Európska noc vedy 2025: Veda je kompas v nepredvídateľnom svete

Európska noc vedy priniesla opäť veľa nadšenia. Upriamila tiež pozornosť na to, že veda a výskum sú základom každej vyspelej spoločnosti.

Minulý piatok 26. septembra 2025 sa naprieč európskymi krajinami uskutočnilo obľúbené podujatie Európska noc vedy (European Researchers‘ Night).

Radosť a nadšenie z objavovania a bádania priniesla Európska noc vedy 2025 aj do vybraných miest na Slovensku. Posledný septembrový piatok tak Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Žilina a Poprad ožili prednáškami, experimentmi a diskusiami, ktoré verejnosti priblížili vedu, výskum a nové technológie.

V hlavnom meste podujatie prebiehalo na viacerých miestach: v Starej tržnici, vo V-klube, v Lab.cafe, Poľskom inštitúte či v Zážitkovom centre vedy Aurelium. Viac ako 70 vedeckých stánkov, 19 prednášok, 6 diskusií a 10 workshopov sa postaralo o pútavý a zaujímavý program.

Chaos: Hľadanie poriadku v nepredvídateľnom svete

Tento rok si organizátori, ktorými boli Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), Slovenská akadémia vied (SAV), Euractiv Slovensko a Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), zvolili ako hlavnú tému podujatia Chaos: Hľadanie poriadku v nepredvídateľnom svete.

Chaos je tak trocha príznačný aj pre časy, ktoré žijeme. Môže za to tiež kvantum informácií a, žiaľ, i dezinformácií, ktoré sa na nás každý deň valia zo všetkých strán. Ako teda nájsť poriadok v nepredvídateľnom svete? V chaotických časoch potrebujeme viac než kedykoľvek predtým, aby bola spoločnosť vzdelaná, dokázala kriticky myslieť, dôverovala vede a nepodliehala dezinformáciám a hoaxom, ktoré sa dokážu v digitálnej dobe šíriť naozaj rýchlo.

Chaos, ktorý môže mať rôzne podoby, však podľa usporiadateľov nemusí byť nutne niečo negatívne. „Hlavnou témou Noci vedy 2025 je CHAOS – jeho prepojenie s poznaním, inováciami a vnímaním náhodnosti okolo nás. Tento ročník chce ukázať, že neistota a zložitosť nie sú prekážkou, ale nástrojom poznania a motorom technologického pokroku.“

Veda nám ukazuje, píšu usporiadatelia, „že chaotické správanie nie je absenciou poriadku. Prekvapivo je pevne ukotvené v deterministických princípoch, ktorými sa svet riadi“.

Svet vedy v Starej tržnici

Mimoriadne rušno bolo v priestoroch Starej tržnice, kde prebiehali hlavné prednášky a kde sa nachádzalo gro vedeckých stánkov. Od skorých ranných hodín dovnútra prúdili davy a pri pohľade z galérie panoval na prízemí Starej tržnice čulý ruch.

Aj tento rok mali silné zastúpenie Slovenská akadémia vied (SAV), Univerzita Komenského v Bratislave (UK v Bratislave), Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU). Zúčastnili sa takisto Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave či Žilinská univerzita v Žiline.

Záber oblastí a tém, ktorým sa vedecké stánky venovali, bol naozaj široký. Návštevníci 19. ročníka sa mohli dozvedieť, ako fungujú mozog či srdce, ako sa meria stres, prečo čipy menia svet, ako sa robí veda, mohli nahliadnuť do sveta technológií a inovácií a ešte oveľa viac.

Stávame sa imúnnymi voči vede?

