Ako zmierniť prehrievanie miest? Čo dokáže umelá inteligencia pri skúmaní krajiny? Ako sa menia regióny, migrácia či doprava? Čo by sa z toho všetkého mali učiť žiaci v škole? Viac ako 250 geografov sa od 7. do 10. septembra 2026 stretlo v Košiciach na 4. spoločnom kongrese Českej geografickej spoločnosti a Slovenskej geografickej spoločnosti Geography in the Changing World (Geografia v meniacom sa svete), ktorý hostila Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.
Do Košíc prišli vedci zo Slovenska a z Česka, ale aj odborníci z ďalších európskych krajín a z Nového Zélandu. Zdroj: UPJŠ
Kongres organizovala Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (PF UPJŠ) v Košiciach a jej Ústav geografie (ÚG PF UPJŠ) v spolupráci s Českou geografickou spoločnosťou a so Slovenskou geografickou spoločnosťou. Do Košíc prišli vedci zo Slovenska a z Česka, ale aj odborníci z ďalších európskych krajín a z Nového Zélandu. Program prepojil klimatické a environmentálne témy, mestský a regionálny rozvoj, migráciu, geopolitické zmeny, geoinformatiku, diaľkový prieskum Zeme, umelú inteligenciu a geografické vzdelávanie.
Geografia ako veda, ktorá vysvetľuje vzťahy a pomáha predvídať zmenu
Na otvorení kongresu sa účastníkom prihovoril rektor UPJŠ prof. MUDr. Daniel Pella, PhD. Vo svojom príhovore zdôraznil význam geografie ako vedy, ktorá umožňuje porozumieť komplexnosti sveta, spájať prírodné a spoločenské procesy a na základe ich poznania lepšie predikovať ďalší vývoj. „Súčasný svet sa mení rýchlo a často nečakane. Okolité prostredie ovplyvňuje kvalitu nášho každodenného života vrátane nášho zdravia. Geografia preto určite patrí medzi vedné disciplíny, ktoré nám umožňujú chápať svet v širších súvislostiach. Dokáže prepájať prírodné procesy, fungovanie miest a regiónov so spoločenskými zmenami a zároveň ponúka nástroje na predikciu ich ďalšieho vývoja, ktorá nám môže pomôcť skvalitniť podmienky prostredia, v ktorom žijeme. Som rád, že práve Košice, naša univerzita a jej prírodovedecká fakulta sa stali centrom stretnutia významných európskych a svetových odborníkov,“ uviedol rektor UPJŠ Daniel Pella.
AI geografov nenahradí. Mení však spôsob, akým pracujú
Jednu z troch hlavných plenárnych prednášok predniesla prezidentka Medzinárodnej geografickej únie (IGU – International Geographical Union) profesorka Nathalie Lemarchandová. Venovala sa premene veľkých obchodných centier a nákupných areálov. Ukázala, že priestory pôvodne vytvorené najmä na spotrebu sa pod tlakom environmentálnych a spoločenských zmien môžu meniť na udržateľnejšie časti mesta – s väčším podielom zelene a vody, priepustnými povrchmi, prírode blízkymi riešeniami a so širším využívaním obnoviteľných zdrojov.
Prezident Asociácie geografických spoločností v Európe (EUGEO – Association of Geographical Societies in Europe) profesor Zoltán Kovács otvoril širšiu otázku udržateľnosti miest. Zdôraznil, že mesto nemožno posudzovať izolovane od jeho zázemia. Jeho fungovanie je previazané s bývaním, dochádzkou, dopravou, ekonomikou, využívaním krajiny a každodennými väzbami obyvateľov za administratívnymi hranicami mesta. Profesor Kovács zároveň vyzdvihol spoločnú organizáciu kongresu českou a slovenskou geografickou komunitou: „Oceňujem aj rozhodnutie používať angličtinu ako hlavný rokovací jazyk v odbornom programe. Práve to dodalo podujatiu jednoznačný medzinárodný rozmer. Košice sa v týchto dňoch stali významným centrom európskeho vedeckého geografického diskurzu.“
Profesor Jakub Langhammer z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe otvoril tému umelej inteligencie v geografickom výskume. Predstavil trendy, ktoré formujú nasadenie umelej inteligencie pri spracovaní priestorových dát, satelitných a leteckých snímok, modelovaní a automatizovanej analýze. „Umelá inteligencia je nástroj, ktorý geografom výrazne rozširuje možnosti, ale nie je náhradou odborného úsudku. Algoritmus môže nájsť vzor, zrýchliť analýzu alebo spracovať množstvo dát, ktoré by človek sám nezvládol. Na konci však musí byť expert, ktorý výsledok interpretuje v kontexte a nesie zodpovednosť za záver,“ zhrnul jednu z kľúčových myšlienok kongresu profesor Jaroslav Hofierka, geograf, predseda vedeckého výboru kongresu a zároveň prorektor UPJŠ.
