Redaktorky a manažérka sociálnych sietí portálu VEDA NA DOSAH v rozhovore o svojej práci, zaujímavých témach či obsahu na sociálnych sieťach.
Tím portálu VEDA NA DOSAH: zľava redaktorka Lenka Dudlák Sidorová, správca portálu Marián Zelenák, manažérka sociálnych sietí Diana Brišová a redaktorky Zuzana Šulák Hergovitsová a Radka Rosenbergová. Foto: Betty Burianová
Portál VEDA NA DOSAH si tento rok pripomína 10 rokov od svojho vzniku. Verejnosti prináša overené a dôveryhodné informácie z oblasti vedy a techniky na Slovensku aj vo svete už od roku 2015. Počas desiatich rokov existencie si získal verných čitateľov z radov laickej i odbornej verejnosti vďaka neúnavnej práci redaktoriek a redaktorov, ale aj ďalších kolegýň a kolegov utvárajúcich podobu, v akej ho poznáme dnes.
Ktoré rubriky a témy zaujímajú čitateľov portálu VEDA NA DOSAH najviac? „Najčítanejšie rubriky na našom portáli sú príroda, biológia, zdravie, vesmír, ľudia, medicína, technika, farmácia a Zem. Návštevníci sa zaujímajú najmä o témy choroba, história, astronómia, liečba, výskum, Zem, Zaujímavosti vo vede, rastliny, technológia, botanika a živočíchy,“ uviedol dlhoročný správca portálu VEDA NA DOSAH a špecialista na analytiku Marián Zelenák, ktorý stál pri zrode portálu. Spolu s dlhoročným kolegom programátorom Liborom Slezákom pripravujú aj nový Register vedcov a interaktívnu mapu Kam za vedou.
Súčasné redaktorky a manažérka sociálnych sietí portálu VEDA NA DOSAH zasa zodpovedali moje zvedavé otázky týkajúce sa ich každodennej práce. Zaujímalo ma, k akým témam inklinujú, ako pracujú so zdrojmi, čo najviac rezonuje na sociálnych sieťach, ale aj to, aký sú kolektív či ako ovplyvňuje materstvo pohľad na vedu.
Pozrite si
Manažérka sociálnych sietí Diana Brišová
Ktoré vedecké témy lákajú Slovákov na sociálnych sieťach najviac?
DB: Sledovateľov sociálnych sietí VEDA NA DOSAH najviac zaujímajú vesmírne témy, najmä pozorovanie úkazov na oblohe, napríklad polárnej žiary, kométy či splnu. Slováci na sociálnych sieťach veľmi pozitívne reagujú aj na úspechy slovenských vedkýň a vedcov vo svete. A treticu uzatvárajú psychologické témy. Baví ich čítať o narcizme, traume, manipulácii a ďalších príbuzných témach z tejto oblasti.
Redaktorka Radka Rosenbergová
V redakcii Veda na dosah si pomerne nová. Ako sa cítiš pri písaní o vede a v novom babskom kolektíve?
RR: Áno, v redakcii VEDA NA DOSAH som len zopár mesiacov a stále sa musím ešte veľa, veľa učiť. Písanie ma však nesmierne baví, zbožňujem vyhľadávať nové témy a načerpávať informácie, o ktorých som doposiaľ nevedela. Páči sa mi, že sa vďaka tejto práci neustále vzdelávam a stretávam množstvo inteligentných a inšpiratívnych vedcov či vedkýň meniacich svet. Nové kolegyne mi skutočne sadli, sú veľmi milé a ochotné mi kedykoľvek pomôcť či poradiť. Myslím si, že sme skvelý kolektív, baby sú neuveriteľne šikovné a rada čítam ich články. Sú skúsenejšie, takže si z nich zároveň beriem veľkú inšpiráciu.
Čo by si odporúčala začínajúcim žurnalistom, ktorí síce chcú písať o vede, ale boja sa pustiť do odborných tém?
