlhodobo sa tak fungovať nedá.
Stravu teda musíme obohacovať o výživové doplnky. Snažíme sa pestovať čerstvé potraviny, čo je najideálnejší model, ale to je nadlho. Ak by sme si napríklad chceli vypestovať sóju, trvá to aj niekoľko mesiacov.
Najjednoduchšie by bolo pestovať šalát, špenát a podobnú zeleninu, ktorá človeku dodá výživné látky, tiež to však nie je ideálne. Toto teda musí byť premyslené do budúcnosti.
Strava by mala pozostávať zo zmesi dehydrovaných potravín a ďalšiu zložku by mali tvoriť potraviny, ktoré si dopestujeme sami na mieste. Plus doplnková výživa.
O projekte Astro Koruna Zeme a plánovanom výstupe na Mount Everest
Tento rok by ste v rámci projektu Astro Koruna Zeme chceli vystúpiť na Denali, najvyšší vrch Severnej Ameriky, a na Vinson, najvyšší vrch Antarktídy. Čoho sa bude týkať váš výskum počas expedície?
Budem pokračovať vo výskume, ktorý som doteraz realizovala počas expedícií na Kilimandžáro, najvyšší vrch Afriky, a na Aconcaguu, najvyšší vrch Južnej Ameriky, tiež v rámci projektu Astro Koruna Zeme. Ide najmä o štúdium organizmov, ktoré dokážu prežiť v extrémnych prostrediach. Sú to takzvané extrémofily. Žijú v takých neuveriteľne náročných prostrediach, že nám dávajú nádej, že by podobný typ života mohol dnes existovať napríklad na Marse. Tento výskum vediem v spolupráci s úradom NASA a rôznymi vedeckými inštitúciami po celom svete, ako aj s Vedeckým parkom a Univerzitou Komenského v Bratislave.
Súčasťou projektu Astro Koruna Zeme je aj výskum. Zdroj: archív Dr. M. Musilovej
Ďalšou dôležitou časťou môjho výskumu je pozorovať, ako sa mení životné prostredie kvôli klimatickým zmenám aj vo veľmi odľahlých miestach, ako sú vrcholy najvyšších hôr na každom kontinente. Snažím sa upozorniť na to, ako sa nám vplyvom ľudských aktivít mení planéta, a hovorím aj o tom, čo môže každý z nás spraviť, aby sme mali menší dosah na prírodu.
K výskumu počas expedícií pridávam aj rôzne vzdelávacie a popularizačné aktivity, aby som študentov a verejnosť po celom svete mohla zapojiť do môjho výskumu. Medzi tie aktivity patrí natáčanie dokumentárnych filmov a realizácia projektov od mladých ľudí.
Michaela Musilová počas expedície v rámci projektu Astro Koruna Zeme. Zdroj: archív Dr. M. Musilovej
V rámci projektu Astro Koruna Zeme plánujete budúci rok vystúpiť na Mount Everest. Ten je symbolom masového turizmu súčasnosti. Čítala som, že výstupy chcete robiť čo najudržateľnejšou cestou. Ako plánujete uskutočniť svoj výstup na Mount Everest?
Výstup na Everest plánujem uskutočniť v spolupráci s firmou, ktorá má najekologickejšie aj najetickejšie metódy pre expedície na Mount Everest. Všetko, čo vynesieme hore počas expedície, znesieme dole, a dokonca toho znesieme aj viac, aby sme pomohli s čistením hory od odpadkov. Firma zároveň pracuje s miestnymi komunitami, aby férovo platili miestnych ľudí za ich služby a aby sme používali lokálne zdroje. Tak sa môže lepšie podporiť miestna ekonomika a nezvýši sa znečisťovanie prostredia dovážaním vecí ďaleko zo zahraničia.
Chcela by som ísť cez Tibet, kadiaľ chodí menej ľudí. Nebude to teda také masové a bude to zaujímavejšie z hľadiska výskumu: táto trasa bude menej frekventovaná, a tým budú aj extrémne živočíchy menej ovplyvnené človekom.
Ženy sú empatickejšie
Vidíte rozdiel v spolupráci so ženami a v spolupráci s mužmi?