Kongres ďalej priniesol príspevky na témy o GeoAI, diaľkovom prieskume Zeme, hyperspektrálnom a termálnom snímaní, laserovej technológii LiDAR, strojovom a hlbokom učení, participatívnom mapovaní či modelovaní prírodných rizík. Vedci diskutovali o využití umelej inteligencie v geologickej predikcii, strojovom učení pri modelovaní povodní alebo o automatizovanom mapovaní vegetácie. Vzhľadom na rozsah aktuálnych tém v súčasnej geografii organizátori zostavili program v paralelných sekciách. Odborníci sa venovali prehrievaniu miest a zelenej infraštruktúre, migrácii a integrácii, regionálnym nerovnostiam, demografickým zmenám, geopolitike, doprave a mobilite, suburbanizácii, brownfieldom, transformácii priemyselných regiónov, prírodným rizikám, krajine a jej historickému vývoju.
Pozrite si
V centre pozornosti neostali len globálne procesy, ale aj konkrétne problémy slovenských a českých miest a regiónov, ako aj výzvy v ďalších lokalitách a krajinách. Na kongrese dostali priestor na prezentáciu aj spoločnosti pôsobiace v geoinformatike a priestorovom plánovaní, medzi nimi SoftPlan a Umbra, ktoré spolupracujú na akademickom výskume a poskytujú technologickú prax. Vďaka spolupráci univerzít so súkromným sektorom sa vedecké metódy a priestorové dáta prenášajú do plánovania, územnej správy a reálneho rozhodovania.
Čo sa má učiť v škole, keď máme mapu aj umelú inteligenciu vo vrecku?
Zaujímavou súčasťou stredajšieho programu bol Didaktický deň venovaný budúcnosti geografického vzdelávania. Panelová diskusia otvorila tému výučby geografie vo väzbe na kurikulárnu reformu, postavenie geografie v školskom vzdelávaní a prípravu budúcich učiteľov. „V dynamicky sa meniacom svete, ktorý čelí mnohým krízam a výzvam, má geografia ako veda mimoriadny význam. Je však potrebné, aby sa nové geografické poznatky a prístupy primerane premietali do vyučovania geografie na základných a stredných školách. To si vyžaduje spoluprácu a vzájomné načúvanie štátnych inštitúcií, učiteľov z praxe a univerzít, ktoré budúcich učiteľov pripravujú. Práve s týmto cieľom sme pripravili program včerajšieho Didaktického dňa a veľmi nás teší, že sme ho mohli obohatiť aj o skúsenosti kolegov z Česka,“ uviedol predseda organizačného výboru kongresu Ladislav Novotný.
Posledný deň kongresu patril odborným exkurziám. Účastníci si pozreli mesto Košice a širší región, ktoré im slúžia ako živé geografické laboratórium. Jedna z exkurzií bola zameraná na Košice a ich priestorový vývoj. Ďalšia bližšie predstavila košický oceliarsky závod U. S. Steel Košice, ktorý by mal od 1. októbra 2026 niesť názov Nippon Steel Slovakia, a význam výroby ocele pre mesto a región. Ďalším cieľom bol pripravovaný závod Volvo pri Košiciach, ktorý otvára novú etapu priemyselnej geografie regiónu. Historický rozmer exkurzií priniesli Dubnícke opálové bane – významná lokalita banskej histórie východného Slovenska – a zastávka pri vysielači Dubník s vyhliadkovým bodom.
V rámci terénneho programu bolo možné sledovať priemyselné dedičstvo, súčasné investície, krajinu a regionálny rozvoj. „Chceli sme, aby sa kongres nekončil pri prezentáciách. Geografia sa odohráva v teréne – v meste, vo fabrike, v krajine aj na miestach, kde sa stretáva história s novými investíciami. Košice a ich okolie ponúkajú mimoriadne koncentrovaný príklad týchto premien,“ uzatvára docent Novotný. Štvordňový kongres tak ponúkol vedeckú diskusiu, nové technológie, vzdelávanie a terénnu skúsenosť. Všetky odborné príspevky a prezentované technológie ilustrovali, ako môže geografia pomôcť lepšie porozumieť svetu okolo nás, ktorý sa mení čoraz rýchlejšie, a ako tieto poznatky preniesť do efektívnejšieho rozhodovania, plánovania a vzdelávania.
Zdroj: TS UPJŠ
(RR)