Účastníci podnetnej diskusie Stávame sa imúnnymi voči vede? sa snažili nájsť odpoveď na to, ako je na tom dôvera spoločnosti vo vedecké poznatky. Diskutujúci sociologička Marianna Mrva, reportérka Denníka N Zuzana Vitková a virológ Boris Klempa priniesli svoj pohľad na to, prečo časť spoločnosti nedôveruje vedeckým faktom a akú úlohu zohrávajú politici a inštitúcie. Moderátorka diskusie Zuzana Gabrižová z portálu Euractiv otvorila diskusiu slovami: „Žijeme v dobe, kde máme prístup k najmodernejšej vede a najkvalitnejším a najrýchlejším informáciám, no zároveň je to doba, kde máme prístup k najväčšiemu množstvu dezinformácií.“

Marianna Mrva si myslí, že za tento stav môže aj nedôvera k inštitúciám. Súčasne však uviedla, že dôvera vo vedu je napriek tomu v porovnaní s politickými inštitúciami a so spoločenskými inštitúciami stále pomerne vysoká. Zuzana Vitkova z Denníka N vníma množstvo skvelého a fascinujúceho výskumu, „ktorý by zaujímal mňa a podľa mňa aj čitateľov, ale vlastne ako keby všetky tieto nevedecké tvrdenia strašne zahlcujú verejný priestor a vytvárajú atmosféru chaosu“. Vytváranie „informačného chaosu“ je podľa Zuzany Vitkovej problém, ktorý vníma dlhodobo.

Virológ Boris Klempa sa na dennej báze stretáva s dezinformáciami a hoaxami súvisiacimi s očkovaním. Chce však veriť, že ak raz príde ďalšia pandémia, tak k nej vládna moc pristúpi zodpovedne, rešpektujúc vedecké odporúčania, podobne ako to bolo v prípade nedávneho vírusu slintačky a krívačky. „Chcem veriť tomu, že keď príde naozaj vážna pandémia, v konečnom dôsledku predsa len zodpovednosť za životy prevládne nad politickým kalkulom a že tie rozhodnutia budú postavené na vedeckých poznatkoch,“ uviedol. Záznam z diskusie si môžete pozrieť na Youtube Európska noc vedy.

Ako sa robí veda?

Čo všetko so sebou prináša práca vedkýň a vedcov – celý svet okolo vedeckého výskumu – priblížil stánok Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Viac nám o zameraní stánku a výskume, ktorému sa v ústave venujú, povedala doktorka Kristína Macáková. „Náš stánok prezentuje Ústav molekulárnej biomedicíny ako súčasť Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý týmto spôsobom verejnosti prezentuje svoje grantové a vedecké projekty. Študentom chceme ukázať, že k nám môžu prísť robiť študentskú vedeckú aktivitu, stredoškolskú aktivitu, riešiť bakalárske, magisterské, inžinierske, ale aj doktorandské práce. Ukazujeme im, že sa môžu v rámci prírodovedeckej fakulty zúčastniť na predmete molekulárna endokrinológia, ale prezentujeme i súčasné výzvy a granty, na ktorých pracujeme. Taktiež chceme ukázať, ako vyzerá práca so zvieratami a čo všetko prináša. Celkovo tu prezentujeme, ako sa robí veda, a to od hľadania publikácií až po samotné výsledky.“

Mnohých návštevníkov zaujala v rámci populačného skríningu tiež možnosť zistiť, aké majú riziko kardiovaskulárnych chorôb. Vedci im na mieste zmerali kožnú fluorescenciu takzvaným AGE readerom, čo je neinvazívne monitorovacie zariadenie. Prístroj meria takzvané produkty pokročilej glykácie (AGEs). Tie vznikajú reakciou cukrov s bielkovinami. Majú rôznorodú chemickú štruktúru, no spoločné vlastnosti, napríklad fluorescenciu. S vekom sa hromadia v tkanivách a viažu sa najmä na bielkoviny s dlhým polčasom, ako je kolagén v koži, chrupavkách či rohovke. „Glykovaný kolagén odzrkadľuje stav orgánov a ich predikciu ku kardiovaskulárnym chorobám. Čím je číslo vzhľadom na vek nižšie, tým je to lepšie,“ uviedla Kristína Macáková.

Vládne v mozgu chaos?

Ľudský mozog je neuveriteľne komplikovaný a komplexný orgán. Jeho činnosť zodpovedá za pohyb, orientáciu v priestore, pamäť, myslenie, správanie. Základné stavebné a funkčné prvky mozgu sú neuróny, v mozgu ich máme okolo 80 miliárd.

