Týždeň mozgu 2026: Ako udržiavajú dlhovekí seniori svoj mozog v kondícii?

Kampaň Týždeň mozgu upriamuje pozornosť na zdravie mozgu. Aké stratégie používajú dlhovekí seniori, aby udržali svoje mozgy v kondícii?

Rovnako ako svaly aj náš mozog potrebuje výzvy, aby zostal v kondícii. Ilustračný obrázok. Na zdravie mozgu upozorňuje tiež Týždeň mozgu. Zdroj: iStock.com/Rudzhan Nagiev

Starnutie je prirodzený a nevyhnutný biologický proces. Dnes sa ľudia celosvetovo dožívajú vyššieho veku ako kedysi. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zaznamenáva najväčší nárast skupina ľudí vo veku 80 rokov. Nie je pritom starnutie ako starnutie, čo dokazujú aj takzvaní super-agers (voľne preložené ako dlhovekí seniori). Tento pojem z oblasti neurovied a gerontológie označuje seniorov nad 80 rokov, ktorí majú pamäť a kognitívne schopnosti porovnateľné s ľuďmi o 20 až 30 rokov mladšími.

Mozog a starnutie

Starnutie sa týka aj nášho mozgu, ktorý sa po prekročení 40. roku života každých desať rokov zmenšuje v priemere o približne 5 percent. Tento proces sa navyše po 70. roku života zrýchľuje. V dôsledku toho nie sú oblasti mozgu schopné komunikovať tak efektívne, čo má dosah aj na kognitívne schopnosti.

Ako ukazujú výskumy, starnutie nemusí prebiehať u všetkých rovnako rýchlo. Takzvaní super-agers si zachovávajú veľmi dobré kognitívne schopnosti aj vo vysokom veku. V porovnaní s bežnými staršími dospelými majú väčší objem mozgu v oblastiach spojených s pamäťou a pohybom a ich mozog sa v priebehu času zmenšuje pomalšie, ako vyplýva zo štúdie z augusta 2023, ktorá sa zameriavala na 64 takýchto seniorov s priemerným vekom 82 rokov (59 percent tvorili ženy) a bola uverejnená v časopise The Lancet Healthy Longevity.

Prečo je pamäť a mentálna výkonnosť týchto ľudí taká dobrá, zaujíma i vedcov. Svoju úlohu tu zohráva genetika, ale aj súhrn ďalších faktorov, ktoré sa týkajú ich správania a životného štýlu.

Stratégie na posilnenie mozgu

Zdravý životný štýl spolu s ďalšími kľúčovými stratégiami môže pomôcť zabrániť vzniku demencie vo vyššom veku, čo je nevyhnutné na dosiahnutie statusu superseniora. Až 7 percentám prípadov demencie by sa pritom dalo predísť, ak by ľudia s vysokým cholesterolom podstupovali adekvátnu liečbu. Ďalších 7 percent by sa dalo eliminovať, ak by ľudia s poruchou sluchu nosili načúvacie prístroje.

Podľa Dr. Andrewa Budsona, docenta neurológie na Harvardskej lekárskej fakulte, superseniori robia ešte ďalšie veci, aby si udržali bystrý mozog.

Je to jednoduchá analógia, mozog je tak trocha ako sval. Existuje veľa dôkazov o tom, že ak ho nepoužívame, prídeme oň.

Pozrite si

Od nemenného orgánu k dynamickému systému. Ako moderná veda zmenila náš pohľad na mozog

4. februára 2026 | René Beláček

Hýbu sa

Existuje množstvo dobrých dôvodov, prečo byť fyzicky aktívny. Pohyb znižuje riziko srdcových ochorení a rakoviny, zlepšuje náladu a pomáha udržiavať hmotnosť pod kontrolou. Podľa prehľadového výskumu z roku 2020, uverejneného v časopise Journal of Aging Research, sa však zdá, že cvičenie podporuje aj rast nových mozgových buniek a zlepšuje zdravie ciev v mozgu, pričom zároveň znižuje mieru zápalu. Najväčšie prínosy pre mozog mali tí seniori, ktorí cvičili aspoň päťkrát týždenne počas 45 minút alebo dlhšie.