Bola som súčasťou čisto ženských posádok a išlo o skvelú spoluprácu. Rovnako som bola aj súčasťou výhradne mužských posádok, kde som bola jedinou ženou, a tiež to bolo fajn. Nevidím v tom teda rozdiel, ak ide o úspešnosť misií.
Vnímam rozdiel skôr vo vedení misií. Ženy vedúce tímy sú empatické a komunikujú iným spôsobom. Im vo väčšine prípadov záleží na tom, aby boli chápavé, vypočuli si ľudí. Mužskí lídri majú dominantný spôsob vedenia. Znamená to, že to nie je vždy empatické a nie všetci sa cítia v kolektíve úplne integrovaní.
Zistila som teda, že zmiešaný kolektív ľudí funguje najlepšie. Ide najmä o to, aby sa jeden učil od druhého. Mužskí lídri majú určite skvelé schopnosti, mali by sa však učiť empatii od žien. Ženy sa zasa môžu naučiť niečo od mužov.
Viac žien v technologických oblastiach by podľa Dr. Michaely Musilovej zvýšilo diverzitu pracovných tímov, ale prinieslo by aj nové nápady, postupy či empatiu. Zdroj: Duálna Akadémia
A ako by ste povzbudili dievčatá a ženy, ktoré sa rozhodujú pre kariéru vo vede? Vy sama ste museli prekonať viaceré prekážky.
Čo by som odkázala dievčatám a mladým ženám? Dôležité je nevzdať sa, niekedy to dokáže byť veľmi náročné, najmä pre dievčatá a ženy. Vo vedeckých a technických odboroch je nás ešte stále málo. Stojí to však za to, keď si človek ide za snom a nenechá sa odradiť prekážkami a problémami. Práve tým, že si budeme my ženy navzájom pomáhať a súčasne budeme mať podporu mužov, môžeme vytvoriť omnoho lepšie prostredie pre ďalšie generácie, ktoré by už takýmto problémom nemuseli čeliť. Potom už ani nebude potrebné hovoriť o tom, či existuje nejaký rozdiel medzi ženami a mužmi.
Ak by ste radi podporili popularizačno-vedecké aktivity astrobiologičky a popularizátorky vesmíru Dr. Michaely Musilovej, môžete tak urobiť prostredníctvom jej verejnej zbierky alebo občianskeho združenia Michaela Musilova, o. z.
O Michaele Musilovej
Dr. Michaela Musilová je astrobiologičkou, autorkou a takzvanou analógovou astronautkou či marsonautkou. Michaela viedla výskum spojený s vesmírom na inštitúciách po celom svete, ako napríklad Caltech, University College London a Chiba University (Japonsko). Má existujúce spolupráce s úradom NASA, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a pracovala pre svetové observatóriá: londýnske a kanadsko-francúzsko-havajské.
Ako veliteľka posádky viedla vyše 30 simulovaných misií na Mars a Mesiac pod záštitou agentúr NASA a ESA a viacerých medzinárodných organizácií. Michaela bola niekoľko rokov riaditeľkou vesmírnej výskumnej stanice HI-SEAS na Havaji. Momentálne pôsobí na International Space University, je ambasádorkou pre Space scAvengers a je vedúcou výskumu vesmírnej technologickej firmy NEEDRONIX.
Medzi ocenenia, ktoré získala, patrí Emerging Space Leaders Grant, Women in Aerospace – Europe Young Professional Award a bola zaradená medzi 30 najtalentovanejších mladých Slovákov pod 30 rokov vo Forbes Slovensko, ako aj do 100 top profesionálov vo vesmírnom sektore a aeronautike na sledovanie cez LinkedIn (2021, 2022).
V súčasnosti Michaela pracuje na jedinečnom celosvetovom projekte s názvom Astro Koruna Zeme. Predstavuje svetovú novinku v kombinovaní výstupu na Korunu Zeme (najvyššiu horu na každom kontinente) s vedeckým výskumom aj v spolupráci s úradom NASA, so vzdelávacími a s popularizačnými aktivitami.
Michaela pravidelne prednáša pre poslucháčov všetkých generácií po celom svete a spolupracuje s medzinárodnými médiami. Okrem toho píše články pre Space.com a je spoluautorkou autobiografie Žena z Marsu.
(zh)