Ako je to teda s naším mozgom? Vládne v ňom chaos alebo poriadok? „Na prvý pohľad v mozgu vládne chaos, pretože dosť dobre nerozumieme všetkému, čo sa v mozgu deje, takže nám niektoré veci pripadajú chaotické. Myslím tým chaos v tom ponímaní, ako ho ľudia bežne chápu – niečo, čo nemá nejaký predpis alebo význam. Nemyslím deterministický význam chaosu, kde je to predpísané nejakou rovnicou. Snažíme sa zistiť, ako chaos z mozgu dostať von, a porozumieť tomu, ako mozog funguje,“ uviedol Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV.

Ako skúmajú vedci mozog? Dnes už dokážu sledovať aktivitu mozgu. Demonštrovať sa to dá na príklade myší. Ich neuróny sa označia fluorescenčnou bielkovinou, ktorá reaguje na zmeny koncentrácie vápnika. Následne sa mozog hlodavcov sleduje pod mikroskopom. Keď začne neurón blikať, vedci vedia, že je aktívny, a zároveň sledovaním zvieraťa vedia, na čo reaguje. Na základe toho potom zisťujú, ako sa mozog správa a aký je medzi tým vzťah. Neurovedci dokážu už dnes detailne skúmať stavbu a aktivitu vybraných častí mozgu, aj tak však o mozgu stále nevieme všetko. Ak sa chcete dozvedieť o mozgu viac, pozrite si záznam prezentácie Ako to ten mozog vlastne robí? Tomáša Hromádku na Youtube Európska noc vedy.

Stres náš každodenný z pohľadu vedcov

Stres je v súčasnom svete často skloňovaný pojem. Táto prirodzená reakcia nášho tela na rôzne životné situácie zaujíma aj odborníkov. To, ako sa stres analyzuje vedecky, priblížili návštevníkom počas Noci vedy odborníci z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „Venujeme sa výskumu stresu a v stánku demonštrujeme niekoľko metód, ktorými meriame stres v laboratóriu. Ide o stresory, pri ktorých sledujeme hormonálne reakcie, subjektívne prežívanie a jeho zmeny,“ vysvetlil psychológ Jakub Rajčáni. Meranie zážitkovej stránky stresu demonštrovali odborníci pomocou dotazníkov, realizovali však i fyziologické merania, ktorými merajú indikátory stresu, ako je kožná vodivosť alebo variabilita srdcovej frekvencie.

Zaujímalo nás, či nám môže spôsobovať stres aj chaos. „Áno, jednoznačne. I samotný stresový systém vie byť pomerne chaotický. Nie je to niečo, čo by sme vedeli úplne lineárne predpovedať, a nevieme predpovedať ani to, ako zareagujeme. Takže aj pri analýze jednotlivých dát, ktoré spracovávame, a i pri analýze variability srdcovej frekvencie alebo hormónov vieme uplatniť niektoré princípy z nelineárnej dynamiky a z chaosu. Čiže je to tiež niečo, čo je zaujímavé a dôležité v rámci nášho výskumu,“ dodal psychológ.

Čipy menia svet

Od medicíny a zdravia sa presunieme k technológiám, konkrétne do oblasti čipov. Čipy sú v podstate akýmsi mozgom elektroniky. Podobne ako mozog, tak aj čipy majú dráhy. V prípade čipov slúžia na to, aby spájali jednotlivé tranzistory a obvody do funkčného celku.

Čipom sa venoval stánok Slovenského čipového kompetenčného centra a Ústavu elektroniky a fotoniky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU) v Bratislave. Odborníci tu návštevníkom názorne a prístupnou formou predstavili fungovanie a význam čipov v dnešnom svete digitálnych technológií.

Čo je to čip? Čip je malý kus polovodičového materiálu, väčšinou kremíka, na ktorom sú pomocou fotolitografie a ďalších technológií vytvorené elektronické súčiastky – tranzistory, diódy, rezistory a ich vzájomné prepojenia.

Miniatúrny komponent čipu si mohli návštevníci pozrieť aj pod mikroskopom. „Toto sú výkonové tranzistory, dokážu zvládať naozaj veľmi veľké výkony. Je to veľmi malá štruktúra, ktorá dokáže riadiť celý systém,“ priblížil pre portál VEDA NA DOSAH Juraj Marek z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU.

