Krv storočných ľudí obsahuje proteíny, ktoré naznačujú výrazné spomalenie určitých kľúčových mechanizmov starnutia u dlhovekých ľudí.
Významnými faktormi dlhovekosti sú zdravá výživa, fyzická aktivita a sociálne kontakty v dospelosti. Zdroj: iStock/monkeybusinessimages
To, či sa dožijeme vysokého veku, možno závisí aj od našej krvi. Vedci z univerzít v Ženeve a Lausanne zistili, že krv storočných ľudí obsahuje 37 proteínov, ktoré výskumníci našli aj v krvnom profile mladších ľudí.
Švajčiarsky výskum storočných
Populácia storočných ľudí rastie. Dokonca ide o najrýchlejšie rastúcu demografickú skupinu svetovej populácie. Nárast populácie storočných ľudí má aj Švajčiarsko. Kým v roku 2020 žilo v tejto alpskej krajine 1 700 storočných, v roku 2024 ich bolo už takmer 2 200.
Fenomén mimoriadnej dlhovekosti ľudí fascinuje a púta aj pozornosť vedcov. Výskumu dlhovekosti so zameraním na storočných ľudí vo Švajčiarsku sa venoval dlhodobý projekt SWISS100, ktorý prebiehal od roku 2020 do roku 2025. Okrem psychologických, sociologických a zdravotných aspektov sa vedci zameriavali aj na biologické aspekty, ktoré by mohli byť kľúčové pre prekročenie veku sto rokov.
V rámci štúdie SWISS100 tím zo Ženevskej univerzity (UNIGE) a z Lausannskej univerzity (UNIL) porovnal krvné profily 39 storočných ľudí vo veku 100 až 105 rokov s profilmi 59 osemdesiatnikov a s profilmi 40 ľudí vo veku od 30 do 60 rokov.
Podobnosť v proteínoch
Vedci merali hladinu 724 proteínov v krvnom sére, ktoré sú rozhodujúce pre dlhovekosť (358 zápalových markerov a 366 kardiovaskulárnych markerov).
Výskum priniesol prekvapujúce zistenie – krvné profily storočných ľudí vykazujú podobnosti s profilmi mladších jedincov. Konkrétne ide o 37 dôležitých proteínov, pričom päť z nich súvisí s oxidačným stresom, ktorý pravdepodobne urýchľuje proces starnutia.
„Profily týchto 37 proteínov sú u našich storočných ľudí bližšie k profilom najmladšej skupiny než k profilom osemdesiatnikov. Predstavuje to približne päť percent meraných proteínov, čo naznačuje, že storoční ľudia sa síce úplne nevyhnú starnutiu, určité kľúčové mechanizmy však majú výrazne pomalšie,“ cituje tlačová správa univerzity Flaviena Delhaesa, výskumníka na Katedre bunkovej fyziológie a metabolizmu Lekárskej fakulty UNIGE a prvého autora štúdie.
Medzi „mladistvé“ proteíny, ktoré obsahovali skúmané vzorky krvi storočných ľudí, patria tie, ktoré regulujú extracelulárny matrix. Ďalšie proteíny zasa môžu zohrávať úlohu v obrane organizmu proti rakovine. Iné z proteínov zohrávajú úlohu v metabolizme lipidov a glukózy. Svoje zistenia vedci uverejnili v časopise Aging Cell.
Menej antioxidačných proteínov, menej oxidačného stresu
Okrem iných ide o významné zistenia týkajúce sa piatich proteínov spojených s oxidačným stresom, ktoré majú urýchľovať starnutie. Oxidačný stres, ktorý spôsobujú voľné radikály, má dve hlavné príčiny: chronický zápal, pri ktorom biele krvinky produkujú voľné radikály na obranu organizmu, a dysfunkčné mitochondrie. Tie zohrávajú v našom tele významnú úlohu: pomáhajú spomaľovať účinky starnutia a chránia nás pred rozvojom chorôb.
