Nové zistenia prinášajú zrozumiteľný pohľad na jednu z najväčších záhad oceánov.
Delfín obyčajný (Delphinus delphis). Zdroj: iStock/Dave Irving
Na pobreží juhoamerickej Patagónie sa v posledných rokoch deje zvláštny jav. Desiatky až stovky delfínov sa opakovane vyplavujú na breh (tzv. stranding) alebo uviaznu v plytkých vodách, často bez zjavnej príčiny. Morskí biológovia dlho nevedeli tieto masové uviaznutia vysvetliť, zvieratá totiž nevykazovali známky choroby ani zranení.
Jeden z najvýraznejších prípadov sa stal v roku 2021, keď sa v zálive San Antonio v argentínskej provincii Rio Negro našlo 52 uhynutých delfínov obyčajných (Delphinus delphis), pričom väčšina z nich bola podľa analýz v dobrom zdravotnom stave a nemali viditeľné zranenia ani známky ochorení. O niekoľko mesiacov neskôr sa scenár zopakoval, keď stovky delfínov uviazli v plytkých vodách rovnakej zátoky. Tentoraz ale mali viac šťastia – vedci nezaznamenali žiadne úmrtia. Príčina ich správania však zostávala záhadou.
Útek pred predátorom ako pasca
Najnovší výskum, publikovaný v časopise Royal Society Open Science, priniesol prekvapivé vysvetlenie. Podľa neho sa delfíny hromadne vyplavujú na breh pri panickom úteku pred kosatkami dravými (Orcinus orca). Tie sú mylne považované za veľryby, v skutočnosti ich radíme medzi mohutnejšie druhy čeľade delfínovité. Patria medzi najefektívnejších morských predátorov loviacich široké spektrum morských živočíchov vrátane menších druhov delfínov, ktoré pred nimi často unikajú do plytkých vôd, kde majú väčšiu šancu prežiť. V Patagónii sa však táto stratégia môže obrátiť proti nim. Plytké pobrežie a rýchle odlivy spôsobujú, že sa delfíny dostanú príliš blízko brehu a hneď uviaznu na suchu.
Aby vedci zistili, čo sa pri udalostiach naozaj stalo, zhromaždili niekoľko zdrojov informácií od očitých svedectiev miestnych obyvateľov a rybárov, analyzovali videozáznamy z danej oblasti a pokúsili sa čo najvernejšie zrekonštruovať priebeh dramatických udalostí. Ukázalo sa, že krátko pred tým, ako delfíny uviazli na brehu, sa v okolí opakovane objavilo niekoľko kosatiek. Zároveň si ľudia všimli aj nezvyčajné správanie delfínov – plávali bližšie k pobrežiu než zvyčajne, držali sa v tesných skupinách a pôsobili dezorientovane.
Nejde vždy len o predátorov
Hromadné vyplavovanie morských cicavcov (tzv. stranding) je komplexný jav. Vedci upozorňujú, že vo väčšine prípadov ide o kombináciu viacerých faktorov, nie o jedinú príčinu. Medzi najčastejšie faktory takéhoto vyplavenia patria choroby alebo oslabenie jedincov, sociálne správanie (keď skupina nasleduje jedného jedinca), poruchy echolokácie, geomagnetické anomálie, hluk v oceáne (spôsobený napríklad sonarom) a čoraz viac sa v posledných rokoch na jave podieľajú aj klimatické zmeny.
O rozmanitých príčinách svedčí viacero výskumov z rôznych častí sveta. Medzi rozpätím rokov 2015 a 2020 sa v Patagónii pri čilskom pobreží našlo viac než 300 uhynutých veľrýb, pričom za úhynom pravdepodobne stála akútna otrava biotoxínmi vylučovanými toxickými riasami. Ďalšie výskumy tiež ukazujú, že vojenský sonar môže spôsobovať dezorientáciu, vnútorné krvácanie a zvieratá sú následne vyplavené na breh. Nová štúdia však upozorňuje na dôležitý, doteraz menej zdôrazňovaný faktor – stres z prítomnosti predátora. Ak sa delfíny snažia rýchlo uniknúť loviacim kosatkám, môžu sa dostať do oblastí, kde stratia orientáciu alebo uviaznu.
Súčasný prípad z Patagónie je zaujímavý tým, že zdôrazňuje úlohu správania zvierat. Nejde len o choroby alebo o vonkajšie vplyvy, ale niekedy je rozhodujúce to, ako sa zvieratá správajú v krízovej situácii. Útek pred predátorom je evolučne výhodná stratégia, no v určitých podmienkach môže viesť k tragickému výsledku.
Varovanie na globálnej úrovni
Zistenia vedcov majú širší význam aj mimo pobrežia Patagónie. Podobné miesta, kde dochádza k častému hromadnému uviaznutiu delfínov a veľrýb, existujú aj inde vo svete, napríklad na Novom Zélande, v Austrálii či pri pobreží amerického štátu Massachusetts. Tieto oblasti majú často spoločné črty: rozsiahle plytké zátoky, ktoré môžu fungovať ako prirodzené pasce. Ak sa do nich zvieratá dostanú, napríklad pri úteku pred predátorom, riziko tragédie výrazne rastie.
Kosatky tak možno nepriamo stoja za niektorými z najväčších záhad morskej biológie. Hoci nejde o definitívne vysvetlenie všetkých prípadov, nová štúdia prináša dôležitý dielik do skladačky – pomáha lepšie pochopiť, prečo sa niekedy celé skupiny morských cicavcov ocitnú na súši, a ukazuje, že za tým môže byť kombinácia správania, prostredia aj vzťahov medzi predátorom a korisťou.
Prečo je to dôležité
Hoci sa môže zdať, že ide o ojedinelé udalosti, vyplavovanie morských cicavcov poskytuje dôležité informácie o stave oceánov, pomáha odhaliť nové ekologické hrozby a tiež môže upozorniť na to, aký má ľudstvo vplyv na morské prostredie.
Vedci preto čoraz viac využívajú moderné metódy od dronov až po genetické analýzy, aby tieto udalosti lepšie pochopili a dokázali im v budúcnosti predchádzať.
Zdroj: Scientific American, Arias et al. 2026, Ulloa et al. 2024, Wikipédia (1, 2)
(RR)