RR: Táto práca rozhodne nie je jednoduchá a musíte sa pri nej neustále vzdelávať. Avšak, každý robíme občas chyby, preto sa nenechajte odradiť náročnosťou tém či zložitým štýlom písania odborných prác. Vedecká žurnalistika si vyžaduje množstvo času a veľkú rešerš, takže sa na každý rozhovor s odborníkom poctivo pripravujte. Samozrejme, nech vás prvotný neúspech nikdy neodrádza, veď každý robíme nejaké chyby. Takisto sa nebojte pýtať aj úplne banálne otázky. Popularizácia vedy je totiž o tom, že chcete priniesť článok o odbornej téme čo najširšiemu publiku. To znamená, že pokiaľ niečomu nerozumiete, pravdepodobne to nepochopí ani čitateľ vášho článku.
Ktoré témy ťa bavia najviac?
RR: Najradšej píšem o prírodných vedách, medicíne či psychológii. Myslím, že v týchto témach som sa skutočne našla a bavia ma najviac. Medicína je zároveň pre mňa najväčšou výzvou, keďže je komplikovaná a vyžaduje si najdlhšiu prípravu a najdlhší čas strávený písaním článku.
Tím portálu VEDA NA DOSAH. Foto: Betty Burianová
Redaktorka Lenka Dudlák Sidorová
Ovplyvňuje fakt, že máš malé dieťa, tvoj pohľad na vedu a výber tém?
LDS: Samozrejme, do určitej miery ma to ovplyvnilo, a to pozitívne. Hoci ma stále bavia aj témy, ktorým som sa venovala pred príchodom dieťaťa, teraz mám rozšírenejšie obzory. Snažím sa prinášať témy, ktoré sa venujú detskej psychike a detskému vývinu, lebo na Slovensku si zatiaľ pomerne málo ľudí uvedomuje, že deti sú tiež ľudia, a prevláda tu vo vzťahu k nim veľa škodlivých rád, ako napr. nechať dieťa vyplakať či utierať oči ocikanou plienkou proti urieknutiu, ktoré poznačia psychiku či zdravie dieťaťa aj na celý život. Aj tu je však veda kľúčom k pravde, existuje množstvo výskumov, ktoré vyvracajú škodlivé praktiky páchané na tých najbezbrannejších. Taktiež sa vďaka bádaniu v týchto vodách pozerám trochu inak na „zlých“ ľudí. Vidím ich ako prerastené zranené deti, obete nevedomých rodičov, ktoré svojej bolesti nerozumejú a nevedia, ako s ňou majú pracovať.
Bavia ťa témy o rodovej rovnosti, psychologické témy. Čo konkrétne ťa na týchto témach zaujíma najviac?
LDS: Rovnosť alebo zohľadňovanie rodu je mimoriadne dôležité, hoci pri týchto pojmoch niektorí ľudia prevracajú očami. Historicky sa klinické štúdie často zameriavali na mužov, čo viedlo k tomu, že dávkovanie liekov a terapeutické prístupy neboli optimálne prispôsobené ženskému organizmu. Ženy môžu metabolizovať niektoré lieky odlišne, čo môže ovplyvniť ich účinnosť a bezpečnosť. Napríklad môžu mať vyššie riziko nežiaducich účinkov pri štandardných dávkach liekov, ktoré boli pôvodne testované prevažne na mužoch. Taktiež ženy potrebujú vyššie dávky liekov na tlmenie bolesti ako muži. Lekári dlho nechápali, prečo sa ženy stále sťažujú na bolesť pri šití pôrodných poranení. Ďalej napríklad prichádzajúci infarkt má iné symptómy u mužov a iné u žien, preto môže dochádzať k zlej diagnostike a zbytočným úmrtiam. Štúdie ukazujú, že ženy majú v porovnaní s mužmi až o 50 percent vyššiu pravdepodobnosť nesprávnej diagnózy infarktu. A takýchto problémov a odlišností je veľa. Treba sa im venovať, nejde o rod na papieri, ide o život.
Prečo potrebuje podľa teba spoločnosť čítať o týchto témach?
LDS: Pretože keby sme aplikovali poznatky z týchto výskumov do bežného života, boli by sme zdravší, šťastnejší a odrazilo by sa to na celej spoločnosti. Svet môže byť lepší, riešenia máme často na dlani, len sa o nich vo veľkej miere nedozvedáme, okrem iného aj z dôvodu informačného pretlaku.
Redaktorka Zuzana Šulák Hergovitsová
Ktoré vedecké témy sú podľa teba mimoriadne zaujímavé a dôležité, ale málo o nich ako čitatelia vieme?