Aktívna oblasť čipu je naozaj miniatúrna, má rozmery menšie ako jeden mikrometer, pri digitálnych čipoch ide o nanometre, čo je milióntina milimetra, vysvetlil. Keď sa poškodí čo i len jedna časť, prestávajú fungovať. „Stačí, aby sa poškodila jedna miniatúrna bodka, a nastane problém. Všetok prúd by sa nahrnul do toho miesta, kde by to zhorelo,“ dodal.

V priestoroch stánku si mohli návštevníci pozrieť a aj chytiť monokryštál čistého kremíka. Kremík sa používa na výrobu polovodičových dosiek, ide tak o základný stavebný prvok čipov. „V dnešnej dobe je priemer polovodičových dosiek obrovský, a preto musí byť aj kryštál obrovský. V polovodičových doskách sa následne vytvárajú jednotlivé štruktúry, ktoré môžu záujemcovia vidieť aj pod mikroskopom,“ vysvetlil Juraj Marek.

Stánok súčasne propagoval činnosť Slovenského čipového kompetenčného centra. „Úlohou kompetenčného centra je jednak podpora polovodičových technológií na Slovensku, podpora startupov, malých firiem, ale aj podpora vzdelávania. V rámci kompetenčného centra sa budú realizovať vzdelávacie kurzy pre učiteľov odborných predmetov. Tiež poskytujeme prednášky študentom. Buď prídu k nám na fakultu, univerzitu, alebo do Centra vedecko-technických informácií SR. Podporu vzdelávania poskytujeme i zamestnancom firiem.“

Diamant zrodený z chaosu

Fakulta elektrotechniky a informatiky prezentovala svoj výskum i v stánku s názvom Diamant zrodený z chaosu. Vedci na príklade rozkladu farbiva vo vode simulovali čistenie kontaminovanej vody pomocou syntetického diamantu, ktorému sa zatiaľ venujú len v laboratórnych podmienkach. „Ide hlavne o organickú kontamináciu, ktorá je inak v klasických čističkách odpadových vôd ťažko odbúrateľná, čiže ide o rôzne pesticídy, liečivá, drogy a podobne. S týmito látkami je vždy problém. Vieme ich však rozložiť pomocou vysoko reaktívnych radikálov, ktoré vznikajú pri elektrolýze vody. Diamant nie je len extrémne pevný, ale aj chemicky odolný, čiže bez problémov prežije nehostinné podmienky. Pri takomto procese čistenia by klasická kovová elektróda o chvíľku skorodovala a rozpadla sa,“ uviedol pre portál VEDA NA DOSAH Michal Pifko z Ústavu elektroniky a fotoniky FEI STU v Bratislave, ktorý sa spoločne s kolegami venuje výrobe syntetického diamantu na čistenie odpadových vôd a na ich analýzu. „Konkrétne ide najčastejšie o bórom dopovaný diamant, ktorý je na rozdiel od klasického čistého diamantu vodivý, a preto má v elektrochémii niekoľko zaujímavých aplikácií,“ uviedol Michal Pifko.

A ako súvisí stánok s témou chaosu? „Názov Diamant zrodený z chaosu v tomto prípade odkazuje na to, že diamant vzniká z excitovaných plynov v plazme, čiže ide o akúsi chaotickú masu. Avšak už samotný diamant má veľmi špecifickú štruktúru, takže chaotický plyn alebo plazma sa pri procese vzniku diamantu vie usporiadať do pravidelnej štruktúry.“

Robot v interakcii s človekom

Nielen malých návštevníkov zaujal stánok Katedry aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave s názvom Spoznaj robota NICA. Prezentoval výskum zameraný na interakciu robota s človekom. Cieľom je vytvoriť robota, ktorý je ľudskejší a prirodzenejší, aby ho ľudia dokázali vnímať ako dôveryhodného spoločníka.

