Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Spoločne ďalej zájdeš. Delfíny a rybári si pomáhajú pri získavaní potravy

VEDA NA DOSAH

Nová štúdia odhalila, prečo dva druhy vrcholových predátorov navzájom spolupracujú.

Kŕmiace sa delfíny. Zdroj: iStockphoto.com

Zdroj: iStockphoto.com

V meste Laguna, ktoré sa nachádza na južnom pobreží Brazílie, delfíny a ľudia spolupracujú pri love rýb už viac ako storočie. Rybári lovia morské živočíchy tradičným spôsobom – pomocou sietí. To, čo je netradičné, je ich kooperácia s voľne žijúcimi delfínmi skákavými.

Keď sa delfíny objavia v zátoke, rybári sledujú ich správanie a vyčkávajú na znamenie, vďaka ktorému vedia, kedy majú rozhodiť siete do vody. Jedinečná a zriedkavá spolupráca prináša rybárom jasné benefity v podobe väčších úlovkov. Je však tento vzťah výhodný aj pre delfíny? Odpoveď na túto otázku priniesol 15-ročný výskum medzinárodného vedeckého tímu z Brazílie a Inštitútu Maxa Plancka pre správanie zvierat v Nemecku. Vedci uverejnili svoje zistenia v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Spolupráca prináša výhody obom vrcholovým predátorom

S cieľom lepšieho porozumenia výnimočného vzťahu vedci použili viaceré moderné technológie (drony, hydrofóny a podvodné kamery). Ukázalo sa, že delfíny a ľudia aktívne koordinujú svoje správanie, aby ulovili ryby. Delfíny zaháňali húfy parmíc (druh ryby, ktorú lovia ľudia aj delfíny) k rybárom a vytvárali zábrany chvíľu pred tým, ako im dali znamenie na rozhodenie sietí. Odborníci zistili, že vďaka spolupráci pri love rybári ulovili štvornásobne viac rýb.

„Vedeli sme, že rybári pozorujú správanie delfínov, aby určili, kedy môžu rozhodiť siete. Nevedeli sme však, že delfíny aktívne koordinovali svoje správanie s rybármi,“ opísal nové zistenia vedcov spoluautor štúdie Mauricio Cantor.

Vedci sledovali populácie delfínov a ich správanie niekoľko rokov. S rybármi, ktorých pozorovali pri práci, zrealizovali rozhovory. Na základe týchto dát mohli vyhodnotiť dlhodobé aj krátkodobé vplyvy rybárskej techniky na obe strany.

Delfínom spolupráca navyše prináša výhodu vo forme vyššej miery prežívania. Tie, ktoré sa zapájajú do spoločného rybolovu, majú o 13 percent vyššiu šancu na prežitie. Zistenia dokazujú, že v tomto prípade je vzťah medzi ľuďmi a delfínmi vzájomne prospešný.

Netypické správanie je ohrozené

Zriedkavý príklad vzájomne výhodnej interakcie dvoch špičkových predátorov čelí potenciálnemu zániku. Prediktívne modely, ktoré sú súčasťou štúdie, naznačujú, že budúcnosť tohto spôsobu lovu je ohrozená. Ak bude početnosť populácií parmice naďalej klesať alebo ak budúce generácie rybárov stratia záujem učiť sa tieto techniky lovu, ich jedinečný vzťah zanikne.

Synchronizovaný pohyb kŕdľa vtákov či húfu rýb môže byť kľúčový pre prežitie jednotlivca, ale synchronizácia správania naprieč rozličnými druhmi živočíchov je veľmi zriedkavá. O to výnimočnejší je prípad spolupráce delfínov a rybárov v Brazílii.

Rybolov s delfínmi ako kultúrna tradícia

Rybolov s delfínmi sa v lokalite Laguna považuje za kultúrnu tradíciu starú viac ako 140 rokov. Vedomosti a zručnosti si rybári aj delfíny odovzdávajú z generácie na generáciu. Kooperatívny rybolov je špecifický len pre lokálnu populáciu delfínov a nie je súčasťou ich genetickej výbavy.

