Klimatický jav El Niño pravidelne mení prúdenie vzduchu nad celou planétou. Aktuálne prognózy naznačujú, že na prelome rokov 2026 a 2027 svet zasiahne mimoriadne silná fáza.
Satelitná mapa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zachytáva nástup javu El Niño v júni 2026. Výrazné oteplenie povrchových vôd Tichého oceánu signalizuje návrat tohto silného klimatického fenoménu. Zdroj: ESA
Meteorológovia často spomínajú oteplenie Tichého oceánu najmä v súvislosti s príchodom extrémnych výkyvov počasia. Oceán pri rovníku masívne zohrieva ovzdušie a mení dráhy vetrov. Zohriaty vzduch presmeruje zrážkové pásma a spôsobí výkyvy počasia na mnohých kontinentoch.
Základný cyklus a jeho fázy
El Niño prichádza nepravidelne, zvyčajne v rozmedzí troch až siedmich rokov. Zväčša trvá zhruba deväť až dvanásť mesiacov, pričom vrcholí práve počas zimy. Tento jav pritom predstavuje iba jednu fázu väčšieho klimatického cyklu.
Celý cyklus pozostáva z teplej fázy, zo studenej fázy a z neutrálneho obdobia. Počas teplej fázy sa oceán výrazne zohrieva a mení vzdušné prúdy. Studená fáza zas prináša ochladenie vody a často aj úplne opačné extrémy.
Ako sa otepľuje oceán
El Niño predstavuje obdobie, keď sa obrovské masy oceánskej vody zahrejú nad bežný priemer. Mechanizmus výmeny tepla medzi oceánom a atmosférou vedci skrátene nazývajú ENSO. Za bežných podmienok stále vetry tlačia teplú povrchovú vodu k Indonézii. Tieto vetry nazývame pasáty. Ide o bežné prúdenie vzduchu, ktoré na planéte funguje celkom nezávisle od klimatickej krízy. Pri pobreží Južnej Ameriky potom z hĺbky vystupuje chladná voda.
Počas javu El Niño však pasáty zoslabnú. Dôvodom je pokles rozdielov v tlaku a teplote vzduchu medzi východnou a západnou časťou oceánu. Teplý prúd morskej vody z rovníka nahradí studený Peruánsky prúd, ktorý inak ochladzuje pobrežie Južnej Ameriky. Teplejšia voda a silné tropické dažde postupujú výrazne na východ, preč od svojho zvyčajného miesta pri Indonézii.
Americká vládna agentúra pre výskum oceánov a atmosféry (NOAA) definuje jav El Niño presným meraním teploty mora. Teplota povrchových vôd Tichého oceánu musí prekročiť dlhodobý priemer aspoň o pol stupňa. Až takýto výrazný nárast teploty dodá do ovzdušia obrovskú energiu na spustenie celosvetových klimatických zmien.
Globálne prepojenie atmosféry
Zvýšená teplota morskej vody spôsobuje na juhoamerickom pobreží silné dažde a masívne záplavy. Zároveň mení rozloženie oblastí vysokého a nízkeho tlaku vzduchu nad Tichým oceánom. Zmena rozloženia tlakových útvarov ovplyvňuje všeobecnú cirkuláciu atmosféry. Zmena miesta tropických dažďov určuje, kde presne vystúpi obrovská masa teplého vzduchu vysoko do atmosféry. Odtiaľ sa vlhkosť šíri ďalej nad pevninu.
Atmosféra na zmenu reaguje tvorbou obrovských vĺn vo výškovom vzdušnom prúdení. Meteorológovia jav odborne nazývajú teleprepojenia. Znamená to, že výkyvy v jednom oceáne spustia dominový efekt zmien počasia na opačnom konci sveta. Prepojenia však nefungujú priamočiaro.
Vplyv na strednú Európu
Fenomén El Niño prebieha priamo v Tichom oceáne, ktorý sa rozprestiera medzi Severnou Amerikou a Áziou. Pre obrovskú vzdialenosť vplyv tejto udalosti prichádza do Európy výrazne zoslabený.
Medzi vzdialeným Tichým oceánom a napríklad Slovenskom leží celá Severná Amerika aj obrovský Atlantický oceán. Rozsiahle prekážky menia prúdenie atlantického vzduchu po svojom. Práve tieto lokálne bariéry riadia naše počasie oveľa silnejšie ako vzdialený jav El Niño.
Pre strednú Európu hrá kľúčovú rolu takzvaná Severoatlantická oscilácia. Tento európsky jav určuje tlakový rozdiel medzi chladným severným Atlantickým oceánom a teplejšími subtropickými vodami. Tlakový rozdiel ovplyvňuje silu západných vetrov a mení dráhy prichádzajúcich búrok. Týmto spôsobom atlantické tlakové níže zásadne ovplyvňujú množstvo snehu a zimné teploty u nás.
Rôzne podoby zimy
Vplyv fenoménu El Niño na počasie v Európe sa mení pri každom jeho výskyte. Zimné počasie v Európe závisí aj od toho, v ktorej konkrétnej časti Tichého oceánu stúpne teplota najviac. Priemerné údaje z minulosti ukazujú, že El Niño prináša do severnej Európy tuhšie zimy. Deje sa to pre časté narušenie bežného atlantického prúdenia vzduchu.
Pre strednú Európu však neexistuje žiadne jednotné pravidlo pre predpoveď konkrétnej zimnej sezóny. Každá jedna udalosť tohto fenoménu prinesie nad naše územie úplne iné teploty a snehové úhrny. Oteplenie Tichého oceánu preto neurčuje s istotou, či zažijeme tuhú alebo, naopak, miernu zimu.
Pozrite si
Letné horúčavy s Tichým oceánom nesúvisia
Priamy vplyv otepleného Tichého oceánu na európske letné horúčavy je takmer zanedbateľný. Európske leto totiž podlieha odlišným atmosférickým procesom. Fenomén El Niño stále dvíha globálnu priemernú teplotu na Zemi a planéta tak získava oveľa teplejší základ.
Oteplenie mora však priamo nespúšťa konkrétne vlny horúčav napríklad nad územím Slovenska. Extrémne letné teploty u nás riadi takzvaná atmosférická blokáda výškového prúdenia. Táto stabilná blokáda vytvorí silnú tlakovú výš, ktorá nad Európou uzamkne horúci saharský vzduch na celé týždne. Teploty blízkeho Atlantického oceánu vplývajú na náš región oveľa priamejšie. Dlhšie a silnejšie vlny letných horúčav poháňa predovšetkým postupná klimatická zmena.
Vplyv javu El Niño a Tichého oceánu sa u nás najsilnejšie ukazuje počas zimy a skorej jari. Teplé morské prúdy vtedy dokážu narušiť obrovský vzdušný vír priamo nad severným pólom. Až táto prenesená nepriama zmena dokáže v zime ovplyvniť naše stredoeurópske počasie.
Slovenské počasie riadi Atlantický oceán
Tichý oceán síce funguje ako dôležitý hýbateľ globálnej klímy, no presný priebeh slovenskej zimy z neho nevyčítame. Jav prináša nepredvídateľné klimatické výkyvy po celom svete, no u nás priamo nespôsobuje extrémy.
Stredoeurópske počasie nakoniec vždy formujú oveľa bližšie javy nad Atlantickým oceánom. Vplyv fenoménu El Niño tak na Slovensku zostáva iba zaujímavým, no slabým dielikom obrovskej klimatickej skladačky.
Zdroje: NOAA, Reviews of Geophysics, SHMU
(KAM)