„Konkrétne tento náš robot vie kresliť. Nakreslíme nejaké obrázky, ktoré mu potom ukážeme, on si načíta tabuľu a následne to chce prekresliť. Okrem toho vie odpovedať na jednoduché otázky a vie rozpoznávať objekty, len to teda zrovna nevie robiť, keď kreslí alebo je zaneprázdnený. Ale máme snahu integrovať viac funkcionalít. Pre deti je to zaujímavé. Predovšetkým ich baví to, keď nakreslia obrázok, a potom sledujú, či to robot dokáže prekresliť.“

Robot, ktorého hardvér bol zakúpený v Hamburgu, vedci trénujú na veľkom množstve obrázkov. Na základe toho vie pomenovávať veci, ktoré vidí. Ako videl Noc vedy? Vzhľadom na veľké priestory Starej tržnice a množstvo ľudí, vyhodnotil, že „toto vyzerá ako letisko“.

Kvantová veda vo V-klube

Náhodnosť je aj charakteristickou črtou kvantovej vedy, ktorej bol tento rok zasvätený bratislavský V-klub. Kvantová fyzika je pre mnohých z nás ťažko uchopiteľná a abstraktná, a tak môžeme ľahko nadobudnúť pocit, že z nej máme v hlave chaos. „Aj kvantová náhodnosť má však svoje pevné pravidlá – bez prvku skutočného chaosu. Nie je preto náhodou, že práve tento rok je medzinárodným rokom kvantovej vedy a technológií.“

Od 9.00 hod. doobeda až do 20.00 hod. večer prebiehali na pôde bratislavského V-klubu prednášky aj workshopy. Cyklus prednášok ráno otvoril fyzik Mário Ziman, riaditeľ Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied a predseda výkonného výboru Národného centra pre kvantové technológie (QUTE.sk), prednáškou Paradoxy kvantového sveta – základy kvantových technológií.

Čo všetko ešte na návštevníkov čakalo v bratislavskom V-éčku pre portál VEDA NA DOSAH priblížila Diana Cencer Garafová z QUTE.sk. „Časť Európskej noci vedy 2025 reflektovala aj Medzinárodný roka kvanta a vo V-klube v Bratislave QUTE.sk spolu s partnermi pripravil špeciálnu kvantovú zónu. Návštevníci si tu mohli krok za krokom prejsť od jednoduchých javov ako interferencia a polarizácia až po qubit – základ budúcich počítačov. Po celý deň im boli k dispozícii vedci spolu so stredoškolákmi, ktorí im ochotne vysvetľovali experimenty.

Okrem stánkov nechýbali workshopy, prednášky, diskusie a dokonca sa premietal aj film. Program otvoril Mário Ziman, pozvanie prijali aj experti zo zahraničia – Peter Jedlička z Frankfurtu a Patrik Svančara z Nottinghamu, ktorého prednáška o „čiernych dierach v laboratóriu“ mala veľký ohlas. Popoludní sa diskutovalo o technológiách, filozofii aj spoločenskom rozmere kvanta, pričom diskusií sa zúčastnil aj prof. Vladimír Bužek či populárne podcasty Vedátor_sk a Kvantum ideí.“

Vďaka partnerom QUTE.sk bolo kvantum prítomné okrem Bratislavy aj v Žiline a Košiciach a nielen to – po prvýkrát bola kvantová fyzika aj témou Vedeckého kuriéra, distribuovaného do vyše 100 škôl naprieč Slovenskom. „Najväčšou odmenou pre nás bol obrovský záujem mladých ľudí – stredoškoláci aj študenti sa s nadšením zapájali do diskusií a experimentov. Potvrdilo sa, že kvantové technológie vzbudzujú zvedavosť a nadšenie. Poďakovanie patrí všetkým partnerom a organizátorom Noci vedy – a už teraz sa tešíme na ďalší ročník,“ dodala Diana Cencer Garafová.

Viac z Noci vedy 2025 vám prinesieme v ďalšom článku na portáli VEDA NA DOSAH.

Tento článok je informáciou o Európskej noci vedy (ENV) 2025. Hlavný program ENV sa uskutočnil 26. septembra 2025 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy sú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nechýbajú ani sprievodné podujatia. Bližšie informácie nájdete na www.nocvedy.sk a www.vedanadosah.sk.

(zh)