Mnohé štúdie tiež zistili, že ľudia, ktorí cvičia, majú oblasti mozgu zodpovedné za myslenie a pamäť väčšie ako tí, ktorí necvičia. „Cvičenie pomáha dvoma rôznymi spôsobmi – znižovaním kardiovaskulárnych rizikových faktorov a zväčšovaním mozgových štruktúr,“ hovorí Dr. Budson.

Pohyb je prospešný v každom veku. Zdroj: iStockphoto.com

Trénujú svoje kognitívne schopnosti

Rovnako ako naše svaly aj náš mozog potrebuje výzvy, aby zostal v kondícii. Kognitívne cvičenie má pritom rôzne podoby a zahŕňa okrem iného čítanie, písanie, maľovanie, vzdelávanie sa, navštevovanie kurzov, osvojovanie si nových zručností alebo jazykov, hranie na hudobný nástroj či kartové hry.

„Je to jednoduchá analógia, mozog je tak trocha ako sval,“ hovorí Dr. Budson. „Existuje veľa dôkazov o tom, že ak ho nepoužívame, prídeme oň.“

Udržiavať mozog v kondícii môže aj čítanie. Zdroj: iStock.com/Halfpoint

Udržiavajú sociálne kontakty

Nie je to náhoda, že starší ľudia, ktorí udržiavajú sociálne kontakty, sú vo všeobecnosti bystrejší ako ich rovesníci. Podľa štúdie z roku 2019, uverejnenej v časopise PLOS Medicine, majú šesťdesiatnici, ktorí sa s priateľmi stretávajú v priemere každý deň v týždni, o 12 percent nižšiu pravdepodobnosť rozvoja demencie ako ich rovesníci, ktorí sa s priateľmi stretávajú len raz alebo dvakrát mesačne. Aktívny spoločenský život navyše pomáha predchádzať osamelosti a depresii, ktoré sú spojené s rôznymi zdravotnými problémami vrátane kognitívneho úpadku. „Nie je nič stimulujúcejšie ako interakcia s inými ľuďmi,“ hovorí Dr. Budson. „Na toto sú naše mozgy skutočne stvorené.“

Významnými faktormi dlhovekosti sú zdravá výživa, fyzická aktivita a sociálne kontakty v dospelosti. Zdroj: iStock/monkeybusinessimages

Dodržiavajú spánkový režim

Odporúčaných sedem až deväť hodín spánku pomáha mozgu pri odstraňovaní odpadových produktov, ktoré môžu prispievať k rozvoju Alzheimerovej choroby. Chronická nespavosť u starších ľudí je skutočne spojená s vyšším rizikom zhoršenia pamäti. Podľa štúdie z roku 2022, publikovanej v časopise Sleep, čelia ľudia, ktorí majú problémy so zaspávaním alebo so spánkom tri alebo viac nocí týždenne v priebehu troch mesiacov alebo dlhšie väčšiemu riziku zhoršenia problémov s pamäťou.

Počas spánku sa náš mozog čistí, aj preto sa hovorí, že spánok je pre náš mozog ako práčka. Zdroj: iStockphoto.com

Spánok tiež pomáha nášmu mozgu premeniť krátkodobé dojmy na spomienky, ku ktorým budeme mať prístup aj po dlhšom čase. Okrem toho pomáha zbaviť sa „prepojení, ktoré nepotrebujeme“, hovorí Dr. Budson. „Pravdepodobne si pamätáte, čo ste mali na večeru v posledných niekoľkých dňoch, ale mozog je dobrý v tom, že sa týchto nepodstatných detailov zbavuje. Spánok nám v tom pomáha.“

Zdroj: Harvard Health Publishing, WHO, The Conversation, The University of Chicago

(zh)