Agonisty orexínu schválili na liečbu určitého typu narkolepsie, mohli by však pomôcť aj pri liečbe rôznych zdravotných problémov.
Skupina zlúčenín je známa ako agonisty orexínu. Zdroj: iStock/AntonioGuillem
Keď americké regulačné orgány v auguste schválili liek na liečbu narkolepsie, niektorí výskumníci rátali s tým, že skupina podobných zlúčenín, do ktorej tento liek patrí, predstavuje sľubnú budúcnosť v liečbe ochorenia. Skupina zlúčenín je známa ako agonisty orexínu. Podobne ako mimoriadne úspešné lieky na báze GLP-1, napríklad Ozempic, ktoré boli pôvodne schválené na liečbu cukrovky, ale neskôr sa presadili aj ako lieky na iné ochorenia, i tieto nové lieky môžu byť schopné vyliečiť aj iné ochorenia ako len poruchy spánku.
Vedci z farmaceutickej spoločnosti Takeda so sídlom v Tokiu teraz vyvinuli nový liek s názvom Orzeyful, ktorý obsahuje orexín. Dúfajú, že aj tento liek sa môže časom používať na liečbu narkolepsie.
Orexíny, teda peptidy, ktoré produkuje mozog a ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii metabolizmu, nálady, chuti do jedla, pamäti a predovšetkým cyklov spánku a bdenia, skúmajú odborníci už desaťročia. Vedci sa teraz snažia čo najskôr zistiť, ako najlepšie uplatniť svoje zistenia v klinickej praxi, a skúmajú využitie agonistov orexínu pri liečbe poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a iných stavov, pri ktorých dochádza k poruche regulácie pozornosti a bdelosti.
Dve kľúčové látky
V polovici 90. rokov sa molekulárny biológ Luis de Lecea zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii pustil do identifikácie proteínov produkovaných výlučne v určitých častiach ľudského mozgu. Skúmal hypotalamus, oblasť veľkosti mandle hlboko vnútri mozgu.
Spolu so svojím vedeckým tímom zostavil zoznam RNA špecifických pre hypotalamus – malých úsekov genetického materiálu, ktoré nesú pokyny na tvorbu proteínov. Vedecký tím tiež identifikoval pár neuropeptidov, ktoré odborníci nazvali hypokretín 1 a 21. Bez toho, aby o tom Luis de Lecea vedel, výskumníci v Texase približne v tom istom čase izolovali potkanom ekvivalentné peptidy a nazvali ich orexín A a B2.
Neurovedec Takeši Sakurai pracoval v laboratóriu Masašiho Janagisawu, molekulárneho biológa pôsobiaceho v tom čase v Lekárskom centre Texaskej univerzity v Southwesterne v Dallase, keď táto skupina vedcov po prvýkrát identifikovala orexíny. Výskumníci predpokladali, že tieto peptidy regulujú príjem potravy hlodavcov. Z toho vyplýva aj ich názov, orexis totiž v gréčtine znamená chuť do jedla. Ale keď umelo zablokovali signálnu dráhu orexínu, zistili niečo, čo nepredpokladali.
„Zvieratá sa niekedy náhle zrútili,“ hovorí Takeši Sakurai, ktorý v súčasnosti pôsobí na univerzite v Tsukube v Japonsku. Toto správanie sa podobalo charakteristickému príznaku narkolepsie typu 1 u ľudí, teda náhlej, dočasnej strate svalovej kontroly, známej ako kataplexia. Po ďalšom výskume dospel tím ku komplexnejšiemu pochopeniu úlohy orexínov. „Orexín nás nielen prebudí, ale aj udržuje stabilný stav bdelosti,“ vysvetľuje.
Emmanuel Mignot, špecialista na spánkovú medicínu zo Stanfordu, a jeho kolegovia ako prví identifikovali mutáciu v géne kódujúcom orexínový receptor ako príčinu narkolepsie psov. Jerome Siegel, neurovedec z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, zistil, že mozgy ľudí s narkolepsiou takmer vždy vykazovali masívnu stratu neurónov produkujúcich orexíny. Ide o malú populáciu – len 70-tisíc buniek spomedzi stoviek tisíc v hypotalame –, napriek tomu sa zdá, že sú kľúčové. „Keď tieto neuróny zmiznú, mozog nie je schopný nájsť náhradné riešenie,“ hovorí Jerome Siegel.
Premena poznatkov na liek
Takeši Sakurai hovorí, že od momentu, keď po prvýkrát zaznamenali súvislosť medzi orexínmi a spánkom, si on a jeho tím uvedomili terapeutický potenciál. O niekoľko rokov neskôr si to uvedomili aj farmaceutické spoločnosti.
Prvé výskumy v spoločnosti Takeda sa začali koncom prvého desaťročia 21. storočia ako súkromný projekt. Jeden z tamojších technikov mal priateľa trpiaceho narkolepsiou prvého typu a začal hľadať molekulu, ktorá by sa mohla viazať na orexínové receptory a obnoviť normálny cyklus spánku a bdenia.
V snahe nájsť molekulu, ktorá by spĺňala kritériá, našiel technik len jediného kandidáta s názvom TAK-925. Podľa odborníkov však bolo riskantné pokračovať vo výskume, pretože žiaden chemik by nezačal vyvíjať liek len s jediným nálezom.
Napriek tomu to výskumníci spoločnosti Takeda skúsili a molekula dosiahla dobré výsledky na zvieratách. Spoločnosť spustila v roku 2017 prvú klinickú štúdiu na ľuďoch.
Liečivo Orzeyful, ktoré už získalo povolenie v troch krajinách, nadväzuje na základy, ktoré položili TAK-925 a ďalšie skoršie kandidátske liečivá. Ide o výrazné vylepšenie oproti existujúcim terapiám, ktoré iba maskujú príznaky ochorenia a často so sebou prinášajú závažné vedľajšie účinky. Ľudia boli po užití tohto lieku odrazu bdelí.
Miliardy na výskum porúch spánku
So schválením lieku Orzeyful sa konkurenti teraz predháňajú v snahe preniknúť na globálny trh s liekom na narkolepsiu, ktorý by mohol podľa predpovedí analytikov do roku 2031 dosiahnuť hodnotu 6,4 miliardy amerických dolárov. Narkolepsia – prvý aj druhý typ, ktorý nie je spojený s odumieraním neurónov produkujúcich orexín – postihuje približne tri milióny ľudí po celom svete a odhady naznačujú, že mnoho ďalších prípadov nie je nahlásených alebo je nesprávne diagnostikovaných.
Agonisty orexínu by mohli nájsť ešte širší trh. Iné lieky na poruchy spánku, ako napríklad inhibítor spätného vychytávania dopamínu modafinil, ktorý je uvádzaný na trh aj pod názvom Provigil, sa používajú mimo indikácie na liečbu ADHD a depresie a zneužívajú sa ako prostriedky na zlepšenie kognitívnych funkcií a pomôcky pri štúdiu.
Výskumníci a firmy sa pýtajú, či by sa mohol zvýšiť aj počet ochorení, na liečbu ktorých sa používajú agonisty orexínu. V súčasnosti minimálne päť firiem vyvíja vlastné agonisty orexínu a niektoré z nich sú ochotné investovať veľké sumy, aby sa dostali na trh. V júni zaplatila globálna farmaceutická spoločnosť Eli Lilly 6,3 miliardy dolárov za akvizíciu britskej spoločnosti Centessa Pharmaceuticals, ktorá sa špecializuje na poruchy spánku a bdenia.
Niekoľko spoločností posudzuje účinnosť agonistov orexínu pri iných poruchách spánku vrátane narkolepsie 2. typu a idiopatickej hypersomnie, ochorenia charakterizovaného nadmernou dennou ospalosťou. Hoci sa nezdá, že by boli tieto ochorenia spôsobené stratou neurónov produkujúcich orexín, existujú medzi nimi spoločné črty, ktoré z nich robia sľubné ciele. Spoločnosť tiež vyvinula niekoľko úspešných liekov na liečbu porúch spánku pôsobiacich na centrálny nervový systém, teraz sa však zaujíma aj o agonisty orexínu.
Vedci z akademickej sféry aj z priemyslu sa zameriavajú tiež na iné ochorenia ako poruchy spánku. Barry Lubarsky, viceprezident pre stratégiu v oblasti medicínskych záležitostí v spoločnosti Alkermes v Dubline, uvádza, že spoločnosť v súčasnosti skúma účinnosť alixorextonu, svojho agonistu orexínu, pri liečbe ADHD. Výskumy ukázali, že stimulanty na liečbu ADHD, akými sú lieky na báze amfetamínu (napríklad Adderall) a metylfenidát (Ritalin), môžu pôsobiť hlavne prostredníctvom systémov vzrušenia a odmeny v mozgu, a nie tak, že by sa zameriavali na siete pozornosti, ako sa predtým predpokladalo. Agonisty orexínu by mohli zmierňovať príznaky ADHD prostredníctvom svojej úlohy v dráhach regulácie bdelosti, a to s menším rizikom závislosti a psychotických príznakov v porovnaní so stimulačnými liekmi.
V septembri zverejnila spoločnosť Alkermes predbežné údaje zo štúdie v ranom štádiu na ľuďoch. Do štúdie sa zapojilo 50 dospelých s príznakmi ADHD strednej až ťažkej závažnosti. Podľa spoločnosti pacienti liek vo všeobecnosti dobre znášali a nehlásili žiadne závažné nežiaduce udalosti súvisiace s liečbou. U osôb, ktoré dostali najvyššiu dávku, došlo po dvoch týždňoch k zmierneniu príznakov na miernu úroveň.
Spoločnosť Takeda síce nezačala klinickú štúdiu zameranú na ADHD, ale vykonala ďalšiu analýzu svojej štúdie zameranej na narkolepsiu, v ktorej preukázala, že liek Orzeyful zlepšil pamäť a exekutívne funkcie účastníkov.
Na základe rozhovorov s účastníkmi štúdie vedci zo spoločnosti Alkermes tiež identifikovali únavu ako príznak, ktorý obzvlášť dobre reaguje na agonisty. V súčasnosti testujú, či môžu tieto lieky zmierniť únavu pri ochoreniach, ako je roztrúsená skleróza a Parkinsonova choroba.
Zdroje: Veda na dosah, Nature
(RR)






