Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Kvíz: Peľové a iné alergie

Ivan Šalamon

Kvitnutie rastlín ľuďom s peľovými alergiami sťažuje pobyt v prírode. Ich názvy isto poznáte, kvíz vám o nich prezradí viac.

Žena má alergiu na peľ. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

V našom kvíze sa o viacerých rastlinných druhoch dozviete viac. Budete vedieť odpovedať aj na všetky otázky? Otestujte sa!

Kvíz pripravil profesor Ivan Šalamon.

Zdroje:
D’Amato, G., Cecchi, L., Bonini, S., Nunes, C., Annesi-Maesano, A., Behrendt, H., Liccardi, G., Popov, T., Van Cauwenberge, P. (2007): Allergenic pollen and pollen allergy in Europe. In: Allergy, Vol. 62, p. 976–990
Jakimowicz-Klein B. (2015): Alergia u detí a dospelých. Prevencia a účinné metódy liečby. 1. vyd., Bratislava: Nakladateľstvo Astrum, 168 s., ISBN: 70352502802
Kalina, T., Váňa, J. (2012): Sinice, řasy, houby mechorosty a podobné organismy v současné biologii. 1. vyd. Universita Karlova v Praze: Nakladatelství Karolinum, 606 s., ISBN 80-2461036-1
Novotná B., Novák, J. (2012): Alergie a astma v těhotenství, prevence v dětství. Nakladateľstvo Granada, 244 s., ISBN: 978-80-247-4390-5
Samoliński, A. (2014): Przewlekłe nieżyty nosa. In: Alergia, Vol. 32, Iss. 3, s. 49-55
Ščevková, J., Dušička, J., Hrubiško, M., Mičieta, K. (2015): Influence of airborne pollen counts and length of pollen season of selected allergenic plants on the concentration of sIgE antibodies on the population of Bratislava, Slovakia. In: Annals of Agricultural and Environmental Medicine, Vol. 22, Iss. 3, p. 451–455
Wrotek K. (2006): Alergia: Rodziny doktor. Warsawa, Poľsko: Sprievodcovia» Zdravie a krása, 176 s., ISBN: 83-246-0684-X, 832460684X
Peľové alergie (polinózy) vyvolávajú samčie pohlavné bunky rastlín – peľ viacerých rastlinných druhov, ktorý sa šíri v ovzduší. Hlavnou príčinou polinóz je prakticky vo všetkých častiach sveta peľ tráv. Samozrejme, jeho frekvencia sa líši regionálne v závislosti od klímy, geografie a vegetácie. Na mierne vlhkých lúkach, pastvinách, medziach a v našich trávnikoch rastie tráva, ktorá má pôvod v Európe. Aktuálne je však rozšírená po celom svete od Austrálie až po pampy v Argentíne. Je to
Údaje o prítomnosti a prevahe (prevalencii) alergénov vo vzduchu získané z aerobiologických a alergologických štúdií umožňujú navrhnúť peľové kalendáre s približným obdobím kvitnutia rastlín (fenológiou) pre jednotlivé oblasti. Viaceré výsledky ukázali, že pre pozoruhodne vysokú produkciu peľu je veľmi silným zdrojom alergénov jedna z bežne pestovaných obilnín v severnejších oblastiach Slovenska. Je to:
Hlavnou príčinou sezónnych ťažkostí s dýchaním, nádchou, slzením a zápalom nosa sú vdychované alergény z ovzdušia. Voči antigénom, ktoré sa nachádzajú v peľoch rastlín, stromov, kríkov a tráv, sa telo bráni produkciou protilátok. Vo svete je taxonomicky určených viac ako 10-tisíc druhov tráv, pričom okolo 400 bylinných, vetrom opeľovaných (vetroprašných) tráv sa vyskytuje v Európe. Najdôležitejšou zložkou trvalo trávnych porastov patrí tráva, ktorú zaraďujeme medzi alergény. Významnou skutočnosťou ostáva, že má registrované početné odrody v našej listine odrôd medzi kŕmnymi plodinami. Je to:
Z hľadiska časového priebehu môžeme rozdeliť peľovú sezónu na tri časti, a to obdobie peľu drevín, obdobie peľu tráv a obdobie peľu burín. Medzi uvedenými časťami sezóny nie sú presné hranice, prekrývajú sa a podliehajú hlavne vplyvom počasia. Každý rok sú mesiace apríl a máj skutočnou explóziou výskytu peľu. V tomto čase kvitnú stromy, no predovšetkým druh s dekoratívnou bielou kôrou, ktorá je priečne popukaná a odlupuje sa. Na jej peľ sú alergici veľmi citliví. Je to:
Stanice peľovej informačnej služby zaznamenávajú prítomnosť peľu rastlín, ktoré veľmi často v regióne nerastú a ich peľ donesú vzdušné prúdy zo vzdialenosti desiatok až stoviek kilometrov. Napríklad v Bratislave môže byť prítomný peľ drevín z Balkánu. Tak môže peľová sezóna štartovať už koncom zimy. Hlavný druh stromu, ktorého peľ vyvoláva silné alergické ochorenia v Srbsku, je druh brezy rastúci po celej Európe, ale aj na veľkej časti Sibíri. Je to:
Stromy ďalšieho druhu rastú v svetlých lesoch, vlhkých hájoch, poriečiach veľkých tokov a vysádzajú sa do alejí a parkov. Kvety tvoria veľké previsnuté jahňady. Sú až 1 meter dlhé a chlpaté. Plody, nažky s bielym páperím, roznáša vietor v máji. Niekedy sa tento druh považoval za vysoko alergénny, čo ale nie je pravda. V spojení s ostatnými dráždivými látkami však jeho alergénnosť nie je zanedbateľná. Je to:
Obdobie peľu burín pokrýva hlavne koniec leta a jeseň – od polovice konca júla do októbra. Peľ paliny patrí k druhom, ktoré vyvolávajú alergie v najvýznamnejšie miere. Na Slovensku sa vyskytuje 14 druhov tejto rastliny, len jeden však považujeme za burinu. Poznáte tento druh? Jeho peľ má vysokú senzibilizačnú kapacitu (zvýšenú citlivosť) na vznik alergických ochorení zo vzduchu. Je to:
Nepôvodné druhy rastlín sa na naše územie dostali rôznymi druhmi transportu. Ich negatívnym dôsledkom sú peľové alergie. Medzi nepôvodnými rastlinami je niekoľko druhov, ktoré vyvolávajú vážne zdravotné ochorenia. Ktorý rastlinný druh je celosvetovým problémom? Pochádza zo Severnej Ameriky a jediná rastlina vyprodukuje milióny peľových zŕn. Keďže jej peľové zrná sú veľmi malé (18 – 22 mikrometrov), často sa prenášajú vetrom na diaľku stoviek kilometrov. Je to:
Iným príkladom je pre zmenu invázna trváca bylina dorastajúca do výšky 0,5 až 1,5 metra. Pochádza zo Severnej Ameriky a do Európy bola dovezená ako medonosná a okrasná rastlina so žltým súkvetím. Dnes rastie na opustených miestach s narušenou vegetáciou, ktoré sa v súčasnosti nevyužívajú, napríklad na rumoviskách, zarastajúcich pasienkoch a v okolí polí. Tiež ju nájdeme najmä v okolí vodných tokov, ciest, železníc a na nelegálnych skládkach. Viac-menej sa vyskytuje už na celom území Slovenska. Je to:
V prípade mnohých druhov ríše húb (Fungi) je mechanizmus alergickej reakcie u človeka rovnaký. Vrchol sezóny ich mikroskopických výtrusov v ovzduší je pri vysokej vlhkosti na konci leta, počas jesene až po prvé mrazy. Spôsobujú nielen sezónnu nádchu, astmu, kýchanie, pocit upchaného nosa, problémy s dýchaním, ale aj ekzémy a začervenania pokožky. Nájdeme ich skoro všade, v interiéri aj vonku. Uvedené chorobné stavy najviac spôsobuje skupina húb:

O autorovi

Ivan Šalamon

Ivan Šalamon | externý redaktor

Prof. RNDr. IVAN ŠALAMON, CSc.

  • Ukončil štúdium odboru všeobecná biológia so špecializáciou fyziológia rastlín na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde od roku 1986 pracuje. Vo svojej vedeckej kariére sa zameriava na biodiverzitu, šľachtenie a prírodné látky liečivých rastlín.
  • Od roku 1995 do roku 2002 bol vedeckým sekretárom Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach s možnosťou realizácie výskumných aktivít pri veľkoplošnom pestovaní, zbere a pozberovej úprave špeciálnych plodín.
  • V roku 1999 vypracoval pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR „Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických a koreninových rastlín v SR“.
  • Od roku 2003 pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Prešovskej univerzite v Prešove s orientáciou na výučbu a aplikovaný výskum v oblasti ekológie jedinca a populácií liečivých rastlín.
  • V júni 2006 mu bola udelená medaila Medzinárodnej spoločnosti záhradníckych vied (International Society of Horticultural Science: ISHS) so sídlom v Leuvene, Belgicko, za organizáciu 1. svetového sympózia o rumančeku kamilkovom pod záštitou tejto významnej medzinárodnej organizácie.
  • Je hlavným autorom prvých slovenských odrôd liečivých rastlín (mäty piepornej „KRISTÍNKA“ a rumančeka kamilkového „LIANKA“), na ktoré v rokoch 2017 a 2018 vydal osvedčenia Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office: CPVO) so sídlom v Angers, Francúzsko.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.