„Z pohľadu rybárov je táto prax súčasťou kultúry lokálnej komunity, a to vo všetkých ohľadoch. Rybári nadobúdajú zručnosti od iných rybárov a vedomosti si osvojujú prostredníctvom sociálneho učenia. Cítia sa spojení s týmto miestom a majú pocit spolupatričnosti ku komunite,“ vysvetlil význam tradičného rybolovu v lokálnej komunite spoluautor štúdie Mauricio Cantor.

O podobnom správaní existujú historické i súčasné záznamy z niekoľkých ďalších lokalít sveta, ale takéto prípady sú na ústupe a mnohé z nich už celkom zanikli. Práve nezvyčajná povaha tohto vzťahu je dôvod, prečo sa o tomto spôsobe rybolovu v Brazílii uvažuje ako o kultúrnom dedičstve.

Rybár hádže siete do jazera v Indonézii. Zdroj: iStockphoto.com

Rybár hádže siete do jazera. Zdroj: iStockphoto.com

Budúcnosť visí na vlásku

Väčšina medzidruhových interakcií vrátane interakcií medzi ľuďmi a inými zvieratami má skôr konkurenčný charakter než vzájomne prospešný.

„Kooperujúci systém delfínov a rybárov je pre vedcov zaujímavý, pretože nám pomáha pochopiť, za akých podmienok môže podobná spolupráca vzniknúť – čo je v našom rýchlo sa meniacom svete čoraz dôležitejšie – a za akých podmienok môže zaniknúť alebo zmeniť svoj charakter z kooperačného na konkurenčný,“ vysvetlil spoluautor štúdie Damien Farine.

Fábio Daura-Jorge, ktorý skúmal tento jav 15 rokov, upozorňuje na to, že v súčasnosti sú už badateľné prvé známky jeho úpadku. Prediktívne modely, ktoré sú súčasťou štúdie, len podporujú jeho zistenia. Podmienkou úspešného kooperatívneho vzťahu medzi rybármi a delfínmi je zdravá a silná rybia populácia. V posledných rokoch však došlo k poklesu rýb v regióne.

„Nevieme, čo sa stane v budúcnosti. Predpokladáme, že ak veci budú pokračovať súčasným tempom, príde čas, keď delfíny alebo ľudia stratia záujem o zachovanie interakcie,“ predpovedal neistú budúcnosť tradičného rybolovu Fábio Daura-Jorge.

Aké sú možnosti zachovania tradície?

Výskumníci naznačujú, že tradičný spôsob rybárčenia sa môže zachovať pomocou zavedenia niekoľkých opatrení. Jednou z možností je zistiť príčiny úpadku populácie parmice a zaviesť potom podporné opatrenia, ako napríklad obmedzenie používania nelegálnych sietí. Ďalším prospešným krokom môže byť podpora lokálnych súčasných aj budúcich rybárov, rovnako aj kultúrnej a ekonomickej dôležitosti tradičných rybárskych techník, za ktorú by mohli byť rybári odmeňovaní.

„Fenomén vzájomne prospešnej interakcie medzi voľne žijúcimi zvieratami a ľuďmi je čoraz zriedkavejší a zdá sa byť aj globálne ohrozený. Kultúrnu hodnotu a biodiverzitu si treba vážiť a je dôležité ich ochraňovať,“ uzatvoril Mauricio Cantor.

Ak máte chuť pozrieť si ďalšie videá zo vzájomne prospešného vzťahu delfínov a rybárov, nájdete ich na stránke https://www.pnas.org/doi/full/10.1073/pnas.2207739120.

 

Zdroje:

Tlačová správa Inštitútu Maxa Plancka pre správanie zvierat

DOI: 10.1073/pnas.2207739120

(AB, JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky