Pred 150 rokmi prišiel na svet František Slavík. Tento výnimočný český mineralóg a geológ zásadne ovplyvnil aj slovenskú vedu.
Terénny výskum a presné zaznamenávanie vzoriek tvorili neodmysliteľnú súčasť Slavíkovej práce. Ilustračná fotografia. Zdroj: iStock.com/milicenta
František Slavík celý život podrobne skúmal presné chemické zloženie a vnútornú štruktúru jednotlivých nerastov. Následne z týchto minerálov skladal celkový obraz vzniku hornín. Z chemického zloženia nerastov odborníci dodnes dokážu zistiť, ako konkrétna krajina vznikala a vyzerala v dávnej minulosti.
Vedenie univerzity a budovanie zbierok
Svoju akademickú cestu začal štúdiom prírodných vied, chémie a fyziky na pražskej univerzite. Univerzita Karlova v Prahe mu v roku 1916 zverila vedenie Mineralogického ústavu, teda špecializovaného pracoviska zameraného na výskum nerastov. Funkciu riaditeľa tohto ústavu zastával úspešne až do roku 1947. Počas tohto obdobia aktívne rozširoval vzácne mineralogické zbierky, ktoré fungovali ako reálne archívy kameňov a hornín.
Takéto zbierky slúžia vedcom na dlhodobé porovnávanie a zachovanie materiálu z pomaly zanikajúcich nálezísk. Vďaka zachovaným vzorkám výskumníci plynulo prepojili svoje objavy z terénu s presnými laboratórnymi analýzami. Učitelia a študenti vďaka týmto zachovaným kameňom mohli spätne kontrolovať, či ich predchodcovia určili názov nerastu správne.
Prof. František Slavík. Zdroj: Wikimedia Commons/Public Domain
Dôkladný pohľad na slovenské nerasty a lokality
František Slavík venoval obrovskú pozornosť aj náleziskám na území Slovenska. V roku 1939 napísal dôležitú príručku o našich nerastoch, ktorá nám ponúkla úplne nový vedecký prístup. Dielo nesie názov Nerostopis a ložiska užitkových minerálů Slovenska. Nerastné suroviny neskúmal iba ako teoretické pojmy v knihách. Minerály vždy starostlivo prepájal s konkrétnym miestom ich nálezu v prírode.
Súčasní slovenskí geológovia dodnes využívajú tento užitočný postup, keď pri objavoch zohľadňujú celkové prírodné prostredie. Nedávno takto experti opísali nový minerál z okolia Betliara, pričom chemickú analýzu prepojili s geologickým kontextom lokality.
Odvaha v čase nacistickej okupácie
Druhá svetová vojna kruto zasiahla do chodu vedeckých inštitúcií. Nacisti nútili múzeá vypratávať cenné zbierky, aby inštalovali nemecké propagandistické výstavy. Zle uskladnené nerasty vo vlhkých suterénoch vtedy utrpeli nenávratné škody. Okupanti zároveň prenasledovali a zatýkali mnohých nepohodlných vedeckých pracovníkov.
Slavík okamžite vstúpil do domáceho protinacistického odboja. Pôsobil v spravodajskej skupine s krycím menom Pták. Tam odvážne šifroval tajné správy pre československú exilovú vládu, ktorá počas vojny dočasne úradovala v Londýne. Spolupracoval pri tom so svojou manželkou Ludmilou Slavíkovou. Gestapo oboch manželov odhalilo a zatklo vo februári 1943.
Prežitie táborov a povojnová obnova
Ludmila Slavíková zomrela v koncentračnom tábore Auschwitz po trinástich dňoch. Geológ František Slavík, naopak, kruté väznenie prežil. Postupne prežil väznenie na Pankráci a hrôzy koncentračných táborov Terezín, Auschwitz a Buchenwald.
Po vojne sa okamžite vrátil naspäť do Prahy. Následne úspešne obnovil fungovanie Mineralogického ústavu, hoci nacisti túto inštitúciu predtým zatvorili a zdecimovali. Odbornej práci a študentom venoval čas až do smrti. Zomrel v januári 1957 a zanechal za sebou obrovské dedičstvo.
Pozrite si
Vedecký odkaz budúcim generáciám
Jeho celoživotné dielo zahŕňa vyše päťsto odborných publikácií. Vytvoril mimoriadne pevné základy pre systematickú a regionálnu mineralógiu. Dnešní výskumníci vďaka jeho poctivej práci oveľa lepšie rozumejú geologickému formovaniu našej krajiny.
Zdroje: Univerzita Karlova, Národní muzeum, Jihočeská vědecká knihovna
(KAM)