Mitochondrie sú bunkové organely, ktoré sa nachádzajú v každej eukaryotickej bunke. Odborníci ich často nazývajú aj bunkovými elektrárňami, pretože ich hlavnou úlohou je vytvárať energiu. Podieľajú sa však aj na ďalších procesoch, napríklad bunkovej diferenciácii, bunkovej smrti či kontrole bunkového cyklu a rastu.
„Produkujú storoční ľudia menej voľných radikálov alebo majú silnejšiu antioxidačnú obranu?“ pýta sa Karl-Heinz Krause, emeritný profesor Lekárskej fakulty UNIGE. „Odpoveď je veľmi jasná: storoční ľudia majú výrazne nižšie hladiny antioxidačných proteínov ako bežná geriatrická populácia. Na prvý pohľad sa to zdá v rozpore so zdravým rozumom, ale keďže hladiny oxidačného stresu sú u našich storočných ľudí výrazne nižšie, nemajú takú potrebu produkovať antioxidačné proteíny na obranu proti nemu.“
Krv storočných ľudí obsahuje 37 proteínov, ktoré výskumníci našli aj v krvnom profile mladších ľudí. Zdroj: iStockphoto.com
Menej metabolických porúch a menej zápalov
Medzi ďalšie významné zistenia patrí, že určité regulačné proteíny extracelulárneho matrixu, čo je sieť molekúl nachádzajúca sa mimo buniek, ktorá vypĺňa priestor medzi nimi a prepožičiava tkanivám pevnosť, tvar a funkčné vlastnosti, vykazujú u storočných ľudí „mladistvé“ hladiny expresie. Inými slovami, ich tkanivá nesú na molekulárnej úrovni znaky charakteristické pre mladší biologický vek. Taktiež by mohli zohrávať úlohu v obrane organizmu proti rakovine.
V bežnej geriatrickej populácii sa s vekom zvyšuje niekoľko proteínov podieľajúcich sa na metabolizme tukov. U storočných ľudí je tento nárast oveľa menší. To isté platí pre interleukín-1 alfa, hlavný zápalový proteín, ktorého hladina je v geriatrickej skupine tiež nižšia.
Vzorka storočných ľudí vykazovala dobre zachovaný proteín DPP-4 (dipeptidyl peptidáza-4), ktorý kontroluje hladinu hormónov ovplyvňujúcich inzulín a zároveň zohráva úlohu v imunitnom systéme a regulácii peptidov.
Proteín DPP-4 štiepi hormón GLP-1, ktorý stimuluje vylučovanie inzulínu a tvorí základ nových liekov proti cukrovke a obezite. „Štiepením GLP-1 pomáha DPP-4 udržiavať relatívne nízku hladinu inzulínu, čo by ich (storočných) mohlo chrániť pred hyperinzulinizmom a metabolickým syndrómom,“ zdôraznil Flavien Delhaes. „Ide tiež o protichodný mechanizmus, ktorý naznačuje, že storoční ľudia si udržiavajú dobrú rovnováhu glukózy bez potreby produkovať veľké množstvo inzulínu.“ Zdá sa teda, že dlhovekosť súvisí s jemne regulovaným metabolickým zdravím, kde je metabolizmus skôr optimalizovaný, nie zintenzívnený.
Dôraz na zdravý životný štýl
Z dlhodobého hľadiska by tieto zistenia mohli otvoriť cestu k novým terapeutickým prístupom šitým na mieru staršej populácii. „Naša štúdia zatiaľ zdôrazňuje dôležitosť zdravého životného štýlu, čo je niečo, čo môžeme všetci ovplyvniť. Keďže genetická zložka dlhovekosti predstavuje len asi 25 percent, životný štýl v dospelosti predstavuje významný faktor: výživa, fyzická aktivita a sociálne kontakty. Napríklad konzumácia kúska ovocia ráno môže znížiť oxidačný stres v krvi počas celého dňa. Fyzická aktivita pomáha udržiavať extracelulárny matrix v mladistvom stave. A prevencia nadváhy tiež prispieva k zdravému metabolizmu, podobne ako u storočných ľudí,“ uzatvárajú autori.
Zdroj: University of Geneva, SWISS100, SRF, VND
(zh)