ZŠH: Čo sa týka zaujímavosti tém, je to asi individuálne. Niekoho zaujíma napríklad vesmír, iného psychológia, iní zasa hľadajú informácie o klimatických zmenách. Dôležité sú podľa mňa všetky témy, ktoré prinášajú informácie o výskumoch a úspechoch našich vedcov bez ohľadu na to, či ide o oblasť fyziky, medicíny alebo napríklad humanitné vedy. Tiež by som vyzdvihla rôzne občianske združenia, ktoré robia mimoriadne záslužnú činnosť pri práci s deťmi a mladými ľuďmi. Často majú k dispozícii len obmedzené finančné prostriedky, ale ich nadšenie, nasadenie a angažovanosť sú pre žiakov obrovským prínosom a posúvajú ich vpred, rozširujú im obzory.
Tím portálu VEDA NA DOSAH. Foto: Betty Burianová
Mohla by si nám priblížiť, akým spôsobom pracujete pri písaní so zdrojmi?
ZŠH: Zdroje sú veľmi dôležité a musíme k nim pristupovať zodpovedne. Hovorí sa, že papier veľa znesie, a ja by som dodala, že internet ešte viac. Na webe koluje množstvo dezinformácií, ktoré sa tvária ako vedecký výskum. Na jednej strane je pozitívne, že máme prístup k informáciám, nie každá informácia je však relevantná, dôveryhodná.
Príkladom je okrem iného téma očkovania, ktorá v posledných rokoch veľmi rezonuje v spoločnosti. Mnohí ľudia majú v súčasnosti nedôveru voči očkovaniu, obávajú sa nežiaducich vedľajších účinkov, v dôsledku čoho zaočkovanosť populácie klesá.
Pritom očkovanie je pre ľudstvo obrovským prínosom. Vďaka rozšírenému očkovaniu sa vykynožili kiahne, v Európe sa nevyskytuje detská obrna a mnohé iné ochorenia boli takmer zlikvidované. Podľa odhadov sa od roku 1974 vďaka očkovaciemu programu podarilo celosvetovo zabrániť 154 miliónom úmrtí, čo je obrovské číslo.
Dnes sa už na Slovensku nevyskytujú závažné ochorenia, na ktoré sa kedysi umieralo, aj preto možno niektorí ľudia podliehajú predstave, že očkovanie už nie je potrebné. Nie všade je ale situácia taká priaznivá ako u nás. Pri dnešnom pohybe obyvateľstva je teda šanca, že sa stretneme s nejakým patogénom, dosť veľká. V tomto by sme mali určite dôverovať vedcom, odborníkom a vedeckému výskumu, nie spochybňovať ich tvrdenia.
Ktoré články ťa zaujali v poslednom čase?
ZŠH: V poslednom čase ma zaujal napríklad rozhovor kolegyne Radky Rosenbergovej s mladým vedcom Matúšom Dohálom, ktorý sa venuje výskumu tuberkulózy. Toto vážne ochorenie, podľa WHO je TBC najčastejšou príčinou úmrtí na svete spôsobených jedným pôvodcom, je v súčasnosti na vzostupe. Problémom je aj antimikrobiálna rezistencia, ktorá komplikuje liečbu. Výskumník Matúš Dohál vyvíja nové diagnostické metódy tuberkulózy a skúma prenos a pôvod jej rezistentných kmeňov.
Zaujal ma tiež rozhovor kolegyne Lenky Dudlák Sidorovej s historičkou Blankou Szeghyovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied o špecifikách zločinov a trestov v období stredoveku a raného novoveku v Uhorsku.
Vo voľnom čase si rada vypočujem aj tvoje podcasty VEDA NA DOSAH so zaujímavými osobnosťami z oblasti vedy a vzdelávania.
Vzhľadom na to, že portál VEDA NA DOSAH prináša overené a dôveryhodné informácie zo sveta vedy a výskumu už 10 rokov, nájdu tu čitatelia množstvo iných zaujímavých článkov a podcastov od ďalších skvelých a kvalitných redaktorov, ktorí boli súčasťou VEDY NA DOSAH a tvorili jej obsah, za čo im patrí veľká vďaka. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí svojou prácou prispievali alebo prispievajú k fungovaniu portálu VEDA NA DOSAH.
(zh)
